Slovníček fráz

sk V meste   »   no I byen

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [tjuefem]

I byen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. Je- -il t----og-t----ne-. J-- v-- t-- t------------ J-g v-l t-l t-g-t-s-o-e-. ------------------------- Jeg vil til togstasjonen. 0
Chcel by som ísť na letisko. J----i---i- -l--las-en. J-- v-- t-- f---------- J-g v-l t-l f-y-l-s-e-. ----------------------- Jeg vil til flyplassen. 0
Chcel by som ísť do centra. Je--vil-ti-----tr--. J-- v-- t-- s------- J-g v-l t-l s-n-r-m- -------------------- Jeg vil til sentrum. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? H-o---n komm-- j-g t-- -o---a-j--en? H------ k----- j-- t-- t------------ H-o-d-n k-m-e- j-g t-l t-g-t-s-o-e-? ------------------------------------ Hvordan kommer jeg til togstasjonen? 0
Ako sa dostanem na letisko? Hv-rd----o-m-r-je- ----fl-p-a--e-? H------ k----- j-- t-- f---------- H-o-d-n k-m-e- j-g t-l f-y-l-s-e-? ---------------------------------- Hvordan kommer jeg til flyplassen? 0
Ako sa dostanem do centra? Hvordan kom--r-j-g-t-l sen--u-? H------ k----- j-- t-- s------- H-o-d-n k-m-e- j-g t-l s-n-r-m- ------------------------------- Hvordan kommer jeg til sentrum? 0
Potrebujem taxík. J--------er en---os--. J-- t------ e- d------ J-g t-e-g-r e- d-o-j-. ---------------------- Jeg trenger en drosje. 0
Potrebujem mapu mesta. Jeg-t--ng-r--t -by)--r-. J-- t------ e- (-------- J-g t-e-g-r e- (-y-k-r-. ------------------------ Jeg trenger et (by)kart. 0
Potrebujem hotel. Je- ----g-------o-e-l. J-- t------ e- h------ J-g t-e-g-r e- h-t-l-. ---------------------- Jeg trenger et hotell. 0
Chcel by som si prenajať auto. J-g-ønsk-r-å--eie-en--i-. J-- ø----- å l--- e- b--- J-g ø-s-e- å l-i- e- b-l- ------------------------- Jeg ønsker å leie en bil. 0
Tu je moja kreditná karta. H------kredi--ko-tet-m---. H-- e- k------------ m---- H-r e- k-e-i-t-o-t-t m-t-. -------------------------- Her er kredittkortet mitt. 0
Tu je môj vodičský preukaz. Her -- f---rk--te--m--t. H-- e- f---------- m---- H-r e- f-r-r-o-t-t m-t-. ------------------------ Her er førerkortet mitt. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Hv- er-d-t-å----i ---n? H-- e- d-- å s- i b---- H-a e- d-t å s- i b-e-? ----------------------- Hva er det å se i byen? 0
Choďte do starého mesta. Gå p- g----b-en. G- p- g--------- G- p- g-m-e-y-n- ---------------- Gå på gamlebyen. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. D-a -å -i-h-s-e-------ye-. D-- p- s---------- i b---- D-a p- s-g-t-e-i-g i b-e-. -------------------------- Dra på sightseeing i byen. 0
Choďte do prístavu. G- t-l h----. G- t-- h----- G- t-l h-v-a- ------------- Gå til havna. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. D----- --ts-g--s-----. D-- p- b-------------- D-a p- b-t-i-h-s-e-n-. ---------------------- Dra på båtsightseeing. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Hv--ke----e---g---er---n-e- det---ler-? H----- s------------ f----- d-- e------ H-i-k- s-v-r-i-h-t-r f-n-e- d-t e-l-r-? --------------------------------------- Hvilke severdigheter finnes det ellers? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !