Slovníček fráz

sk V meste   »   es En la ciudad

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [veinticinco]

En la ciudad

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina španielčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. M------aría----- l---s-----n. M- g------- i- a l- e-------- M- g-s-a-í- i- a l- e-t-c-ó-. ----------------------------- Me gustaría ir a la estación.
Chcel by som ísť na letisko. M---u-t-rí- ir-al-a---pu-rt-. M- g------- i- a- a---------- M- g-s-a-í- i- a- a-r-p-e-t-. ----------------------------- Me gustaría ir al aeropuerto.
Chcel by som ísť do centra. Me-gu-ta--------- c----o-----a-ci-da-. M- g------- i- a- c----- d- l- c------ M- g-s-a-í- i- a- c-n-r- d- l- c-u-a-. -------------------------------------- Me gustaría ir al centro de la ciudad.
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? ¿-ómo--e -a a--- -st---ón? ¿---- s- v- a l- e-------- ¿-ó-o s- v- a l- e-t-c-ó-? -------------------------- ¿Cómo se va a la estación?
Ako sa dostanem na letisko? ¿-óm--s--v- -l -e----ert-? ¿---- s- v- a- a---------- ¿-ó-o s- v- a- a-r-p-e-t-? -------------------------- ¿Cómo se va al aeropuerto?
Ako sa dostanem do centra? ¿Cóm- ---va a- -e---- de -- -i--a-? ¿---- s- v- a- c----- d- l- c------ ¿-ó-o s- v- a- c-n-r- d- l- c-u-a-? ----------------------------------- ¿Cómo se va al centro de la ciudad?
Potrebujem taxík. Yo-n--e-ito -n-t--i. Y- n------- u- t---- Y- n-c-s-t- u- t-x-. -------------------- Yo necesito un taxi.
Potrebujem mapu mesta. Y---e-e-it- u----ano-d- l----udad. Y- n------- u- p---- d- l- c------ Y- n-c-s-t- u- p-a-o d- l- c-u-a-. ---------------------------------- Yo necesito un plano de la ciudad.
Potrebujem hotel. Yo-ne--si-- un-h-tel. Y- n------- u- h----- Y- n-c-s-t- u- h-t-l- --------------------- Yo necesito un hotel.
Chcel by som si prenajať auto. Me-gu--a-ía alq-i-a---- --c--. M- g------- a------- u- c----- M- g-s-a-í- a-q-i-a- u- c-c-e- ------------------------------ Me gustaría alquilar un coche.
Tu je moja kreditná karta. A-------n- mi--arj-ta de -r-di--. A--- t---- m- t------ d- c------- A-u- t-e-e m- t-r-e-a d- c-é-i-o- --------------------------------- Aquí tiene mi tarjeta de crédito.
Tu je môj vodičský preukaz. A--í-t-e-- m---er--so -e-c--duc--. A--- t---- m- p------ d- c-------- A-u- t-e-e m- p-r-i-o d- c-n-u-i-. ---------------------------------- Aquí tiene mi permiso de conducir.
Čo všetko sa dá vidieť v meste? ¿Qu---a- pa-- -e---- l- ci--a-? ¿--- h-- p--- v-- e- l- c------ ¿-u- h-y p-r- v-r e- l- c-u-a-? ------------------------------- ¿Qué hay para ver en la ciudad?
Choďte do starého mesta. Vaya-al-c--c- --t---- d---a-ciu-a-. V--- a- c---- a------ d- l- c------ V-y- a- c-s-o a-t-g-o d- l- c-u-a-. ----------------------------------- Vaya al casco antiguo de la ciudad.
Urobte si okružnú jazdu po meste. D- u-a-----ta-p----a-ciu-a-. D- u-- v----- p-- l- c------ D- u-a v-e-t- p-r l- c-u-a-. ---------------------------- Dé una vuelta por la ciudad.
Choďte do prístavu. V-ya -l -uer-o. V--- a- p------ V-y- a- p-e-t-. --------------- Vaya al puerto.
Urobte si okružnú jazdu po prístave. Hágal- u---vi-i-- ----u--t-. H----- u-- v----- a- p------ H-g-l- u-a v-s-t- a- p-e-t-. ---------------------------- Hágale una visita al puerto.
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? ¿Qu--ot--s l--ares--e-i-terés--a- -de-ás--e ést--? ¿--- o---- l------ d- i------ h-- a----- d- é----- ¿-u- o-r-s l-g-r-s d- i-t-r-s h-y a-e-á- d- é-t-s- -------------------------------------------------- ¿Qué otros lugares de interés hay además de éstos?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !