Slovníček fráz

sk V meste   »   lv Pilsētā

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [divdesmit pieci]

Pilsētā

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Es vē--s uz stacij-. E- v---- u- s------- E- v-l-s u- s-a-i-u- -------------------- Es vēlos uz staciju. 0
Chcel by som ísť na letisko. E-----o-----li-o---. E- v---- u- l------- E- v-l-s u- l-d-s-u- -------------------- Es vēlos uz lidostu. 0
Chcel by som ísť do centra. Es --l-s u- pi-----s -en-r-. E- v---- u- p------- c------ E- v-l-s u- p-l-ē-a- c-n-r-. ---------------------------- Es vēlos uz pilsētas centru. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? K--e- --r------ū--u----a----? K- e- v--- n----- u- s------- K- e- v-r- n-k-ū- u- s-a-i-u- ----------------------------- Kā es varu nokļūt uz staciju? 0
Ako sa dostanem na letisko? K- ---va-----kļū- -- lido--u? K- e- v--- n----- u- l------- K- e- v-r- n-k-ū- u- l-d-s-u- ----------------------------- Kā es varu nokļūt uz lidostu? 0
Ako sa dostanem do centra? Kā-es---r--n-kļū--u- pi---tas c--tr-? K- e- v--- n----- u- p------- c------ K- e- v-r- n-k-ū- u- p-l-ē-a- c-n-r-? ------------------------------------- Kā es varu nokļūt uz pilsētas centru? 0
Potrebujem taxík. M---ir --p-eci-ša-s -aks--e---. M-- i- n----------- t---------- M-n i- n-p-e-i-š-m- t-k-o-e-r-. ------------------------------- Man ir nepieciešams taksometrs. 0
Potrebujem mapu mesta. Ma---r---pi-c----ms-p--sē-a--plān-. M-- i- n----------- p------- p----- M-n i- n-p-e-i-š-m- p-l-ē-a- p-ā-s- ----------------------------------- Man ir nepieciešams pilsētas plāns. 0
Potrebujem hotel. Man-ir-n-p-eci-š--a v--s-īca. M-- i- n----------- v-------- M-n i- n-p-e-i-š-m- v-e-n-c-. ----------------------------- Man ir nepieciešama viesnīca. 0
Chcel by som si prenajať auto. Es-----s-ī--- -u--ma-ī--. E- v---- ī--- a---------- E- v-l-s ī-ē- a-t-m-š-n-. ------------------------- Es vēlos īrēt automašīnu. 0
Tu je moja kreditná karta. Te i- m------ed-tkar--. T- i- m--- k----------- T- i- m-n- k-e-ī-k-r-e- ----------------------- Te ir mana kredītkarte. 0
Tu je môj vodičský preukaz. T---r--an-----ova-īt--a-a--ie---a. T- i- m--- a----------- a--------- T- i- m-n- a-t-v-d-t-j- a-l-e-ī-a- ---------------------------------- Te ir mana autovadītāja apliecība. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? K--var pils--ā -pskat--? K- v-- p------ a-------- K- v-r p-l-ē-ā a-s-a-ī-? ------------------------ Ko var pilsētā apskatīt? 0
Choďte do starého mesta. Ai-ej-et ---ve-pi-----! A------- u- v---------- A-z-j-e- u- v-c-i-s-t-! ----------------------- Aizejiet uz vecpilsētu! 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. D-di----s--ksk-r-ij- p---i--ē-u! D-------- e--------- p- p------- D-d-e-i-s e-s-u-s-j- p- p-l-ē-u- -------------------------------- Dodieties ekskursijā pa pilsētu! 0
Choďte do prístavu. Aizeji-- ------u! A------- u- o---- A-z-j-e- u- o-t-! ----------------- Aizejiet uz ostu! 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. D--ie--es-eksk-rs-jā-p- -s--! D-------- e--------- p- o---- D-d-e-i-s e-s-u-s-j- p- o-t-! ----------------------------- Dodieties ekskursijā pa ostu! 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? K-das --v--īb-- -i--ī-as -i---- -e -ēl -r? K---- i-------- c------- v----- t- v-- i-- K-d-s i-v-r-b-s c-e-ī-a- v-e-a- t- v-l i-? ------------------------------------------ Kādas ievērības cienīgas vietas te vēl ir? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !