Slovníček fráz

sk V meste   »   tr Şehirde

25 [dvadsaťpäť]

V meste

V meste

25 [yirmi beş]

Şehirde

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
Chcel by som ísť na železničnú stanicu. T-e- ---asyon--- gitm-- -st--o-u-. T--- i---------- g----- i--------- T-e- i-t-s-o-u-a g-t-e- i-t-y-r-m- ---------------------------------- Tren istasyonuna gitmek istiyorum. 0
Chcel by som ísť na letisko. H--al------- -itm-k---tiy-rum. H----------- g----- i--------- H-v-l-m-n-n- g-t-e- i-t-y-r-m- ------------------------------ Havalimanına gitmek istiyorum. 0
Chcel by som ísť do centra. Ş---r-me------e -it-ek--s---o---. Ş---- m-------- g----- i--------- Ş-h-r m-r-e-i-e g-t-e- i-t-y-r-m- --------------------------------- Şehir merkezine gitmek istiyorum. 0
Ako sa dostanem na železničnú stanicu? Tre-------y-n------sıl --der--? T--- i---------- n---- g------- T-e- i-t-s-o-u-a n-s-l g-d-r-m- ------------------------------- Tren istasyonuna nasıl giderim? 0
Ako sa dostanem na letisko? H-va-im--ına n--ı--gid-r--? H----------- n---- g------- H-v-l-m-n-n- n-s-l g-d-r-m- --------------------------- Havalimanına nasıl giderim? 0
Ako sa dostanem do centra? Ş-h-r---r-e-i-- ----l---de--m? Ş---- m-------- n---- g------- Ş-h-r m-r-e-i-e n-s-l g-d-r-m- ------------------------------ Şehir merkezine nasıl giderim? 0
Potrebujem taxík. Bir---ksiye -ht--ac-- ---. B-- t------ i-------- v--- B-r t-k-i-e i-t-y-c-m v-r- -------------------------- Bir taksiye ihtiyacım var. 0
Potrebujem mapu mesta. B-r--e-i--ha-i--s-na--ht-yac-m----. B-- ş---- h--------- i-------- v--- B-r ş-h-r h-r-t-s-n- i-t-y-c-m v-r- ----------------------------------- Bir şehir haritasına ihtiyacım var. 0
Potrebujem hotel. Bi--o--l---hti----m--ar. B-- o---- i-------- v--- B-r o-e-e i-t-y-c-m v-r- ------------------------ Bir otele ihtiyacım var. 0
Chcel by som si prenajať auto. Bi----a-a---ra--m---ist----um. B-- a---- k-------- i--------- B-r a-a-a k-r-l-m-k i-t-y-r-m- ------------------------------ Bir araba kiralamak istiyorum. 0
Tu je moja kreditná karta. İ--e--------artı-. İ--- k---- k------ İ-t- k-e-i k-r-ı-. ------------------ İşte kredi kartım. 0
Tu je môj vodičský preukaz. İ--- s--üc- belg-m. İ--- s----- b------ İ-t- s-r-c- b-l-e-. ------------------- İşte sürücü belgem. 0
Čo všetko sa dá vidieť v meste? Ş-h-rde--ö-ülece---- --r? Ş------ g-------- n- v--- Ş-h-r-e g-r-l-c-k n- v-r- ------------------------- Şehirde görülecek ne var? 0
Choďte do starého mesta. Şeh-i- -s-i----mı-a--idin-z. Ş----- e--- k------ g------- Ş-h-i- e-k- k-s-ı-a g-d-n-z- ---------------------------- Şehrin eski kısmına gidiniz. 0
Urobte si okružnú jazdu po meste. Şeh-- --ru -tın-z. Ş---- t--- a------ Ş-h-r t-r- a-ı-ı-. ------------------ Şehir turu atınız. 0
Choďte do prístavu. L--ana-gi-----. L----- g------- L-m-n- g-d-n-z- --------------- Limana gidiniz. 0
Urobte si okružnú jazdu po prístave. L---n--ur- ya---ız. L---- t--- y------- L-m-n t-r- y-p-n-z- ------------------- Liman turu yapınız. 0
Aké pamätihodnosti sú tu ešte okrem toho? Gör--meye değ-r-b---a-ne-er -a-? G-------- d---- b---- n---- v--- G-r-l-e-e d-ğ-r b-ş-a n-l-r v-r- -------------------------------- Görülmeye değer başka neler var? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Slovanské jazyky

Slovanský jazyk je materinským jazykom pre 300 miliónov ľudí. Patrí k indoeurópskym jazykom. Existuje zhruba 20 slovanských jazykov. Najvýznamnejším z nich je ruština. Tú používa ako svoj materinský jazyk viac ako 150 miliónov ľudí. Po nej nasleduje poľština a ukrajinčina s viac než 50 miliónmi hovoriacich. Jazykoveda slovanské jazyky rozdeľuje na tieto skupiny: západoslovanské, východoslovanské a juhoslovanské jazyky. Medzi západoslovanské jazyky patrí poľština, čeština a slovenčina. Ruština, ukrajinčina a bieloruština sú východoslovanské jazyky. K juhoslovanským jazykom patrí srbčina, chorvátčina a bulharčina. Okrem toho existuje mnoho ďalších slovanských jazykov. Tými však hovorí relatívne málo ľudí. Slovanské jazyky majú spoločný prajazyk. Jednotlivé jazyky sa z neho vyvinuli relatívne neskoro. Sú teda mladšie než jazyky germánske a románske. Veľká časť slovnej zásoby slovanských jazykov je podobná. Je to tým, že sa od seba oddelili relatívne neskoro. Z vedeckého hľadiska sú slovanské jazyky konzervatívne. Znamená to, že obsahujú stále množstvo starých štruktúr. Iné indoeurópske jazyky tieto staré formy už stratili. Slovanské jazyky sú preto pre výskum veľmi zaujímavé. Z výskumu možno získať poznatky o predchádzajúcich jazykoch. Vedci dúfajú, že sa dostanú k počiatkom indoeurópskych jazykov. Charakteristickým znakom slovanských jazykov je málo samohlások. Okrem toho majú veľa znakov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú. S ich výslovnosťou majú preto často problémy predovšetkým Západoeurópania. Ale žiadny strach - všetko bude dobré! Poľsky: Wszystko będzie dobrze !