Slovníček fráz

sk Schôdzka   »   hi मुलाकात

24 [dvadsaťštyri]

Schôdzka

Schôdzka

२४ [चौबीस]

24 [chaubees]

मुलाकात

[mulaakaat]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hindčina Prehrať Viac
Zmeškal(a) si autobus? क्---तुम्हा-ी ---निकल--यी -ी? क--- त------- ब- न--- ग-- थ-- क-य- त-म-ह-र- ब- न-क- ग-ी थ-? ----------------------------- क्या तुम्हारी बस निकल गयी थी? 0
k-----m-a---- -as -i----gay-- -h-e? k-- t-------- b-- n---- g---- t---- k-a t-m-a-r-e b-s n-k-l g-y-e t-e-? ----------------------------------- kya tumhaaree bas nikal gayee thee?
Čakal(a) som na teba pol hodiny. मैं --- घं-े----त-म्-ा-ी--्---क-षा--र-र-ा था /-रह- थी म-- आ-- घ--- त- त------- प-------- क- र-- थ- / र-- थ- म-ं आ-े घ-ट- त- त-म-ह-र- प-र-ी-्-ा क- र-ा थ- / र-ी थ- ----------------------------------------------------- मैं आधे घंटे तक तुम्हारी प्रतीक्षा कर रहा था / रही थी 0
main aa----gha-te-t-----mh--re- p---ee--ha k----a------ / ra--e---ee m--- a---- g----- t-- t-------- p--------- k-- r--- t-- / r---- t--- m-i- a-d-e g-a-t- t-k t-m-a-r-e p-a-e-k-h- k-r r-h- t-a / r-h-e t-e- -------------------------------------------------------------------- main aadhe ghante tak tumhaaree prateeksha kar raha tha / rahee thee
Nemáš pri sebe mobilný telefón? क्या-तु----रे पा- मोब--ल---- नही- ह-? क--- त------- प-- म----- फ-- न--- ह-- क-य- त-म-ह-र- प-स म-ब-इ- फ-न न-ी- ह-? ------------------------------------- क्या तुम्हारे पास मोबाइल फोन नहीं है? 0
ky--tumha-r---a--------l-p-------in----? k-- t------- p--- m----- p--- n---- h--- k-a t-m-a-r- p-a- m-b-i- p-o- n-h-n h-i- ---------------------------------------- kya tumhaare paas mobail phon nahin hai?
Nabudúce buď dochvíľny (dochvíľna)! अ-ल------ठ-- सम- प--आना! अ--- ब-- ठ-- स-- प- आ--- अ-ल- ब-र ठ-क स-य प- आ-ा- ------------------------ अगली बार ठीक समय पर आना! 0
a-a--- -a-- t-e-k-s---y ----aa--! a----- b--- t---- s---- p-- a---- a-a-e- b-a- t-e-k s-m-y p-r a-n-! --------------------------------- agalee baar theek samay par aana!
Nabudúce choď taxíkom! अ--ी --- --क्सी -े-ा! अ--- ब-- ट----- ल---- अ-ल- ब-र ट-क-स- ल-न-! --------------------- अगली बार टैक्सी लेना! 0
a-alee---ar-t--ks-e--ena! a----- b--- t------ l---- a-a-e- b-a- t-i-s-e l-n-! ------------------------- agalee baar taiksee lena!
Nabudúce si zober dáždnik! अगल---ार -पने-स-- ए- ---र- ले---ना! अ--- ब-- अ--- स-- ए- छ---- ल- ज---- अ-ल- ब-र अ-न- स-थ ए- छ-्-ी ल- ज-न-! ----------------------------------- अगली बार अपने साथ एक छत्री ले जाना! 0
a--l-e -a-- -pane-----h -- chh-t-ee--e --a-a! a----- b--- a---- s---- e- c------- l- j----- a-a-e- b-a- a-a-e s-a-h e- c-h-t-e- l- j-a-a- --------------------------------------------- agalee baar apane saath ek chhatree le jaana!
Zajtra mám voľno. क--म--ी-छुट--ी -ै क- म--- छ----- ह- क- म-र- छ-ट-ट- ह- ----------------- कल मेरी छुट्टी है 0
k-l-mer-- --hu---e--ai k-- m---- c------- h-- k-l m-r-e c-h-t-e- h-i ---------------------- kal meree chhuttee hai
Stretneme sa zajtra? क्या ह---ल-म--ें? क--- ह- क- म----- क-य- ह- क- म-ल-ं- ----------------- क्या हम कल मिलें? 0
ky- h-m--al m-len? k-- h-- k-- m----- k-a h-m k-l m-l-n- ------------------ kya ham kal milen?
Je mi ľúto, zajtra nemôžem. माफ--क-----कल -ै----ीं आ-सकूँ-- - ---ँ-ी म--- क---- क- म-- न--- आ स----- / स----- म-फ- क-न-, क- म-ं न-ी- आ स-ू-ग- / स-ू-ग- ---------------------------------------- माफ़ करना, कल मैं नहीं आ सकूँगा / सकूँगी 0
ma---k-r--a,-k-l --in n-hin a- --k-o-ga-- ----ong-e m--- k------ k-- m--- n---- a- s------- / s-------- m-a- k-r-n-, k-l m-i- n-h-n a- s-k-o-g- / s-k-o-g-e --------------------------------------------------- maaf karana, kal main nahin aa sakoonga / sakoongee
Máš už na tento víkend nejaké plány? क्-ा-त---े ---स--त-हा--- -े --ए प-ले--- क--्-क्र--ब-----है? क--- त---- इ- स--------- क- ल-- प--- ह- क-------- ब---- ह-- क-य- त-म-े इ- स-्-ा-ा-्- क- ल-ए प-ल- ह- क-र-य-्-म ब-ा-ा ह-? ----------------------------------------------------------- क्या तुमने इस सप्ताहान्त के लिए पहले ही कार्यक्रम बनाया है? 0
k-a-t--ane-i- sa---ah--n---e-lie p----- he- -aary----m-----a---h--? k-- t----- i- s---------- k- l-- p----- h-- k--------- b------ h--- k-a t-m-n- i- s-p-a-h-a-t k- l-e p-h-l- h-e k-a-y-k-a- b-n-a-a h-i- ------------------------------------------------------------------- kya tumane is saptaahaant ke lie pahale hee kaaryakram banaaya hai?
Alebo si už s niekým dohodnutý (dohodnutá)? या-त-म कि-ी स-----न- व--े-ह-? य- त-- क--- स- म---- व--- ह-- य- त-म क-स- स- म-ल-े व-ल- ह-? ----------------------------- या तुम किसी से मिलने वाले हो? 0
ya-tu---isee ---mi--n----a-e---? y- t-- k---- s- m----- v---- h-- y- t-m k-s-e s- m-l-n- v-a-e h-? -------------------------------- ya tum kisee se milane vaale ho?
Navrhujem, aby sme sa stretli cez víkend. म-री र---है--ि-ह- सप---हा--- --ं-म-ल-ं म--- र-- ह- क- ह- स--------- म-- म---- म-र- र-य ह- क- ह- स-्-ा-ा-्- म-ं म-ल-ं -------------------------------------- मेरी राय है कि हम सप्ताहान्त में मिलें 0
m-r-----ay---- k- --m-sap--a-a-nt -ei--mi-en m---- r--- h-- k- h-- s---------- m--- m---- m-r-e r-a- h-i k- h-m s-p-a-h-a-t m-i- m-l-n -------------------------------------------- meree raay hai ki ham saptaahaant mein milen
Urobíme si piknik? क्-ा----पिक--- जा--? क--- ह- प----- ज---- क-य- ह- प-क-ि- ज-ए-? -------------------- क्या हम पिकनिक जाएँ? 0
kya ham --k-n-- j---? k-- h-- p------ j---- k-a h-m p-k-n-k j-e-? --------------------- kya ham pikanik jaen?
Pôjdeme na pláž? क्-ा-हम---न-रे ---जा--? क--- ह- क----- प- ज---- क-य- ह- क-न-र- प- ज-ए-? ----------------------- क्या हम किनारे पर जाएँ? 0
k-a h---k-na----par-jae-? k-- h-- k------ p-- j---- k-a h-m k-n-a-e p-r j-e-? ------------------------- kya ham kinaare par jaen?
Pôjdeme do hôr? क--- ---पह--ों--ें -ा-ँ? क--- ह- प----- म-- ज---- क-य- ह- प-ा-ो- म-ं ज-ए-? ------------------------ क्या हम पहाडों में जाएँ? 0
ky- -a--paha------ein-ja-n? k-- h-- p------- m--- j---- k-a h-m p-h-a-o- m-i- j-e-? --------------------------- kya ham pahaadon mein jaen?
Prídem pre teba do kancelárie. म-ं-तु-्-े- कार----- स---े-लूँ-ा / --ँगी म-- त------ क------- स- ल- ल---- / ल---- म-ं त-म-ह-ं क-र-य-ल- स- ल- ल-ँ-ा / ल-ँ-ी ---------------------------------------- मैं तुम्हें कार्यालय से ले लूँगा / लूँगी 0
mai--tumh-n-k-a---al-y -e -e --o-g--/-----g-e m--- t----- k--------- s- l- l----- / l------ m-i- t-m-e- k-a-y-a-a- s- l- l-o-g- / l-o-g-e --------------------------------------------- main tumhen kaaryaalay se le loonga / loongee
Prídem pre teba domov. म-ं -ु--ह---घ---े -े ल-ँगा-/ -ू--ी म-- त------ घ- स- ल- ल---- / ल---- म-ं त-म-ह-ं घ- स- ल- ल-ँ-ा / ल-ँ-ी ---------------------------------- मैं तुम्हें घर से ले लूँगा / लूँगी 0
m-in------n-g--- -e le---o-ga /---on-ee m--- t----- g--- s- l- l----- / l------ m-i- t-m-e- g-a- s- l- l-o-g- / l-o-g-e --------------------------------------- main tumhen ghar se le loonga / loongee
Prídem pre teba na autobusovú zastávku. म-ं त-म्हे- ---– --टाप-स--ले-ल-----/ --ँगी म-- त------ ब- – स---- स- ल- ल---- / ल---- म-ं त-म-ह-ं ब- – स-ट-प स- ल- ल-ँ-ा / ल-ँ-ी ------------------------------------------ मैं तुम्हें बस – स्टाप से ले लूँगा / लूँगी 0
m--n--umh---b---- st-a--se-le -oo--a - lo-ng-e m--- t----- b-- – s---- s- l- l----- / l------ m-i- t-m-e- b-s – s-a-p s- l- l-o-g- / l-o-g-e ---------------------------------------------- main tumhen bas – staap se le loonga / loongee

Tipy na učenie cudzích jazykov

Naučiť sa cudzí jazyk je vždy ťažké. Výslovnosť, gramatické pravidlá a slovíčka vyžadujú veľa disciplíny. Existujú však rôzne triky, ktoré nám učenie uľahčia! Predovšetkým je dôležité pozitívne myslieť. Tešte sa na nový jazyk a nové skúsenosti! Čím začnete, je v podstate jedno. Vyberte si témy, ktoré vás zaujímajú. Nie je ‘od veci’, ak sa sústredíte na počúvanie a rozprávanie. Potom si čítajte a píšte texty. Nájdite si systém, ktorý je vám blízky a sadne k vášmu každodennému životu. U prídavných mien je dobré, ak sa zároveň učíte aj opozitá. Alebo si rozvešajte po celom byte lístočky so slovíčkami. Pri športe a v aute môžete počúvať audio nahrávky. Ak vám nejaká téma príde príliš ťažká, vydýchnite si na chvíľu. Urobte si prestávku alebo sa učte niečo iné! Nestratíte tak chuť učiť sa cudzie jazyky. Zábavné je napríklad lúštiť krížovku v cudzom jazyku. Pre zmenu je dobré sledovať filmy v originálnom znení. Čítaním cudzojazyčných novín sa dozviete veľa o krajine i ľuďoch. Na internete nájdete veľa cvičení, ktoré doplnia texty učebníc. A skúste si nájsť aj priateľov, ktorí sa tiež radi učia jazyky. Nové veci sa nikdy neučte izolovane, ale vždy v kontexte! Pravidelne si všetko opakujte! Tým si Váš mozog látku dobre zapamätá. Komu stačí teória, ten by to mal hneď zabaliť! Pretože nikde inde nie je učenie efektívnejšie ako medzi rodenými hovoriacimi. Na svojich cestách si môžete písať denníček so zážitkami. Najdôležitejšie však je: nikdy to nevzdávajte!