Slovníček fráz

sk V meste   »   mk Во градот

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [дваесет и пет]

25 [dvayesyet i pyet]

Во градот

[Vo guradot]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Би-с-к---/---к------- ----з--ч-ата------ца. Б- с---- / с----- к-- ж----------- с------- Б- с-к-л / с-к-л- к-н ж-л-з-и-к-т- с-а-и-а- ------------------------------------------- Би сакал / сакала кон железничката станица. 0
Bi---k-l-- -a-al--k-n--y-l----ich-a-a s--n---a. B- s---- / s----- k-- ʐ-------------- s-------- B- s-k-l / s-k-l- k-n ʐ-e-y-z-i-h-a-a s-a-i-z-. ----------------------------------------------- Bi sakal / sakala kon ʐyelyeznichkata stanitza.
Chcel by som ísť na letisko. Би -ак---- --кал- --н ае-одр-м-т. Б- с---- / с----- к-- а---------- Б- с-к-л / с-к-л- к-н а-р-д-о-о-. --------------------------------- Би сакал / сакала кон аеродромот. 0
B-----al-/ ---a-- -o---y--o-r-mot. B- s---- / s----- k-- a----------- B- s-k-l / s-k-l- k-n a-e-o-r-m-t- ---------------------------------- Bi sakal / sakala kon ayerodromot.
Chcel by som ísť do centra. Би--ак-л-- са--ла-во ц-нтаро- на г-ад--. Б- с---- / с----- в- ц------- н- г------ Б- с-к-л / с-к-л- в- ц-н-а-о- н- г-а-о-. ---------------------------------------- Би сакал / сакала во центарот на градот. 0
B--saka- / ---al- -- -z----ar-t -a----a--t. B- s---- / s----- v- t--------- n- g------- B- s-k-l / s-k-l- v- t-y-n-a-o- n- g-r-d-t- ------------------------------------------- Bi sakal / sakala vo tzyentarot na guradot.
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? К-к---а с-иг-ам--- ж----ничк-т--ст--и-а? К--- д- с------ д- ж----------- с------- К-к- д- с-и-н-м д- ж-л-з-и-к-т- с-а-и-а- ---------------------------------------- Како да стигнам до железничката станица? 0
K--o ---sti---am--o ʐy-lyez-ichka-a--tan----? K--- d- s------- d- ʐ-------------- s-------- K-k- d- s-i-u-a- d- ʐ-e-y-z-i-h-a-a s-a-i-z-? --------------------------------------------- Kako da stigunam do ʐyelyeznichkata stanitza?
Ako sa dostanem na letisko? К--- ---с--г-ам ----е-одро-от? К--- д- с------ д- а---------- К-к- д- с-и-н-м д- а-р-д-о-о-? ------------------------------ Како да стигнам до аеродромот? 0
Ka-o--a -----n-m-do -----dr----? K--- d- s------- d- a----------- K-k- d- s-i-u-a- d- a-e-o-r-m-t- -------------------------------- Kako da stigunam do ayerodromot?
Ako sa dostanem do centra? Ка------с--г-ам -о цент-р-- н- град-т? К--- д- с------ д- ц------- н- г------ К-к- д- с-и-н-м д- ц-н-а-о- н- г-а-о-? -------------------------------------- Како да стигнам до центарот на градот? 0
Kako -- --i-un-m -- t--e---r-t-n----r--o-? K--- d- s------- d- t--------- n- g------- K-k- d- s-i-u-a- d- t-y-n-a-o- n- g-r-d-t- ------------------------------------------ Kako da stigunam do tzyentarot na guradot?
Potrebujem taxík. Ми т-е-а -а--и. М- т---- т----- М- т-е-а т-к-и- --------------- Ми треба такси. 0
Mi t-y--- t-k-i. M- t----- t----- M- t-y-b- t-k-i- ---------------- Mi tryeba taksi.
Potrebujem mapu mesta. М- т-----к-рта--а -р----. М- т---- к---- н- г------ М- т-е-а к-р-а н- г-а-о-. ------------------------- Ми треба карта на градот. 0
Mi t---ba----ta -a---r--ot. M- t----- k---- n- g------- M- t-y-b- k-r-a n- g-r-d-t- --------------------------- Mi tryeba karta na guradot.
Potrebujem hotel. Ми т--ба-----л. М- т---- х----- М- т-е-а х-т-л- --------------- Ми треба хотел. 0
M- -r-e----h-tyel. M- t----- k------- M- t-y-b- k-o-y-l- ------------------ Mi tryeba khotyel.
Chcel by som si prenajať auto. Б- сак-- --сак-л- да -знајм-м-е--н-ав-ом--ил. Б- с---- / с----- д- и------- е--- а--------- Б- с-к-л / с-к-л- д- и-н-ј-а- е-е- а-т-м-б-л- --------------------------------------------- Би сакал / сакала да изнајмам еден автомобил. 0
Bi sak-l-/-sa-a-- -- -zn--mam --d-en av-omo--l. B- s---- / s----- d- i------- y----- a--------- B- s-k-l / s-k-l- d- i-n-ј-a- y-d-e- a-t-m-b-l- ----------------------------------------------- Bi sakal / sakala da iznaјmam yedyen avtomobil.
Tu je moja kreditná karta. Е-е--- -ој-т---р-д-т-- к-рт-чка. Е-- ј- м----- к------- к-------- Е-е ј- м-ј-т- к-е-и-н- к-р-и-к-. -------------------------------- Еве ја мојата кредитна картичка. 0
Yev-- јa -oј-ta k--e----a-ka-t-ch-a. Y---- ј- m----- k-------- k--------- Y-v-e ј- m-ј-t- k-y-d-t-a k-r-i-h-a- ------------------------------------ Yevye јa moјata kryeditna kartichka.
Tu je môj vodičský preukaz. Е-- -а --ја-а в--ач-а-д-з-ол-. Е-- ј- м----- в------ д------- Е-е ј- м-ј-т- в-з-ч-а д-з-о-а- ------------------------------ Еве ја мојата возачка дозвола. 0
Ye----ј--m--at----zachka-d---ola. Y---- ј- m----- v------- d------- Y-v-e ј- m-ј-t- v-z-c-k- d-z-o-a- --------------------------------- Yevye јa moјata vozachka dozvola.
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Шт- -м- да-се-в--и -- г---от? Ш-- и-- д- с- в--- в- г------ Ш-о и-а д- с- в-д- в- г-а-о-? ----------------------------- Што има да се види во градот? 0
S-t- --a-d- sy--vid- -o-----d--? S--- i-- d- s-- v--- v- g------- S-t- i-a d- s-e v-d- v- g-r-d-t- -------------------------------- Shto ima da sye vidi vo guradot?
Choďte do starého mesta. Појд----в--ст--ио- --л--а--радо-. П------ в- с------ д-- н- г------ П-ј-е-е в- с-а-и-т д-л н- г-а-о-. --------------------------------- Појдете во стариот дел на градот. 0
P-јd-et-e -- -t---ot-dy-- -- g-r--o-. P-------- v- s------ d--- n- g------- P-ј-y-t-e v- s-a-i-t d-e- n- g-r-d-t- ------------------------------------- Poјdyetye vo stariot dyel na guradot.
Urobte si okružnú jazdu po meste. На-р-в-т----н--градс-- --и--л--. Н-------- е--- г------ о-------- Н-п-а-е-е е-н- г-а-с-а о-и-о-к-. -------------------------------- Направете една градска обиколка. 0
N-pr-v-e-y--ye--a ---a---- -biko-ka. N---------- y---- g------- o-------- N-p-a-y-t-e y-d-a g-r-d-k- o-i-o-k-. ------------------------------------ Napravyetye yedna guradska obikolka.
Choďte do prístavu. П-јде-е ------с-ан-шт-то. П------ н- п------------- П-ј-е-е н- п-и-т-н-ш-е-о- ------------------------- Појдете на пристаништето. 0
Poјdy--y---a--ri---n-----et-. P-------- n- p--------------- P-ј-y-t-e n- p-i-t-n-s-t-e-o- ----------------------------- Poјdyetye na pristanishtyeto.
Urobte si okružnú jazdu po prístave. Н-п-а-е-е--дн----и---н-ш-а-----ол--. Н-------- е--- п---------- о-------- Н-п-а-е-е е-н- п-и-т-н-ш-а о-и-о-к-. ------------------------------------ Направете една пристанишна обиколка. 0
N-p-av--ty-----na----st----h-a -bi-----. N---------- y---- p----------- o-------- N-p-a-y-t-e y-d-a p-i-t-n-s-n- o-i-o-k-. ---------------------------------------- Napravyetye yedna pristanishna obikolka.
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Ко--дру-- зн--е-и-ост--ги и-а-освен----? К-- д---- з----------- г- и-- о---- т--- К-и д-у-и з-а-е-и-о-т- г- и-а о-в-н т-а- ---------------------------------------- Кои други знаменитости ги има освен тоа? 0
K---dr-og-i znam-enit-sti -ui i-a os--e----a? K-- d------ z------------ g-- i-- o----- t--- K-i d-o-g-i z-a-y-n-t-s-i g-i i-a o-v-e- t-a- --------------------------------------------- Koi droogui znamyenitosti gui ima osvyen toa?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !