Slovníček fráz

sk Učiť sa cudzie jazyky   »   uk Вивчення іноземних мов

23 [dvadsaťtri]

Učiť sa cudzie jazyky

Učiť sa cudzie jazyky

23 [двадцять три]

23 [dvadtsyatʹ try]

Вивчення іноземних мов

[Vyvchennya inozemnykh mov]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Kde ste sa naučili po španielsky? Д--В- вч-л- --п--с-ку? Д- В- в---- і--------- Д- В- в-и-и і-п-н-ь-у- ---------------------- Де Ви вчили іспанську? 0
D- Vy--chy-y ---ansʹ-u? D- V- v----- i--------- D- V- v-h-l- i-p-n-ʹ-u- ----------------------- De Vy vchyly ispansʹku?
Hovoríte aj po portugalsky? Ви з----е т-к-- порт--аль--ку? В- з----- т---- п------------- В- з-а-т- т-к-ж п-р-у-а-ь-ь-у- ------------------------------ Ви знаєте також португальську? 0
Vy -n---te-t-ko-- po---hal--ʹk-? V- z------ t----- p------------- V- z-a-e-e t-k-z- p-r-u-a-ʹ-ʹ-u- -------------------------------- Vy znayete takozh portuhalʹsʹku?
Áno, a hovorím aj trochu po taliansky. Так- я-зн-ю-т--о---ро-ки італійсь-у. Т--- я з--- т---- т----- і---------- Т-к- я з-а- т-к-ж т-о-к- і-а-і-с-к-. ------------------------------------ Так, я знаю також трошки італійську. 0
Tak,-y------------zh-tr-s--y -t-li-̆s--u. T--- y- z---- t----- t------ i----------- T-k- y- z-a-u t-k-z- t-o-h-y i-a-i-̆-ʹ-u- ----------------------------------------- Tak, ya znayu takozh troshky italiy̆sʹku.
Myslím si, že hovoríte veľmi dobre. Я вв---------В---о--р--- ду-е--обр-. Я в------ щ- В- г------- д--- д----- Я в-а-а-, щ- В- г-в-р-т- д-ж- д-б-е- ------------------------------------ Я вважаю, що Ви говорите дуже добре. 0
YA--v--h--u,---ch--V- -ovo--te---zhe --b-e. Y- v-------- s---- V- h------- d---- d----- Y- v-a-h-y-, s-c-o V- h-v-r-t- d-z-e d-b-e- ------------------------------------------- YA vvazhayu, shcho Vy hovoryte duzhe dobre.
Tie jazyky sú si dosť podobné. М--- д---ть п-д-бні. М--- д----- п------- М-в- д-с-т- п-д-б-і- -------------------- Мови досить подібні. 0
M--y --s--ʹ--odi-n-. M--- d----- p------- M-v- d-s-t- p-d-b-i- -------------------- Movy dosytʹ podibni.
Rozumiem im dobre. Я-їх ро-у--ю -о--е. Я ї- р------ д----- Я ї- р-з-м-ю д-б-е- ------------------- Я їх розумію добре. 0
YA----- rozum-y- -ob--. Y- i--- r------- d----- Y- i-k- r-z-m-y- d-b-e- ----------------------- YA ïkh rozumiyu dobre.
Ale rozprávať a písať je ťažké. А-е-г-вор----і п--а---в--ко. А-- г------- і п----- в----- А-е г-в-р-т- і п-с-т- в-ж-о- ---------------------------- Але говорити і писати важко. 0
Ale ho-o-y---i -ys-ty v-zhk-. A-- h------- i p----- v------ A-e h-v-r-t- i p-s-t- v-z-k-. ----------------------------- Ale hovoryty i pysaty vazhko.
Robím ešte veľa chýb. Я-ро--ю-ще-б--ат- по--лок. Я р---- щ- б----- п------- Я р-б-ю щ- б-г-т- п-м-л-к- -------------------------- Я роблю ще багато помилок. 0
YA----l-- -hch---aha-o --myl-k. Y- r----- s---- b----- p------- Y- r-b-y- s-c-e b-h-t- p-m-l-k- ------------------------------- YA roblyu shche bahato pomylok.
Vždy ma opravte, prosím. В----в-яй-е--е-е-------, буд------а. В---------- м--- з------ б---------- В-п-а-л-й-е м-н- з-в-д-, б-д---а-к-. ------------------------------------ Виправляйте мене завжди, будь-ласка. 0
Vyp--vl---̆-- -e-- za----y, ---ʹ--ask-. V------------ m--- z------- b---------- V-p-a-l-a-̆-e m-n- z-v-h-y- b-d---a-k-. --------------------------------------- Vypravlyay̆te mene zavzhdy, budʹ-laska.
Vaša výslovnosť je celkom dobrá. В--а в----а-цілко---обра. В--- в----- ц----- д----- В-ш- в-м-в- ц-л-о- д-б-а- ------------------------- Ваша вимова цілком добра. 0
V-s-a v-m--a t-il-o--d--r-. V---- v----- t------ d----- V-s-a v-m-v- t-i-k-m d-b-a- --------------------------- Vasha vymova tsilkom dobra.
Máte slabý prízvuk. В- -ає-- м--ен-кий-а--ен-. В- м---- м-------- а------ В- м-є-е м-л-н-к-й а-ц-н-. -------------------------- Ви маєте маленький акцент. 0
V- --y-t- ----n-ky-̆-a---en-. V- m----- m--------- a------- V- m-y-t- m-l-n-k-y- a-t-e-t- ----------------------------- Vy mayete malenʹkyy̆ aktsent.
Človek ľahko zistí, odkiaľ ste. Можна ді--а-ис--------и--- -одо-. М---- д--------- з----- В- р----- М-ж-а д-з-а-и-я- з-і-к- В- р-д-м- --------------------------------- Можна дізнатися, звідки Ви родом. 0
M-zh-a-d----t-s---- z---k--Vy--od-m. M----- d--------- , z----- V- r----- M-z-n- d-z-a-y-y- , z-i-k- V- r-d-m- ------------------------------------ Mozhna diznatysya , zvidky Vy rodom.
Aký je váš materinský jazyk? Яка-м-в- є -л- в----і-но-? Я-- м--- є д-- в-- р------ Я-а м-в- є д-я в-с р-д-о-? -------------------------- Яка мова є для вас рідною? 0
Y-k---ov- -e--lya --s r-dn--u? Y--- m--- y- d--- v-- r------- Y-k- m-v- y- d-y- v-s r-d-o-u- ------------------------------ Yaka mova ye dlya vas ridnoyu?
Chodíte na nejaký jazykový kurz? Ви -і----у-те----ни- к---? В- в--------- м----- к---- В- в-д-і-у-т- м-в-и- к-р-? -------------------------- Ви відвідуєте мовний курс? 0
V--vi---duy--e mo----- ---s? V- v---------- m------ k---- V- v-d-i-u-e-e m-v-y-̆ k-r-? ---------------------------- Vy vidviduyete movnyy̆ kurs?
Akú učebnicu používate? Я-- -ав-а-ь-і --тер--ли-в---ико-и-----є-е? Я-- н-------- м-------- в- в-------------- Я-і н-в-а-ь-і м-т-р-а-и в- в-к-р-с-о-у-т-? ------------------------------------------ Які навчальні матеріали ви використовуєте? 0
Y--- -a-c---ʹni mate--a-y v--v-k----to-u----? Y--- n--------- m-------- v- v--------------- Y-k- n-v-h-l-n- m-t-r-a-y v- v-k-r-s-o-u-e-e- --------------------------------------------- Yaki navchalʹni materialy vy vykorystovuyete?
Momentálne neviem, ako sa to volá. Я за-а- -е -наю, я- ц- наз--а-----. Я з---- н- з---- я- ц- н----------- Я з-р-з н- з-а-, я- ц- н-з-в-є-ь-я- ----------------------------------- Я зараз не знаю, як це називається. 0
Y- ---az-ne z---u, yak-tse na-y----t-sy-. Y- z---- n- z----- y-- t-- n------------- Y- z-r-z n- z-a-u- y-k t-e n-z-v-y-t-s-a- ----------------------------------------- YA zaraz ne znayu, yak tse nazyvayetʹsya.
Nemôžem si spomenúť na názov. Я-н- мо-у-приг--а----а---. Я н- м--- п-------- н----- Я н- м-ж- п-и-а-а-и н-з-и- -------------------------- Я не можу пригадати назви. 0
YA--e m--h--p------ty-n----. Y- n- m---- p-------- n----- Y- n- m-z-u p-y-a-a-y n-z-y- ---------------------------- YA ne mozhu pryhadaty nazvy.
Zabudol som to. Я-це--абу------була. Я ц- з---- / з------ Я ц- з-б-в / з-б-л-. -------------------- Я це забув / забула. 0
Y----- za------z-bula. Y- t-- z---- / z------ Y- t-e z-b-v / z-b-l-. ---------------------- YA tse zabuv / zabula.

Germánske jazyky

Germánske jazyky patria k indoeurópskej jazykovej rodine. Táto jazyková skupina je charakteristická fonologickými znakmi. Od iných jazykov sa teda líši rozdielmi vo fonológii. Existuje zhruba 15 germánskych jazykov. Sú materským jazykom pre 500 miliónov ľudí na svete. Presný počet jednotlivých jazykov možno určiť len ťažko. Často nie je jasné, či ide o samostatný jazyk alebo o dialekt. Najvýznamnejším germánskym jazykom je angličtina. Na celom svete je materinským jazykom pre 350 miliónov ľudí. Po nej nasleduje nemčina a holandčina. Germánske jazyky sa delia do rôznych skupín. Sú to severogermánske, západogermánske a východogermánske jazyky. Severogermánske jazyky sú jazyky škandinávske. Angličtina, nemčina a holandčina patria do západogermánskych jazykov. Všetky východogermánske jazyky vymreli. Patrila k nim napríklad gótština. Kolonizáciou došlo k rozšíreniu germánskych jazykov do celého sveta. Preto sa holandsky dorozumiete aj v Karibiku či v Južnej Afrike. Všetky germánske jazyky majú spoločné korene. To, či existoval jednotný prajazyk, nie je isté. Okrem toho existuje len veľmi málo starých germánskych textov. Na rozdiel od románskych jazykov neexistujú takmer žiadne zdroje. Výskum germánskych jazykov je preto ťažší. Aj o kultúre Germánov toho vieme relatívne málo. Germánske národy neboli jednotné. Neexistovala ani spoločná identita. Veda tak musí čerpať z cudzích zdrojov. Nebyť Grékov a Rimanov vedeli by sme o Germánoch len veľmi málo!