Slovníček fráz

sk V meste   »   bs U gradu

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [dvadeset i pet]

U gradu

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bosniančina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. H-i--/--t---- b-h--o--e-j-z-i--e-s------. H--- / h----- b-- d- ž---------- s------- H-i- / h-j-l- b-h d- ž-l-e-n-č-e s-a-i-e- ----------------------------------------- Htio / htjela bih do željezničke stanice. 0
Chcel by som ísť na letisko. Htio --h-jel--b-h do aer--r-m-. H--- / h----- b-- d- a--------- H-i- / h-j-l- b-h d- a-r-d-o-a- ------------------------------- Htio / htjela bih do aerodroma. 0
Chcel by som ísť do centra. H-i--/--t-e-a -i--do ---tra--rada. H--- / h----- b-- d- c----- g----- H-i- / h-j-l- b-h d- c-n-r- g-a-a- ---------------------------------- Htio / htjela bih do centra grada. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? Ka---d---ođe------e-j-zn--k--st----e? K--- d- d---- d- ž---------- s------- K-k- d- d-đ-m d- ž-l-e-n-č-e s-a-i-e- ------------------------------------- Kako da dođem do željezničke stanice? 0
Ako sa dostanem na letisko? K--o-da -ođ-m----ae-o--o--? K--- d- d---- d- a--------- K-k- d- d-đ-m d- a-r-d-o-a- --------------------------- Kako da dođem do aerodroma? 0
Ako sa dostanem do centra? K-k- d- do--- -- ce-t-- -rad-? K--- d- d---- d- c----- g----- K-k- d- d-đ-m d- c-n-r- g-a-a- ------------------------------ Kako da dođem do centra grada? 0
Potrebujem taxík. T-e--m t-k-i. T----- t----- T-e-a- t-k-i- ------------- Trebam taksi. 0
Potrebujem mapu mesta. Tre--m -l-n--ra-a. T----- p--- g----- T-e-a- p-a- g-a-a- ------------------ Trebam plan grada. 0
Potrebujem hotel. T----- -o---. T----- h----- T-e-a- h-t-l- ------------- Trebam hotel. 0
Chcel by som si prenajať auto. H--o /-h--e-a --h-iz--j---- --t-. H--- / h----- b-- i-------- a---- H-i- / h-j-l- b-h i-n-j-i-i a-t-. --------------------------------- Htio / htjela bih iznajmiti auto. 0
Tu je moja kreditná karta. Ovd-e ----oj- -r---t-a-k---ic-. O---- j- m--- k------- k------- O-d-e j- m-j- k-e-i-n- k-r-i-a- ------------------------------- Ovdje je moja kreditna kartica. 0
Tu je môj vodičský preukaz. O---e ---m--a-v-z-č-----zvola. O---- j- m--- v------ d------- O-d-e j- m-j- v-z-č-a d-z-o-a- ------------------------------ Ovdje je moja vozačka dozvola. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Šta--- im-------t- u--r--u? Š-- s- i-- v------ u g----- Š-a s- i-a v-d-e-i u g-a-u- --------------------------- Šta se ima vidjeti u gradu? 0
Choďte do starého mesta. Id--- u---a-i-g--d. I---- u s---- g---- I-i-e u s-a-i g-a-. ------------------- Idite u stari grad. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. Na-ravit--o--laza--g---a. N-------- o------- g----- N-p-a-i-e o-i-a-a- g-a-a- ------------------------- Napravite obilazak grada. 0
Choďte do prístavu. Idi----- ----. I---- d- l---- I-i-e d- l-k-. -------------- Idite do luke. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. Nap--vite ------a- l-k-. N-------- o------- l---- N-p-a-i-e o-i-a-a- l-k-. ------------------------ Napravite obilazak luke. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? K-je --š---a-enit-st- --s---e? K--- j-- z----------- p------- K-j- j-š z-a-e-i-o-t- p-s-o-e- ------------------------------ Koje još znamenitosti postoje? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !