Slovníček fráz

V meste   »   Во градот

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [дваесет и пет]

25 [dvayesyet i pyet]

+

Во градот

[Vo guradot]

+

Kliknutím na každé prázdne miesto zobrazíte text, resp.:   

slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Би с---- / с----- к-- ж----------- с------. Би сакал / сакала кон железничката станица. 0
Bi s---- / s----- k-- ʐ-------------- s-------. Bi sakal / sakala kon ʐyelyeznichkata stanitza. 		+
Chcel by som ísť na letisko. Би с---- / с----- к-- а---------. Би сакал / сакала кон аеродромот. 0
Bi s---- / s----- k-- a----------. Bi sakal / sakala kon ayerodromot. 		+
Chcel by som ísť do centra. Би с---- / с----- в- ц------- н- г-----. Би сакал / сакала во центарот на градот. 0
Bi s---- / s----- v- t--------- n- g------. Bi sakal / sakala vo tzyentarot na guradot. 		+
     
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? Ка-- д- с------ д- ж----------- с------? Како да стигнам до железничката станица? 0
Ka-- d- s------- d- ʐ-------------- s-------? Kako da stigunam do ʐyelyeznichkata stanitza? 		+
Ako sa dostanem na letisko? Ка-- д- с------ д- а---------? Како да стигнам до аеродромот? 0
Ka-- d- s------- d- a----------? Kako da stigunam do ayerodromot? 		+
Ako sa dostanem do centra? Ка-- д- с------ д- ц------- н- г-----? Како да стигнам до центарот на градот? 0
Ka-- d- s------- d- t--------- n- g------? Kako da stigunam do tzyentarot na guradot? 		+
     
Potrebujem taxík. Ми т---- т----. Ми треба такси. 0
Mi t----- t----. Mi tryeba taksi. 		+
Potrebujem mapu mesta. Ми т---- к---- н- г-----. Ми треба карта на градот. 0
Mi t----- k---- n- g------. Mi tryeba karta na guradot. 		+
Potrebujem hotel. Ми т---- х----. Ми треба хотел. 0
Mi t----- k------. Mi tryeba khotyel. 		+
     
Chcel by som si prenajať auto. Би с---- / с----- д- и------- е--- а--------. Би сакал / сакала да изнајмам еден автомобил. 0
Bi s---- / s----- d- i------- y----- a--------. Bi sakal / sakala da iznaјmam yedyen avtomobil. 		+
Tu je moja kreditná karta. Ев- ј- м----- к------- к-------. Еве ја мојата кредитна картичка. 0
Ye--- ј- m----- k-------- k--------. Yevye јa moјata kryeditna kartichka. 		+
Tu je môj vodičský preukaz. Ев- ј- м----- в------ д------. Еве ја мојата возачка дозвола. 0
Ye--- ј- m----- v------- d------. Yevye јa moјata vozachka dozvola. 		+
     
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Шт- и-- д- с- в--- в- г-----? Што има да се види во градот? 0
Sh-- i-- d- s-- v--- v- g------? Shto ima da sye vidi vo guradot? 		+
Choďte do starého mesta. По----- в- с------ д-- н- г-----. Појдете во стариот дел на градот. 0
Po------- v- s------ d--- n- g------. Poјdyetye vo stariot dyel na guradot. 		+
Urobte si okružnú jazdu po meste. На------- е--- г------ о-------. Направете една градска обиколка. 0
Na--------- y---- g------- o-------. Napravyetye yedna guradska obikolka. 		+
     
Choďte do prístavu. По----- н- п------------. Појдете на пристаништето. 0
Po------- n- p--------------. Poјdyetye na pristanishtyeto. 		+
Urobte si okružnú jazdu po prístave. На------- е--- п---------- о-------. Направете една пристанишна обиколка. 0
Na--------- y---- p----------- o-------. Napravyetye yedna pristanishna obikolka. 		+
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Ко- д---- з----------- г- и-- о---- т--? Кои други знаменитости ги има освен тоа? 0
Ko- d------ z------------ g-- i-- o----- t--? Koi droogui znamyenitosti gui ima osvyen toa? 		+
     

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !