Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 3   »   ca Conversa 3

22 [dvadsaťdva]

Krátky rozhovor 3

Krátky rozhovor 3

22 [vint-i-dos]

Conversa 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Fajčíte? Fu-a-v-st-? F--- v----- F-m- v-s-è- ----------- Fuma vostè? 0
Niekedy som fajčil. Ab--s,-s-. A----- s-- A-a-s- s-. ---------- Abans, sí. 0
Ale teraz už nefajčím. P-r---ra-j-----f-m-. P--- a-- j- n- f---- P-r- a-a j- n- f-m-. -------------------- Però ara ja no fumo. 0
Bude vám vadiť, ak budem fajčiť? L- im-o-t- -- --m-? L- i------ s- f---- L- i-p-r-a s- f-m-? ------------------- Li importa si fumo? 0
Vôbec nie. N-, no--e--. N-- n- g---- N-, n- g-n-. ------------ No, no gens. 0
Nevadí mi to. N- em-mole--a---s. N- e- m------ p--- N- e- m-l-s-a p-s- ------------------ No em molesta pas. 0
Prosíte si niečo na pitie? Q-e -----es d- -eu-e? Q-- v-- r-- d- b----- Q-e v-l r-s d- b-u-e- --------------------- Que vol res de beure? 0
Koňak? U- --ny--? U- c------ U- c-n-a-? ---------- Un conyac? 0
Nie, radšej pivo. No,-m-s-a-iat u-a ce---sa. N-- m-- a---- u-- c------- N-, m-s a-i-t u-a c-r-e-a- -------------------------- No, més aviat una cervesa. 0
Cestujete veľa? Qu- --at-a ---- -o-t-? Q-- v----- m--- v----- Q-e v-a-j- m-l- v-s-è- ---------------------- Que viatja molt vostè? 0
Áno, väčšinou sú to služobné cesty. Sí----rò s-- ---r---- viatge--d---egoc--. S-- p--- s-- s------- v------ d- n------- S-, p-r- s-n s-b-e-o- v-a-g-s d- n-g-c-s- ----------------------------------------- Sí, però són sobretot viatges de negocis. 0
Ale teraz sme tu na dovolenke. Pe-ò-ar- -em -a-ances. P--- a-- f-- v-------- P-r- a-a f-m v-c-n-e-. ---------------------- Però ara fem vacances. 0
To je ale horúčava! Q--na ca-or! Q---- c----- Q-i-a c-l-r- ------------ Quina calor! 0
Áno, dnes je skutočne veľmi horúco. S---av----- m---- c--or. S-- a--- f- m---- c----- S-, a-u- f- m-l-a c-l-r- ------------------------ Sí, avui fa molta calor. 0
Poďme na balkón. A--- a- ba-có. A--- a- b----- A-e- a- b-l-ó- -------------- Anem al balcó. 0
Zajtra tu bude párty. D--- ----a----u-a fe-ta. D--- h- h---- u-- f----- D-m- h- h-u-à u-a f-s-a- ------------------------ Demà hi haurà una festa. 0
Prídete tiež? Qu----l -enir t-mb-? Q-- v-- v---- t----- Q-e v-l v-n-r t-m-é- -------------------- Que vol venir també? 0
Áno, tiež sme pozvaní. S-- -a-bé--i s-m---nv-dat-. S-- t---- h- s-- c--------- S-, t-m-é h- s-m c-n-i-a-s- --------------------------- Sí, també hi som convidats. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk a písmo

Každý jazyk slúži na dorozumievanie medzi ľuďmi. Ak hovoríme, vyjadrujeme, čo si myslíme a čo cítime. Pritom nie vždy dodržiavame pravidlá nášho jazyka. Používame svoj vlastný jazyk, hovorový jazyk. V písanom jazyku je to inak. V ňom sa odrážajú všetky pravidlá nášho jazyka. Až písmo povyšuje jazyk na skutočný jazyk. Robí jazyk viditeľným. Písmom sa celé tisícročia odovzdávalo poznanie. Preto je písmo základom vyspelej kultúry. Prvé písmo bolo objavené pred viac ako 5 000 rokmi. Bolo to klinové písmo Sumerov. Otláčalo sa do tabuliek z hliny. Toto klinové písmo sa používalo tri tisícky rokov. Približne rovnako dlho existovali hieroglyfy starých Egypťanov. Tie skúmala celá rada vedcov. Hieroglyfy predstavujú relatívne komplikovaný systém písma. Vynájdené však bolo pravdepodobne z úplne jednoduchého dôvodu. Vtedajší Egypt bola obrovská ríša s mnohými obyvateľmi. Každodenný život a predovšetkým hospodárstvo bolo nutné organizovať. Bolo potrebné efektívne spravovať dane a účty. Preto vyvinuli starí Egypťania svoje písmové znaky. Naproti tomu abecedné systémy písma vedú späť k Sumerom. Každé písmo napovie veľa o ľuďoch, ktorí ho používali. Každý národ má okrem toho v písme vlastné znaky. Ručne písané písmo však bohužiaľ stále viac ustupuje. Vďaka modernej technike je takmer zbytočné. Preto: nielen hovorte, ale občas zase niečo napíšte!