Slovníček fráz

sk Krátky rozhovor 3   »   he ‫שיחת חולין 3‬

22 [dvadsaťdva]

Krátky rozhovor 3

Krátky rozhovor 3

‫22 [עשרים ושתיים]‬

22 [essrim ushtaim]

‫שיחת חולין 3‬

[ssixat xulin 3]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Fajčíte? ‫את --- מעש- /-ת-‬ ‫-- / ה מ--- / ת-- ‫-ת / ה מ-ש- / ת-‬ ------------------ ‫את / ה מעשן / ת?‬ 0
atah--t me'ash-n----as-enet? a------ m------------------- a-a-/-t m-'-s-e-/-e-a-h-n-t- ---------------------------- atah/at me'ashen/me'ashenet?
Niekedy som fajčil. ‫בעב---י--ת-.‬ ‫---- ע------- ‫-ע-ר ע-ש-ת-.- -------------- ‫בעבר עישנתי.‬ 0
b-avar--sh-n--. b----- i------- b-a-a- i-h-n-i- --------------- b'avar ishanti.
Ale teraz už nefajčím. ‫------------י כב- ל---ע---/---‬ ‫--- ע---- א-- כ-- ל- מ--- / ת-- ‫-ב- ע-ש-ו א-י כ-ר ל- מ-ש- / ת-‬ -------------------------------- ‫אבל עכשיו אני כבר לא מעשן / ת.‬ 0
a-a- ak--hay--an- -----l- -e--she-/----sh--et. a--- a------- a-- k--- l- m------------------- a-a- a-h-h-y- a-i k-a- l- m-'-s-e-/-e-a-h-n-t- ---------------------------------------------- aval akhshayw ani kvar lo me'ashen/me'ashenet.
Bude vám vadiť, ak budem fajčiť? ‫י--י- לך--ם ---ן-‬ ‫----- ל- א- א----- ‫-פ-י- ל- א- א-ש-?- ------------------- ‫יפריע לך אם אעשן?‬ 0
y----'a--ek------- -m---a---n? y------ l--------- i- a------- y-f-i-a l-k-a-l-k- i- a-a-h-n- ------------------------------ yafri'a lekha/lakh im a'ashen?
Vôbec nie. ‫ל-- כ----א.‬ ‫--- כ-- ל--- ‫-א- כ-ל ל-.- ------------- ‫לא, כלל לא.‬ 0
l---kl-----. l-- k--- l-- l-, k-a- l-. ------------ lo, klal lo.
Nevadí mi to. ‫ז- -א-י--יע----‬ ‫-- ל- י---- ל--- ‫-ה ל- י-ר-ע ל-.- ----------------- ‫זה לא יפריע לי.‬ 0
zeh -- -a-r--a-l-. z-- l- y------ l-- z-h l- y-f-i-a l-. ------------------ zeh lo yafri'a li.
Prosíte si niečo na pitie? ‫--צ--- י ל-תו- מ-ה-?‬ ‫---- / י ל---- מ----- ‫-ר-ה / י ל-ת-ת מ-ה-?- ---------------------- ‫תרצה / י לשתות משהו?‬ 0
tir-se--t-r--i l----o------ehu? t------------- l------ m------- t-r-s-h-t-r-s- l-s-t-t m-s-e-u- ------------------------------- tirtseh/tirtsi lishtot mashehu?
Koňak? ‫כוסי--קוני-ק-‬ ‫----- ק------- ‫-ו-י- ק-נ-א-?- --------------- ‫כוסית קוניאק?‬ 0
kos-t---n--'-? k---- q------- k-s-t q-n-a-q- -------------- kosit qonya'q?
Nie, radšej pivo. ‫-א--אני -עדי-----ה--ירה.‬ ‫--- א-- מ---- / פ- ב----- ‫-א- א-י מ-ד-ף / פ- ב-ר-.- -------------------------- ‫לא, אני מעדיף / פה בירה.‬ 0
lo,--n---a'-di--ma'ad--ah---ra-. l-- a-- m---------------- b----- l-, a-i m-'-d-f-m-'-d-f-h b-r-h- -------------------------------- lo, ani ma'adif/ma'adifah birah.
Cestujete veľa? ‫-ת /-ה--וסע - ת ה-בה-‬ ‫-- / ה נ--- / ת ה----- ‫-ת / ה נ-ס- / ת ה-ב-?- ----------------------- ‫את / ה נוסע / ת הרבה?‬ 0
a-a---- -ose'---osa- h-ru-e-? a------ n----------- h------- a-a-/-t n-s-'-/-o-a- h-r-b-h- ----------------------------- atah/at nose'a/nosat harubeh?
Áno, väčšinou sú to služobné cesty. ‫-ן,----ב -ל- נסיעו---סק--.‬ ‫--- ל--- א-- נ----- ע------ ‫-ן- ל-ו- א-ה נ-י-ו- ע-ק-ם-‬ ---------------------------- ‫כן, לרוב אלה נסיעות עסקים.‬ 0
ke-- l-r-v --eh-ne---ot-----i-. k--- l---- e--- n------ a------ k-n- l-r-v e-e- n-s-'-t a-a-i-. ------------------------------- ken, larov eleh nesi'ot asaqim.
Ale teraz sme tu na dovolenke. ‫-בל-----א---ו----א---כא- ב--פ---‬ ‫--- כ-- א---- נ----- כ-- ב------- ‫-ב- כ-ת א-ח-ו נ-צ-י- כ-ן ב-ו-ש-.- ---------------------------------- ‫אבל כעת אנחנו נמצאים כאן בחופשה.‬ 0
ava----'e- an---u-nim---'-m -a'n -----s--h. a--- k---- a----- n-------- k--- b--------- a-a- k-'-t a-a-n- n-m-s-'-m k-'- b-x-f-h-h- ------------------------------------------- aval ka'et anaxnu nimtse'im ka'n b'xufshah.
To je ale horúčava! ‫--ז----ם!‬ ‫---- ח---- ‫-י-ה ח-ם-‬ ----------- ‫איזה חום!‬ 0
e--eh -om! e---- x--- e-z-h x-m- ---------- eyzeh xom!
Áno, dnes je skutočne veľmi horúco. ‫-ן- -י-- באמ- -ם-‬ ‫--- ה--- ב--- ח--- ‫-ן- ה-ו- ב-מ- ח-.- ------------------- ‫כן, היום באמת חם.‬ 0
k-n,--a-o- -'-met-xa-. k--- h---- b----- x--- k-n- h-y-m b-e-e- x-m- ---------------------- ken, hayom b'emet xam.
Poďme na balkón. ‫-צ-----פסת-‬ ‫--- ל------- ‫-צ- ל-ר-ס-.- ------------- ‫נצא למרפסת.‬ 0
netse----i--ese-. n---- l---------- n-t-e l-m-r-e-e-. ----------------- netse lamirpeset.
Zajtra tu bude párty. ‫-חר-תהייה-כאן מס---.‬ ‫--- ת---- כ-- מ------ ‫-ח- ת-י-ה כ-ן מ-י-ה-‬ ---------------------- ‫מחר תהייה כאן מסיבה.‬ 0
maxa---i-ieh-ka-n--e-i-ah. m---- t----- k--- m------- m-x-r t-h-e- k-'- m-s-b-h- -------------------------- maxar tihieh ka'n mesibah.
Prídete tiež? ‫-רצ- / ----צטרף-‬ ‫---- / י ל------- ‫-ר-ה / י ל-צ-ר-?- ------------------ ‫תרצה / י להצטרף?‬ 0
t--t---/--r-si---h--s--ref? t------------- l----------- t-r-s-h-t-r-s- l-h-t-t-r-f- --------------------------- tirtseh/tirtsi l'hitstaref?
Áno, tiež sme pozvaní. ‫כ-,--ם-אנחנו ----ני--‬ ‫--- ג- א---- מ-------- ‫-ן- ג- א-ח-ו מ-ז-נ-ם-‬ ----------------------- ‫כן, גם אנחנו מוזמנים.‬ 0
k--,-ga----axn---uz--n-m. k--- g-- a----- m-------- k-n- g-m a-a-n- m-z-a-i-. ------------------------- ken, gam anaxnu muzmanim.

Jazyk a písmo

Každý jazyk slúži na dorozumievanie medzi ľuďmi. Ak hovoríme, vyjadrujeme, čo si myslíme a čo cítime. Pritom nie vždy dodržiavame pravidlá nášho jazyka. Používame svoj vlastný jazyk, hovorový jazyk. V písanom jazyku je to inak. V ňom sa odrážajú všetky pravidlá nášho jazyka. Až písmo povyšuje jazyk na skutočný jazyk. Robí jazyk viditeľným. Písmom sa celé tisícročia odovzdávalo poznanie. Preto je písmo základom vyspelej kultúry. Prvé písmo bolo objavené pred viac ako 5 000 rokmi. Bolo to klinové písmo Sumerov. Otláčalo sa do tabuliek z hliny. Toto klinové písmo sa používalo tri tisícky rokov. Približne rovnako dlho existovali hieroglyfy starých Egypťanov. Tie skúmala celá rada vedcov. Hieroglyfy predstavujú relatívne komplikovaný systém písma. Vynájdené však bolo pravdepodobne z úplne jednoduchého dôvodu. Vtedajší Egypt bola obrovská ríša s mnohými obyvateľmi. Každodenný život a predovšetkým hospodárstvo bolo nutné organizovať. Bolo potrebné efektívne spravovať dane a účty. Preto vyvinuli starí Egypťania svoje písmové znaky. Naproti tomu abecedné systémy písma vedú späť k Sumerom. Každé písmo napovie veľa o ľuďoch, ktorí ho používali. Každý národ má okrem toho v písme vlastné znaky. Ručne písané písmo však bohužiaľ stále viac ustupuje. Vďaka modernej technike je takmer zbytočné. Preto: nielen hovorte, ale občas zase niečo napíšte!