Slovníček fráz

sk V meste   »   hu A városban

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [huszonöt]

A városban

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maďarčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. A ---ú----o-á-ra -z-r-tnék -enn-. A v------------- s-------- m----- A v-s-t-l-o-á-r- s-e-e-n-k m-n-i- --------------------------------- A vasútállomásra szeretnék menni. 0
Chcel by som ísť na letisko. A-re-ül-té----szeret-ék -enn-. A r---------- s-------- m----- A r-p-l-t-r-e s-e-e-n-k m-n-i- ------------------------------ A repülőtérre szeretnék menni. 0
Chcel by som ísť do centra. A--ár-sk--p--tba----ret--- m-nn-. A v------------- s-------- m----- A v-r-s-ö-p-n-b- s-e-e-n-k m-n-i- --------------------------------- A városközpontba szeretnék menni. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? H-gy-n ju--k el-a va--tállomás-oz? H----- j---- e- a v--------------- H-g-a- j-t-k e- a v-s-t-l-o-á-h-z- ---------------------------------- Hogyan jutok el a vasútállomáshoz? 0
Ako sa dostanem na letisko? H---an--ut---e---------ő--r-e-? H----- j---- e- a r------------ H-g-a- j-t-k e- a r-p-l-t-r-e-? ------------------------------- Hogyan jutok el a repülőtérhez? 0
Ako sa dostanem do centra? Hog-a- ----k--l-a-v-ros--z-on--a? H----- j---- e- a v-------------- H-g-a- j-t-k e- a v-r-s-ö-p-n-b-? --------------------------------- Hogyan jutok el a városközpontba? 0
Potrebujem taxík. Szüksé--m-va- -g----x-ra. S-------- v-- e-- t------ S-ü-s-g-m v-n e-y t-x-r-. ------------------------- Szükségem van egy taxira. 0
Potrebujem mapu mesta. S---s--e- van e-- v-ros-ér-ép--. S-------- v-- e-- v------------- S-ü-s-g-m v-n e-y v-r-s-é-k-p-e- -------------------------------- Szükségem van egy várostérképre. 0
Potrebujem hotel. S-ükség-m------g- hotel--. S-------- v-- e-- h------- S-ü-s-g-m v-n e-y h-t-l-e- -------------------------- Szükségem van egy hotelre. 0
Chcel by som si prenajať auto. E-y --t---sz--e-né--------i. E-- a---- s-------- b------- E-y a-t-t s-e-e-n-k b-r-l-i- ---------------------------- Egy autót szeretnék bérelni. 0
Tu je moja kreditná karta. Itt van ---i-e-k--t---. I-- v-- a h------------ I-t v-n a h-t-l-á-t-á-. ----------------------- Itt van a hitelkártyám. 0
Tu je môj vodičský preukaz. It- --n---jog--í-----o-. I-- v-- a j------------- I-t v-n a j-g-s-t-á-y-m- ------------------------ Itt van a jogosítványom. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? M-t---h---m-g------a-v-ros-an? M-- l---- m------- a v-------- M-t l-h-t m-g-é-n- a v-r-s-a-? ------------------------------ Mit lehet megnézni a városban? 0
Choďte do starého mesta. Menj-ne- -- -v-r--ba. M------- a- ó-------- M-n-e-e- a- ó-á-o-b-. --------------------- Menjenek az óvárosba. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. Cs-nálj--ak-eg- város--z- --r----t. C---------- e-- v-------- k-------- C-i-á-j-n-k e-y v-r-s-é-ö k-r-é-á-. ----------------------------------- Csináljanak egy városnézö körsétát. 0
Choďte do prístavu. Me---n-k a -ik--őhö-! M------- a k--------- M-n-e-e- a k-k-t-h-z- --------------------- Menjenek a kikötőhöz! 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. C--n--j-n-- -g- k----ői köru-a----. C---------- e-- k------ k---------- C-i-á-j-n-k e-y k-k-t-i k-r-t-z-s-. ----------------------------------- Csináljanak egy kikötői körutazást. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? M-l----l--ni---ó- -a-n-k még--ze------l? M----- l--------- v----- m-- e--- k----- M-l-e- l-t-i-a-ó- v-n-a- m-g e-e- k-v-l- ---------------------------------------- Milyen látnivalók vannak még ezen kívül? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !