Slovníček fráz

sk V kuchyni   »   ti ኣብ ክሽነ

19 [devätnásť]

V kuchyni

V kuchyni

19 [ዓሰርተትሽዓተ]

19 [‘aseritetishi‘ate]

ኣብ ክሽነ

[abi kishine]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina tigriňa Prehrať Viac
Máš novú kuchyňu? ሓድ---ሽነ---- -ዩ? ሓ-- ክ-- ኣ-- ድ-- ሓ-ሽ ክ-ነ ኣ-ካ ድ-? --------------- ሓድሽ ክሽነ ኣለካ ድዩ? 0
ḥa--s-- ---h--- -le------u? h------- k------ a---- d---- h-a-i-h- k-s-i-e a-e-a d-y-? ---------------------------- ḥadishi kishine aleka diyu?
Čo chceš dnes variť? እ-ታይ-------ግ- -ትሰር--ደሊ- ሎሚ? እ--- ዓ--- ም-- ክ---- ደ-- ሎ-- እ-ታ- ዓ-ነ- ም-ቢ ክ-ሰ-ሕ ደ-ኻ ሎ-? --------------------------- እንታይ ዓይነት ምግቢ ክትሰርሕ ደሊኻ ሎሚ? 0
init-y------net- m----ī-ki-iseri--i delīh-a lo--? i------ ‘------- m----- k---------- d------ l---- i-i-a-i ‘-y-n-t- m-g-b- k-t-s-r-h-i d-l-h-a l-m-? ------------------------------------------------- initayi ‘ayineti migibī kitiseriḥi delīẖa lomī?
Varíš na elektrike alebo na plyne? ብ--ትሪ- ወይ--ጋዝ-ዲ- -----ሰ-ሕ? ብ----- ወ- ብ-- ዲ- ም-- ት---- ብ-ለ-ሪ- ወ- ብ-ዝ ዲ- ም-ቢ ት-ር-? -------------------------- ብኤለትሪክ ወይ ብጋዝ ዲኻ ምግቢ ትሰርሕ? 0
b-’ēl---rīk- wey--big--- --h-- -igi---------ḥ-? b----------- w--- b----- d---- m----- t--------- b-’-l-t-r-k- w-y- b-g-z- d-h-a m-g-b- t-s-r-h-i- ------------------------------------------------ bi’ēletirīki weyi bigazi dīẖa migibī tiseriḥi?
Mám nakrájať cibuľu? ነ-------- -መት- ? ነ- ሽ--- ዶ ክ--- ? ነ- ሽ-ር- ዶ ክ-ት- ? ---------------- ነቲ ሽጉርቲ ዶ ክመትሮ ? 0
ne-ī-shi-u--tī-do-ki---i-o ? n--- s-------- d- k------- ? n-t- s-i-u-i-ī d- k-m-t-r- ? ---------------------------- netī shiguritī do kimetiro ?
Mám ošúpať zemiaky? ነቲ ድ-ሽ --ክ--ጦ? ነ- ድ-- ዶ ክ---- ነ- ድ-ሽ ዶ ክ-ል-? -------------- ነቲ ድንሽ ዶ ክቀልጦ? 0
n--ī dini----do-ki-’-l---o? n--- d------ d- k---------- n-t- d-n-s-i d- k-k-e-i-’-? --------------------------- netī dinishi do kik’elit’o?
Mám umyť šalát? ነቲ ሳ-- ዶ--ሓጽቦ? ነ- ሳ-- ዶ ክ---- ነ- ሳ-ጣ ዶ ክ-ጽ-? -------------- ነቲ ሳላጣ ዶ ክሓጽቦ? 0
ne-ī-sa---’a d- -i--ats’--o? n--- s------ d- k----------- n-t- s-l-t-a d- k-h-a-s-i-o- ---------------------------- netī salat’a do kiḥats’ibo?
Kde sú poháre? እቶ- ብርጭቆ-ት---ይ ኣ--? እ-- ብ----- ኣ-- ኣ--- እ-ም ብ-ጭ-ታ- ኣ-ይ ኣ-ው- ------------------- እቶም ብርጭቆታት ኣበይ ኣለው? 0
it-m---ir--h’i-’---t------i al---? i---- b-------------- a---- a----- i-o-i b-r-c-’-k-o-a-i a-e-i a-e-i- ---------------------------------- itomi birich’ik’otati abeyi alewi?
Kde je riad? እቲ-----ም-ቢ ኣ----ሎ? እ- ኣ------ ኣ-- ኣ-- እ- ኣ-ሑ-ም-ቢ ኣ-ይ ኣ-? ------------------ እቲ ኣቕሑ-ምግቢ ኣበይ ኣሎ? 0
i-- -ḵ---̣-------ī ab-yi a--? i-- a-------------- a---- a--- i-ī a-̱-i-̣---i-i-ī a-e-i a-o- ------------------------------ itī aḵ’iḥu-migibī abeyi alo?
Kde je príbor? ፋ-ከታ፣--ንካ--ወዘ- ኣበይ --? ፋ---- ማ--- ወ-- ኣ-- ኣ-- ፋ-ከ-፣ ማ-ካ- ወ-ተ ኣ-ይ ኣ-? ---------------------- ፋርከታ፣ ማንካ፣ ወዘተ ኣበይ ኣሎ? 0
fa-iket----a-i--፣ -ez------ey- a-o? f-------- m------ w----- a---- a--- f-r-k-t-፣ m-n-k-፣ w-z-t- a-e-i a-o- ----------------------------------- fariketa፣ manika፣ wezete abeyi alo?
Máš otvárač na konzervy? መኽፈ- -ኒ---ለካ --? መ--- ታ-- ኣ-- ድ-- መ-ፈ- ታ-ካ ኣ-ካ ድ-? ---------------- መኽፈቲ ታኒካ ኣለካ ድዩ? 0
m-----e-- -a-īk----eka---yu? m-------- t----- a---- d---- m-h-i-e-ī t-n-k- a-e-a d-y-? ---------------------------- meẖifetī tanīka aleka diyu?
Máš otvárač na fľaše? መኽ---ጥር-ዝ-ኣ-- -ዩ? መ--- ጥ--- ኣ-- ዲ-- መ-ፈ- ጥ-ሙ- ኣ-ካ ዲ-? ----------------- መኽፈቲ ጥርሙዝ ኣለካ ዲዩ? 0
m------tī t-iri-uz----eka d---? m-------- t-------- a---- d---- m-h-i-e-ī t-i-i-u-i a-e-a d-y-? ------------------------------- meẖifetī t’irimuzi aleka dīyu?
Máš vývrtku? መኽ-- ነ-ት ኣ-ካ --? መ--- ነ-- ኣ-- ድ-- መ-ፈ- ነ-ት ኣ-ካ ድ-? ---------------- መኽፈቲ ነቢት ኣለካ ድዩ? 0
m----f-tī -e--t---l--- ---u? m-------- n----- a---- d---- m-h-i-e-ī n-b-t- a-e-a d-y-? ---------------------------- meẖifetī nebīti aleka diyu?
Varíš polievku v tomto hrnci? መረ- ኣብዚ-ድ-ቲ ዲኻ --ስ-? መ-- ኣ-- ድ-- ዲ- ተ---- መ-ቕ ኣ-ዚ ድ-ቲ ዲ- ተ-ስ-? -------------------- መረቕ ኣብዚ ድስቲ ዲኻ ተብስል? 0
me---̱----bizī dis-t---ī-̱----b-s--i? m------- a---- d----- d---- t-------- m-r-k-’- a-i-ī d-s-t- d-h-a t-b-s-l-? ------------------------------------- mereḵ’i abizī disitī dīẖa tebisili?
Vyprážaš rybu na tejto panvici? እቲ--ሳ --ዚ ባዴ--ዚ ዲ- ---ሎ? እ- ዓ- ኣ-- ባ---- ዲ- ተ---- እ- ዓ- ኣ-ዚ ባ-ላ-ዚ ዲ- ተ-ስ-? ------------------------ እቲ ዓሳ ኣብዚ ባዴላ‘ዚ ዲኻ ተብስሎ? 0
itī--a---a--zī-ba-ēl-‘-- d--̱a -ebis-lo? i-- ‘--- a---- b-------- d---- t-------- i-ī ‘-s- a-i-ī b-d-l-‘-ī d-h-a t-b-s-l-? ---------------------------------------- itī ‘asa abizī badēla‘zī dīẖa tebisilo?
Griluješ zeleninu na tomto grile? እ---ሕ--ቲ --ዚ--ጥበ- ዲኻ-ተጠብ-? እ- ኣ---- ኣ-- ም--- ዲ- ተ---- እ- ኣ-ም-ቲ ኣ-ዚ ም-በ- ዲ- ተ-ብ-? -------------------------- እቲ ኣሕምልቲ ኣብዚ ምጥበሲ ዲኻ ተጠብሶ? 0
it- --̣i-il--- a---ī m-----e-ī-dīẖa t-t’-b-so? i-- a--------- a---- m-------- d---- t--------- i-ī a-̣-m-l-t- a-i-ī m-t-i-e-ī d-h-a t-t-e-i-o- ----------------------------------------------- itī aḥimilitī abizī mit’ibesī dīẖa tet’ebiso?
Prestieram stôl. ኣነ ንቲ --- --ሎ -የ። ኣ- ን- ጣ-- የ-- እ-- ኣ- ን- ጣ-ላ የ-ሎ እ-። ----------------- ኣነ ንቲ ጣውላ የዳሎ እየ። 0
an- n----t’--ila----a---iye። a-- n--- t------ y----- i--- a-e n-t- t-a-i-a y-d-l- i-e- ---------------------------- ane nitī t’awila yedalo iye።
Tu sú nože, vidličky a lyžičky. ኣ-ዚ -ራን ፋ--ታ--ማ--- ኣለ-። ኣ-- ካ-- ፋ---- ማ--- ኣ--- ኣ-ዚ ካ-ን ፋ-ኬ-ን ማ-ካ- ኣ-ው- ----------------------- ኣብዚ ካራን ፋርኬታን ማንካን ኣለው። 0
ab--- kara-i-f---k-t-ni mani---- a-ewi። a---- k----- f--------- m------- a----- a-i-ī k-r-n- f-r-k-t-n- m-n-k-n- a-e-i- --------------------------------------- abizī karani farikētani manikani alewi።
Tu sú poháre, taniere a servítky. ኣብ- -ርጭ--ት--ሸሓ--ት- -ድረ-- ኣለው። ኣ-- ብ------ ሸ----- መ---- ኣ--- ኣ-ዚ ብ-ጭ-ታ-ን ሸ-ኒ-ት- መ-ረ-ን ኣ-ው- ----------------------------- ኣብዚ ብርጭቆታትን ሸሓኒታትን መድረዝን ኣለው። 0
abiz- bi-ich-ik’ot---------ḥan-tati-------re---i-alew-። a---- b---------------- s------------- m--------- a----- a-i-ī b-r-c-’-k-o-a-i-i s-e-̣-n-t-t-n- m-d-r-z-n- a-e-i- -------------------------------------------------------- abizī birich’ik’otatini sheḥanītatini medirezini alewi።

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a typy učenia

Ten, kto nerobí pri učení skoro žiadne pokroky, sa pravdepodobne neučí správne. Znamená to, že sa neučí tak, ako to zodpovedá jeho typu. Všeobecne rozlišujeme štyri typy učenia. Tieto typy učenia sú rozdelené podľa zmyslových orgánov. Existuje auditívny, vizuálny, komunikatívny a motorický typ učenia. Auditívny typ sa najlepšie naučí to, čo počuje. Pamätá si napríklad dobre melódie. Pri učení si predčíta a slovíčka sa učí nahlas. Tento typ často hovorí sám so sebou. Pomôcť pri učení mu môžu CD alebo prednášky na danú tému. Vizuálny typ sa najlepšie naučí to, čo vidí. Je pre neho dôležité čítanie informácií. Pri učení si robí veľa poznámok. Rád sa tiež učí z obrázkov, tabuliek, kartičiek. Tento typ veľa číta, často sníva a má farebné sny. Najlepšie sa mu učí v krásnom prostredí. Komunikatívny typ dáva prednosť rozhovorom a diskusiám. Potrebuje interakciu, teda dialóg s niekým. Pri vyučovaní kladie veľa otázok a učí sa rád v skupine. Motorický typ sa učí pri pohybe. Preferuje metódu učenia „robením“, chce si všetko vyskúšať. Pri učení je rád telesne aktívny alebo žuje žuvačku. Odmieta teórie, chce experimentovať. Dôležité je, že takmer všetci ľudia sú zmiešané typy. Neexistuje teda nikto, kto by predstavoval len jeden typ. Najlepšie sa nám preto učí, ak zapojíme všetky zmyslové orgány. Náš mozog je tak viacnásobne aktivovaný a dobre ukladá nové informácie. Počúvajte, čítajte a diskutujte o slovíčkach! A potom športujte!