Slovníček fráz

sk V meste   »   px Na cidade

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [vinte e cinco]

Na cidade

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina portugalčina (BR) Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. G-star-a-d- -r-à-est-çã- fe-r--iár--. G------- d- i- à e------ f----------- G-s-a-i- d- i- à e-t-ç-o f-r-o-i-r-a- ------------------------------------- Gostaria de ir à estação ferroviária. 0
Chcel by som ísť na letisko. Go-ta-i---e-ir ---aeropo--o. G------- d- i- a- a--------- G-s-a-i- d- i- a- a-r-p-r-o- ---------------------------- Gostaria de ir ao aeroporto. 0
Chcel by som ísť do centra. Go--a-----e -r-ao cent-o. G------- d- i- a- c------ G-s-a-i- d- i- a- c-n-r-. ------------------------- Gostaria de ir ao centro. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? C-m---hego-à --t--ã-? C--- c---- à e------- C-m- c-e-o à e-t-ç-o- --------------------- Como chego à estação? 0
Ako sa dostanem na letisko? Co-o ch-g-----a-ro----o? C--- c---- a- a--------- C-m- c-e-o a- a-r-p-r-o- ------------------------ Como chego ao aeroporto? 0
Ako sa dostanem do centra? Co-o --e-o--- -e-tro? C--- c---- a- c------ C-m- c-e-o a- c-n-r-? --------------------- Como chego ao centro? 0
Potrebujem taxík. Eu -rec-s- ----m tá-i. E- p------ d- u- t---- E- p-e-i-o d- u- t-x-. ---------------------- Eu preciso de um táxi. 0
Potrebujem mapu mesta. Eu p-e-i-- de-u--ma-a. E- p------ d- u- m---- E- p-e-i-o d- u- m-p-. ---------------------- Eu preciso de um mapa. 0
Potrebujem hotel. E- --eciso d- u--h-t-l. E- p------ d- u- h----- E- p-e-i-o d- u- h-t-l- ----------------------- Eu preciso de um hotel. 0
Chcel by som si prenajať auto. Go-t-r-a ----l-g-r--m-c----. G------- d- a----- u- c----- G-s-a-i- d- a-u-a- u- c-r-o- ---------------------------- Gostaria de alugar um carro. 0
Tu je moja kreditná karta. Aq-i-e-t- o m-- --rtão -e---é--to. A--- e--- o m-- c----- d- c------- A-u- e-t- o m-u c-r-ã- d- c-é-i-o- ---------------------------------- Aqui está o meu cartão de crédito. 0
Tu je môj vodičský preukaz. A-ui-está --m--h-----te------ ha-ilitação. A--- e--- a m---- c------- d- h----------- A-u- e-t- a m-n-a c-r-e-r- d- h-b-l-t-ç-o- ------------------------------------------ Aqui está a minha carteira de habilitação. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? O --e há--a-a -e ver-n- --d-d-? O q-- h- p--- s- v-- n- c------ O q-e h- p-r- s- v-r n- c-d-d-? ------------------------------- O que há para se ver na cidade? 0
Choďte do starého mesta. V- -- -en-ro h--t--i-o-da c-d-de. V- a- c----- h-------- d- c------ V- a- c-n-r- h-s-ó-i-o d- c-d-d-. --------------------------------- Vá ao centro histórico da cidade. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. V- --z-- um-pa-s--- --l- c--a--. V- f---- u- p------ p--- c------ V- f-z-r u- p-s-e-o p-l- c-d-d-. -------------------------------- Vá fazer um passeio pela cidade. 0
Choďte do prístavu. V---- --r--. V- a- p----- V- a- p-r-o- ------------ Vá ao porto. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. V- f-z-- um-p-s---- ---- po-to. V- f---- u- p------ p--- p----- V- f-z-r u- p-s-e-o p-l- p-r-o- ------------------------------- Vá fazer um passeio pelo porto. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Q-e at---õe--t--í-ticas-há mai-? Q-- a------- t--------- h- m---- Q-e a-r-ç-e- t-r-s-i-a- h- m-i-? -------------------------------- Que atrações turísticas há mais? 0

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !