Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 1   »   lv Neliela saruna 1

20 [dvadsať]

Krátky rozhovor 1

Krátky rozhovor 1

20 [divdesmit]

Neliela saruna 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Urobte si pohodlie! Lū-z-,-ie-ā--o-iet--- ēr-i! L----- i------------- ē---- L-d-u- i-k-r-o-i-t-e- ē-t-! --------------------------- Lūdzu, iekārtojieties ērti! 0
Cíťte sa ako doma! J-t----es-----ājās! J-------- k- m----- J-t-e-i-s k- m-j-s- ------------------- Jūtieties kā mājās! 0
Čo si dáte na pitie? K- J-- v----o- --e--? K- J-- v------ d----- K- J-s v-l-t-s d-e-t- --------------------- Ko Jūs vēlētos dzert? 0
Máte rád / rada hudbu? V---Jū- mī--t --z-k-? V-- J-- m---- m------ V-i J-s m-l-t m-z-k-? --------------------- Vai Jūs mīlat mūziku? 0
Páči sa mi klasická hudba. M----at-k --asis----ū--ka. M-- p---- k------- m------ M-n p-t-k k-a-i-k- m-z-k-. -------------------------- Man patīk klasiskā mūzika. 0
Tu sú moje CD. Te--r---n- --mpak--is--. T- i- m--- k------------ T- i- m-n- k-m-a-t-i-k-. ------------------------ Te ir mani kompaktdiski. 0
Hráte na nejaký hudobný nástroj? Va- --- sp--ē-at---d---ūz-ka- --s-r----tu? V-- J-- s------- k--- m------ i----------- V-i J-s s-ē-ē-a- k-d- m-z-k-s i-s-r-m-n-u- ------------------------------------------ Vai Jūs spēlējat kādu mūzikas instrumentu? 0
Tu je moja gitara. Te--r --na -itāra. T- i- m--- ģ------ T- i- m-n- ģ-t-r-. ------------------ Te ir mana ģitāra. 0
Spievate rád / rada? Va- ----lab---- -zi--at? V-- J-- l------ d------- V-i J-s l-b-r-t d-i-d-t- ------------------------ Vai Jūs labprāt dziedat? 0
Máte deti? Vai-J--s-i- -ēr-i? V-- J--- i- b----- V-i J-m- i- b-r-i- ------------------ Vai Jums ir bērni? 0
Máte psa? Vai Jums ----u--? V-- J--- i- s---- V-i J-m- i- s-n-? ----------------- Vai Jums ir suns? 0
Máte mačku? Va--Jum- i--kaķis? V-- J--- i- k----- V-i J-m- i- k-ķ-s- ------------------ Vai Jums ir kaķis? 0
Tu sú moje knihy. Te-i- --n----r--ata-. T- i- m---- g-------- T- i- m-n-s g-ā-a-a-. --------------------- Te ir manas grāmatas. 0
Práve čítam túto knihu. Es tieš----š-a-- l-s--š----ā--t-. E- t---- p------ l--- š- g------- E- t-e-i p-š-a-k l-s- š- g-ā-a-u- --------------------------------- Es tieši pašlaik lasu šo grāmatu. 0
Čo rád / rada čítate? Ko Jūs --bp--- l--ā-? K- J-- l------ l----- K- J-s l-b-r-t l-s-t- --------------------- Ko Jūs labprāt lasāt? 0
Rád / rada navštevujete koncerty? Vai -ū- la-p----ej-t -z -----r-u? V-- J-- l------ e--- u- k-------- V-i J-s l-b-r-t e-a- u- k-n-e-t-? --------------------------------- Vai Jūs labprāt ejat uz koncertu? 0
Rád / rada chodievate do divadla? Va------lab-r-t----- -z-t-ā--i? V-- J-- l------ e--- u- t------ V-i J-s l-b-r-t e-a- u- t-ā-r-? ------------------------------- Vai Jūs labprāt ejat uz teātri? 0
Rád / rada chodievate do opery? Vai-----l--prāt--ja- u---p---? V-- J-- l------ e--- u- o----- V-i J-s l-b-r-t e-a- u- o-e-u- ------------------------------ Vai Jūs labprāt ejat uz operu? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk? Otcovský jazyk!

Kto Vás ako dieťa učil hovoriť? Určite teraz poviete: matka! To si myslí väčšina ľudí na svete. Pojem materinský jazyk existuje takmer u všetkých národov. Poznajú ho Angličania i Číňania. Možno preto, že matky trávia s deťmi viac času. Nové štúdie však došli k iným záverom. Ukazujú, že náš jazyk je väčšinou jazykom našich otcov. Vedci skúmali genetický materiál a jazyky zmiešaných národov. V týchto národoch pochádzali rodičia z rôznych kultúr. Tieto národy vznikli pred mnohými tisícročiami. Dôvodom bolo veľké sťahovanie národov. Genotyp týchto zmiešaných národov bol podrobený vedeckej analýze. Potom bol porovnaný s jazykom národa. Väčšina národov hovorila jazykom svojich mužských predkov. Inými slovami, jazykom danej krajiny je ten, ktorý patrí ku chromozómu Y. Muži si zobrali svoj jazyk so sebou do cudzích krajín. A tamojšie ženy prevzali od mužov nový jazyk. Ale aj dnes náš jazyk výrazne ovplyvňujú otcovia. Malé deti sa pri učení orientujú podľa jazyka svojich otcov. Otcovia s deťmi hovorí oveľa menej. Stavba mužskej vety je tiež jednoduchšia ako ženská. V dôsledku toho je jazyk otcov pre deti vhodnejší. Nezaťažuje ich a ľahšie sa ho naučia. Deti tiež pri hovorení radšej napodobňujú otecka ako mamičku. Neskôr však slovná zásoba matky vytvára jazyk dieťaťa. Náš jazyk teda ovplyvňujú matka aj otec. Mal by sa teda nazývať jazyk rodičovský!