Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 2   »   bg Кратък разговор 2

21 [dvadsaťjeden]

Krátky rozhovor 2

Krátky rozhovor 2

21 [двайсет и едно]

21 [dvayset i yedno]

Кратък разговор 2

[Kratyk razgovor 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Odkiaľ ste? О-къде--т-? О----- с--- О-к-д- с-е- ----------- Откъде сте? 0
Otkyd- st-? O----- s--- O-k-d- s-e- ----------- Otkyde ste?
Z Bazileja. От Б--е-. О- Б----- О- Б-з-л- --------- От Базел. 0
O--Ba-el. O- B----- O- B-z-l- --------- Ot Bazel.
Bazilej je vo Švajčiarsku. Ба------ н-ми---в Шв-йц-ри-. Б---- с- н----- в Ш--------- Б-з-л с- н-м-р- в Ш-е-ц-р-я- ---------------------------- Базел се намира в Швейцария. 0
B---l--e-na--r--v-Shve--sa--ya. B---- s- n----- v S------------ B-z-l s- n-m-r- v S-v-y-s-r-y-. ------------------------------- Bazel se namira v Shveytsariya.
Smiem Vám predstaviť pána Müllera? М-же-ли--а -и-представ----с-о--- Мюлер? М--- л- д- В- п-------- г------- М----- М-ж- л- д- В- п-е-с-а-я г-с-о-и- М-л-р- --------------------------------------- Може ли да Ви представя господин Мюлер? 0
M---- l---a-Vi p-e--ta-ya----podin Myule-? M---- l- d- V- p--------- g------- M------ M-z-e l- d- V- p-e-s-a-y- g-s-o-i- M-u-e-? ------------------------------------------ Mozhe li da Vi predstavya gospodin Myuler?
Je to cudzinec. Т-й е--у----ец. Т-- е ч-------- Т-й е ч-ж-е-е-. --------------- Той е чужденец. 0
T-y--e------d-ne-s. T-- y- c----------- T-y y- c-u-h-e-e-s- ------------------- Toy ye chuzhdenets.
Ovláda niekoľko jazykov. Т-- г-в--и-н-кол---е-ика. Т-- г----- н------ е----- Т-й г-в-р- н-к-л-о е-и-а- ------------------------- Той говори няколко езика. 0
To----vor--n-a----o-y-z--a. T-- g----- n------- y------ T-y g-v-r- n-a-o-k- y-z-k-. --------------------------- Toy govori nyakolko yezika.
Ste tu po prvý raz? З----ъ--пъ---------тук? З- п--- п-- л- с-- т--- З- п-ъ- п-т л- с-е т-к- ----------------------- За пръв път ли сте тук? 0
Z- ---v --t -i-s----u-? Z- p--- p-- l- s-- t--- Z- p-y- p-t l- s-e t-k- ----------------------- Za pryv pyt li ste tuk?
Nie, bol som tu už minulý rok. Н-- м---ла-- ---ин---я---еч--т--. Н-- м------- г----- б-- в--- т--- Н-, м-н-л-т- г-д-н- б-х в-ч- т-к- --------------------------------- Не, миналата година бях вече тук. 0
Ne- min-lata-godi-a-b--kh----h--tuk. N-- m------- g----- b---- v---- t--- N-, m-n-l-t- g-d-n- b-a-h v-c-e t-k- ------------------------------------ Ne, minalata godina byakh veche tuk.
Ale len jeden týždeň. Но ---- -а -дна --дми--. Н- с--- з- е--- с------- Н- с-м- з- е-н- с-д-и-а- ------------------------ Но само за една седмица. 0
No samo z----d-- sedmitsa. N- s--- z- y---- s-------- N- s-m- z- y-d-a s-d-i-s-. -------------------------- No samo za yedna sedmitsa.
Ako sa Vám u nás páči? Хар-сва л--Ви п-и--а-? Х------ л- В- п-- н--- Х-р-с-а л- В- п-и н-с- ---------------------- Харесва ли Ви при нас? 0
K--re-va-li -- p-- -a-? K------- l- V- p-- n--- K-a-e-v- l- V- p-i n-s- ----------------------- Kharesva li Vi pri nas?
Veľmi sa mi tu páči. Ľudia sú milí. М--г-.-Хо-ата-с--при--ни. М----- Х----- с- п------- М-о-о- Х-р-т- с- п-и-т-и- ------------------------- Много. Хората са приятни. 0
Mn-go- K-o-a----a---iy--n-. M----- K------ s- p-------- M-o-o- K-o-a-a s- p-i-a-n-. --------------------------- Mnogo. Khorata sa priyatni.
A krajina sa mi páči tiež. И--е--но-т------х--ес--. И м--------- м- х------- И м-с-н-с-т- м- х-р-с-а- ------------------------ И местността ми харесва. 0
I-mes---st-a--i-k-are--a. I m--------- m- k-------- I m-s-n-s-t- m- k-a-e-v-. ------------------------- I mestnostta mi kharesva.
Aké máte povolanie? К---в-- --к-а-ст- по-про-ес-я? К---- / к---- с-- п- п-------- К-к-в / к-к-а с-е п- п-о-е-и-? ------------------------------ Какъв / каква сте по професия? 0
K--yv ---a-va---- po-pr---s--a? K---- / k---- s-- p- p--------- K-k-v / k-k-a s-e p- p-o-e-i-a- ------------------------------- Kakyv / kakva ste po profesiya?
Som prekladateľ. А- с-м пр-вод---- пр----ач-а. А- с-- п------- / п---------- А- с-м п-е-о-а- / п-е-о-а-к-. ----------------------------- Аз съм преводач / преводачка. 0
Az--ym-prev-d-ch-/ p-ev-da---a. A- s-- p-------- / p----------- A- s-m p-e-o-a-h / p-e-o-a-h-a- ------------------------------- Az sym prevodach / prevodachka.
Prekladám knihy. Аз --е-е---м---иги. А- п-------- к----- А- п-е-е-д-м к-и-и- ------------------- Аз превеждам книги. 0
Az -r-v--h-a- --i--. A- p--------- k----- A- p-e-e-h-a- k-i-i- -------------------- Az prevezhdam knigi.
Ste tu sám (sama)? С-м / са---л- сте -у-? С-- / с--- л- с-- т--- С-м / с-м- л- с-е т-к- ---------------------- Сам / сама ли сте тук? 0
Sam-/ -a-a l- -te--uk? S-- / s--- l- s-- t--- S-m / s-m- l- s-e t-k- ---------------------- Sam / sama li ste tuk?
Nie, moja žena (môj muž) je tu tiež. Н-, м-я-а--е-- --мо-- м-ж-т -ъщо-е--у-. Н-- м---- ж--- / м--- м---- с--- е т--- Н-, м-я-а ж-н- / м-я- м-ж-т с-щ- е т-к- --------------------------------------- Не, моята жена / моят мъжът също е тук. 0
Ne,---y--- z---a-/ moy-------yt--ys---o-ye-t-k. N-- m----- z---- / m---- m----- s------ y- t--- N-, m-y-t- z-e-a / m-y-t m-z-y- s-s-c-o y- t-k- ----------------------------------------------- Ne, moyata zhena / moyat myzhyt syshcho ye tuk.
A tam sú obe moje deti. А --м----д---е-м- д-ц-. А т-- с- д---- м- д---- А т-м с- д-е-е м- д-ц-. ----------------------- А там са двете ми деца. 0
A-tam sa-d-----mi ---s-. A t-- s- d---- m- d----- A t-m s- d-e-e m- d-t-a- ------------------------ A tam sa dvete mi detsa.

Románske jazyky

Románsky jazyk je materinským jazykom 700 miliónov ľudí. Tým patrí románska jazyková skupina k tým svetovo najdôležitejším. Románske jazyky patria do indoeurópskej jazykovej rodiny. Základom všetkých románskych jazykov je latinčina. Inými slovami, sú to pokračovatelia jazyka Ríma. Základom všetkých románskych jazykov bola vulgárna latinčina. Tým sa rozumie hovorená latinčina doby neskorej antiky. Vulgárna latinčina sa s rozmachom Rímskej ríše rozšírila po celej Európe. Vyvinuli sa z nej románske jazyky a dialekty. Samotná latinčina je naproti tomu talianskym jazykom. Celkom existuje cca 15 románskych jazykov. Presný počet sa nedá určiť. Často nie je jasné, či ide o samostatný jazyk alebo dialekt. Niektoré románske jazyky medzitým vymreli. Na románskych základoch však vznikli aj nové jazyky. Sú to kreolské jazyky. Dnes je španielčina najrozšírenejším románskym jazykom na svete. S viac ako 380 miliónmi ľuďmi hovoriacich španielsky patrí k svetovým jazykom. Pre vedcov sú románske jazyky veľmi zaujímavé. Dejiny tejto jazykovej skupiny sú totiž dobre zdokumentované. Latinské alebo románske spisy existujú už 2 500 rokov. Na nich jazykovedci skúmajú vznik jednotlivých jazykov. Dá sa tak zistiť, podľa akých pravidiel sa jazyk vyvíjal. Výsledky je možné použiť i v prípade iných jazykov. Gramatika románskych jazykov má podobnú stavbu. Predovšetkým je však podobná ich slovná zásoba. Ak hovoríme niektorým románskym jazykom, naučíme sa ľahko i iný románsky jazyk. Vďaka, latinčina!