Slovníček fráz

sk V kuchyni   »   ku In the kitchen

19 [devätnásť]

V kuchyni

V kuchyni

19 [nonzdeh]

In the kitchen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kurdčina (kurmándží) Prehrať Viac
Máš novú kuchyňu? Mi--axa -e nû-y-? M------ t- n- y-- M-t-a-a t- n- y-? ----------------- Mitbaxa te nû ye? 0
Čo chceš dnes variť? Tu d-xwa-î --o-çi --p--ê? T- d------ î-- ç- b------ T- d-x-a-î î-o ç- b-p-j-? ------------------------- Tu dixwazî îro çi bipijê? 0
Varíš na elektrike alebo na plyne? T---i-ceyr-n- -- -- xaz- -ip-jî-î? T- b- c------ a- b- x--- d-------- T- b- c-y-a-ê a- b- x-z- d-p-j-n-? ---------------------------------- Tu bi ceyranê an bi xazê dipijînî? 0
Mám nakrájať cibuľu? E-----az-n -iqeş-r-m? E- p------ d--------- E- p-v-z-n d-q-ş-r-m- --------------------- Ez pîvazan diqeşêrim? 0
Mám ošúpať zemiaky? E--kart-l-------şê---? E- k------- d--------- E- k-r-o-a- d-q-ş-r-m- ---------------------- Ez kartolan diqeşêrim? 0
Mám umyť šalát? E- x--êr--iş--? E- x---- b----- E- x-y-r b-ş-m- --------------- Ez xiyêr bişom? 0
Kde sú poháre? Î---n-li ---ne? Î---- l- k- n-- Î-k-n l- k- n-? --------------- Îskan li kû ne? 0
Kde je riad? T-ba- -i--û --? T---- l- k- n-- T-b-x l- k- n-? --------------- Tebax li kû ne? 0
Kde je príbor? Ç-r----- -evç- -i--û-n-? Ç----- û k---- l- k- n-- Ç-r-i- û k-v-î l- k- n-? ------------------------ Çartil û kevçî li kû ne? 0
Máš otvárač na konzervy? Ve-irok- -e -- ---se-ve--n-----? V------- t- y- k---------- h---- V-k-r-k- t- y- k-n-e-v-y-n h-y-? -------------------------------- Vekiroka te ye konserveyan heye? 0
Máš otvárač na fľaše? V--ir-----e ye şûş---n--ey-? V------- t- y- ş------ h---- V-k-r-k- t- y- ş-ş-y-n h-y-? ---------------------------- Vekiroka te ye şûşeyan heye? 0
Máš vývrtku? V-kirok- -e-y--k-riy----e-e? V------- t- y- k------ h---- V-k-r-k- t- y- k-r-y-n h-y-? ---------------------------- Vekiroka te ye kariyan heye? 0
Varíš polievku v tomto hrnci? T--y- ş-r-- di ---qûş-a-e-------ip-----? T- y- ş---- d- v- q-------- d- b-------- T- y- ş-r-ê d- v- q-ş-a-e-ê d- b-p-j-n-? ---------------------------------------- Tu yê şorbê di vê qûşxaneyê de bipêjînî? 0
Vyprážaš rybu na tejto panvici? T- -ê-m-sî-di ---m--il-ê--- s-r--ik-? T- y- m--- d- v- m------ d- s-- b---- T- y- m-s- d- v- m-q-l-ê d- s-r b-k-? ------------------------------------- Tu yê masî di vê miqilkê de sor bikî? 0
Griluješ zeleninu na tomto grile? T--y---e--e--- v---zx--ê de-----? T- y- z---- d- v- i----- d- ç---- T- y- z-w-e d- v- i-x-r- d- ç-k-? --------------------------------- Tu yê zewze di vê izxarê de çêkî? 0
Prestieram stôl. Ez--a-----ad--d--im. E- m--- a---- d----- E- m-s- a-a-e d-k-m- -------------------- Ez masê amade dikim. 0
Tu sú nože, vidličky a lyžičky. Kêr,-----il-û -ev-î-l--v-r in. K--- ç----- û k---- l- v-- i-- K-r- ç-r-i- û k-v-î l- v-r i-. ------------------------------ Kêr, çartil û kevçî li vir in. 0
Tu sú poháre, taniere a servítky. Îska--, t--ax û paç----i -ir---. Î---- , t---- û p---- l- v-- i-- Î-k-n , t-b-x û p-ç-k l- v-r i-. -------------------------------- Îskan , tebax û paçik li vir in. 0

Učenie a typy učenia

Ten, kto nerobí pri učení skoro žiadne pokroky, sa pravdepodobne neučí správne. Znamená to, že sa neučí tak, ako to zodpovedá jeho typu. Všeobecne rozlišujeme štyri typy učenia. Tieto typy učenia sú rozdelené podľa zmyslových orgánov. Existuje auditívny, vizuálny, komunikatívny a motorický typ učenia. Auditívny typ sa najlepšie naučí to, čo počuje. Pamätá si napríklad dobre melódie. Pri učení si predčíta a slovíčka sa učí nahlas. Tento typ často hovorí sám so sebou. Pomôcť pri učení mu môžu CD alebo prednášky na danú tému. Vizuálny typ sa najlepšie naučí to, čo vidí. Je pre neho dôležité čítanie informácií. Pri učení si robí veľa poznámok. Rád sa tiež učí z obrázkov, tabuliek, kartičiek. Tento typ veľa číta, často sníva a má farebné sny. Najlepšie sa mu učí v krásnom prostredí. Komunikatívny typ dáva prednosť rozhovorom a diskusiám. Potrebuje interakciu, teda dialóg s niekým. Pri vyučovaní kladie veľa otázok a učí sa rád v skupine. Motorický typ sa učí pri pohybe. Preferuje metódu učenia „robením“, chce si všetko vyskúšať. Pri učení je rád telesne aktívny alebo žuje žuvačku. Odmieta teórie, chce experimentovať. Dôležité je, že takmer všetci ľudia sú zmiešané typy. Neexistuje teda nikto, kto by predstavoval len jeden typ. Najlepšie sa nám preto učí, ak zapojíme všetky zmyslové orgány. Náš mozog je tak viacnásobne aktivovaný a dobre ukladá nové informácie. Počúvajte, čítajte a diskutujte o slovíčkach! A potom športujte!