Slovníček fráz

sk V prírode   »   am በተፈጥሮ

26 [dvadsaťšesť]

V prírode

V prírode

26 [ሃያ ስድስት]

26 [haya sidisiti]

በተፈጥሮ

[betefet’iro wisit’i]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Vidíš tamtú vežu? እዛ ማ-ው-ይታ-----ሻ- ? እ- ማ-- ይ---- /-- ? እ- ማ-ው ይ-ይ-ል /-ል ? ------------------ እዛ ማማው ይታይካል /ሻል ? 0
i-- ---awi-----y-k--i----a-- ? i-- m----- y--------- /----- ? i-a m-m-w- y-t-y-k-l- /-h-l- ? ------------------------------ iza mamawi yitayikali /shali ?
Vidíš tamten vrch? እዛ -ራ-- ይታይ-- /-ል? እ- ተ--- ይ---- /--- እ- ተ-ራ- ይ-ይ-ል /-ል- ------------------ እዛ ተራራው ይታይካል /ሻል? 0
iza -e---a-i --t-yik--- /-h-l-? i-- t------- y--------- /------ i-a t-r-r-w- y-t-y-k-l- /-h-l-? ------------------------------- iza terarawi yitayikali /shali?
Vidíš tamtú dedinu? እዛ--ን-----ይ-ል-/-- ? እ- መ--- ይ---- /-- ? እ- መ-ደ- ይ-ይ-ል /-ል ? ------------------- እዛ መንደር ይታይካል /ሻል ? 0
i-- men-de-i yi-ay--a----s---i ? i-- m------- y--------- /----- ? i-a m-n-d-r- y-t-y-k-l- /-h-l- ? -------------------------------- iza menideri yitayikali /shali ?
Vidíš tamtú rieku? እዛ ወ-ዙ ይታ-ካ- /ሻል? እ- ወ-- ይ---- /--- እ- ወ-ዙ ይ-ይ-ል /-ል- ----------------- እዛ ወንዙ ይታይካል /ሻል? 0
iza wenizu-yi--y-k-l---s-al-? i-- w----- y--------- /------ i-a w-n-z- y-t-y-k-l- /-h-l-? ----------------------------- iza wenizu yitayikali /shali?
Vidíš tamten most? እዛ-ድ--- -ታይካል---ል? እ- ድ--- ይ---- /--- እ- ድ-ድ- ይ-ይ-ል /-ል- ------------------ እዛ ድልድዩ ይታይካል /ሻል? 0
iza --l-diy- -it--ika---/s--l-? i-- d------- y--------- /------ i-a d-l-d-y- y-t-y-k-l- /-h-l-? ------------------------------- iza dilidiyu yitayikali /shali?
Vidíš tamto jazero? እ- ሃይቅ ይታ-ካል----? እ- ሃ-- ይ---- /--- እ- ሃ-ቅ ይ-ይ-ል /-ል- ----------------- እዛ ሃይቅ ይታይካል /ሻል? 0
i-a ---i--- --ta-i-al--/-----? i-- h------ y--------- /------ i-a h-y-k-i y-t-y-k-l- /-h-l-? ------------------------------ iza hayik’i yitayikali /shali?
Tamten vták sa mi páči. ያን--እር-- --ጄ--ው። ያ-- እ--- ወ------ ያ-ን እ-ግ- ወ-ጄ-ለ-። ---------------- ያንን እርግብ ወድጄዋለው። 0
yani-i--rigibi w-di-----e--. y----- i------ w------------ y-n-n- i-i-i-i w-d-j-w-l-w-. ---------------------------- yanini irigibi wedijēwalewi.
Tamten strom sa mi páči. ያንን--ፍ--ድ-ዋ--። ያ-- ዛ- ወ------ ያ-ን ዛ- ወ-ጄ-ለ-። -------------- ያንን ዛፍ ወድጄዋለው። 0
y-n--i-z--i--------a-e-i. y----- z--- w------------ y-n-n- z-f- w-d-j-w-l-w-. ------------------------- yanini zafi wedijēwalewi.
Tamten kameň sa mi páči. ይሄን- -ንጋይ--ድ-ዋ-ው። ይ--- ድ--- ወ------ ይ-ን- ድ-ጋ- ወ-ጄ-ለ-። ----------------- ይሄንን ድንጋይ ወድጄዋለው። 0
y------i di-i-ayi w--i-ēwa---i. y------- d------- w------------ y-h-n-n- d-n-g-y- w-d-j-w-l-w-. ------------------------------- yihēnini dinigayi wedijēwalewi.
Tamten park sa mi páči. ያ-ን -ናፈሻ--ድ----። ያ-- መ--- ወ------ ያ-ን መ-ፈ- ወ-ጄ-ለ-። ---------------- ያንን መናፈሻ ወድጄዋለው። 0
y--ini-men--e-h--w-d---wal-wi. y----- m-------- w------------ y-n-n- m-n-f-s-a w-d-j-w-l-w-. ------------------------------ yanini menafesha wedijēwalewi.
Tamtá záhrada sa mi páči. ያን--የ-ታ-ል- -ታ--ድ-ዋ-ው። ያ-- የ----- ቦ- ወ------ ያ-ን የ-ታ-ል- ቦ- ወ-ጄ-ለ-። --------------------- ያንን የአታክልት ቦታ ወድጄዋለው። 0
yanin---e-ā--kiliti -ot---e-ijē-a----. y----- y----------- b--- w------------ y-n-n- y-’-t-k-l-t- b-t- w-d-j-w-l-w-. -------------------------------------- yanini ye’ātakiliti bota wedijēwalewi.
Tamten kvet sa mi páči. ይ-ንን---ባ --ጄዋ-ው። ይ--- አ-- ወ------ ይ-ን- አ-ባ ወ-ጄ-ለ-። ---------------- ይሄንን አበባ ወድጄዋለው። 0
y--ē--ni ā--b--we-ij-wale--. y------- ā---- w------------ y-h-n-n- ā-e-a w-d-j-w-l-w-. ---------------------------- yihēnini ābeba wedijēwalewi.
Páči sa mi to. ው--ሆኖ---ኝ--ለው። ው- ሆ- አ------- ው- ሆ- አ-ኝ-ዋ-ው- -------------- ውብ ሆኖ አግኝቼዋለው። 0
wi-i----- ---ny--hē--lew-. w--- h--- ā--------------- w-b- h-n- ā-i-y-c-ē-a-e-i- -------------------------- wibi hono āginyichēwalewi.
Je to zaujímavé. አ-ጊ/ ሳ- ሆ--አግ-ቼዋ--። አ--- ሳ- ሆ- አ------- አ-ጊ- ሳ- ሆ- አ-ኝ-ዋ-ው- ------------------- አጋጊ/ ሳቢ ሆኖ አግኝቼዋለው። 0
ā-a-ī--sab--ho-o ā----i--ēw--ew-. ā----- s--- h--- ā--------------- ā-a-ī- s-b- h-n- ā-i-y-c-ē-a-e-i- --------------------------------- āgagī/ sabī hono āginyichēwalewi.
Je to nádherné. በ-ም ቆንጆ--ኖ-አ--ቼ-ለ-። በ-- ቆ-- ሆ- አ------- በ-ም ቆ-ጆ ሆ- አ-ኝ-ዋ-ው- ------------------- በጣም ቆንጆ ሆኖ አግኝቼዋለው። 0
be-’--- -’o-----ho-o --iny-chē-alew-. b------ k------ h--- ā--------------- b-t-a-i k-o-i-o h-n- ā-i-y-c-ē-a-e-i- ------------------------------------- bet’ami k’onijo hono āginyichēwalewi.
Je to škaredé. አ-----ሆ--አ--ቼ---። አ---- ሆ- አ------- አ-ቀ-ሚ ሆ- አ-ኝ-ዋ-ው- ----------------- አስቀያሚ ሆኖ አግኝቼዋለው። 0
ā---’-yamī h--- āgi--i----a-e-i. ā--------- h--- ā--------------- ā-i-’-y-m- h-n- ā-i-y-c-ē-a-e-i- -------------------------------- āsik’eyamī hono āginyichēwalewi.
Je to nudné. አሰልቺ-ሆኖ-አ----ለው። አ--- ሆ- አ------- አ-ል- ሆ- አ-ኝ-ዋ-ው- ---------------- አሰልቺ ሆኖ አግኝቼዋለው። 0
ā--lic-ī--o-o----ny--h-w---wi. ā------- h--- ā--------------- ā-e-i-h- h-n- ā-i-y-c-ē-a-e-i- ------------------------------ āselichī hono āginyichēwalewi.
Je to hrozné. አ--ቂ-ሆ---ግ-ቼዋለ-። አ--- ሆ- አ------- አ-ቃ- ሆ- አ-ኝ-ዋ-ው- ---------------- አሳቃቂ ሆኖ አግኝቼዋለው። 0
ās-k’-k-ī ---o-āg-n-ic-ēwa-e--. ā-------- h--- ā--------------- ā-a-’-k-ī h-n- ā-i-y-c-ē-a-e-i- ------------------------------- āsak’ak’ī hono āginyichēwalewi.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyky a príslovia

V každom jazyku existujú príslovia. Príslovia sú dôležitou súčasťou národnej identity. Na prísloviach možno vidieť hodnoty a normy každej krajiny. Ich forma je všeobecne známa a pevná, teda nemenná. Príslovia sú vždy krátke a výstižné. Často je v nich použitá metafora. Veľa prísloví má poetickú stavbu. Väčšina prísloví nám radí alebo ukazuje pravidlá správania. Niektoré príslovia sú však výrazne kritické. Často používajú stereotypy. Sú tiež údajne veľmi typické pre určitú krajinu alebo národ. Príslovia majú veľmi dlhú tradíciu. Už Aristoteles ich ospevoval ako krátke, filozofické dielka. V rétorike a literatúre sú dôležitým štylistickým prostriedkom. Ich zvláštnosťou je, že sú stále aktuálne. V lingvistike majú svoju vlastnú disciplínu. Mnohé príslovia existujú vo viacerých jazykoch. Lexikálne teda môžu byť zhodné. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú rovnaké slová. Bellende Hunde beißen nicht, Perro que ladra no muerde . (DE-ES) Ďalšie príslovia sú zhodné sémanticky. Znamená to, že rovnaký obsah sa vyjadrí inými slovami. Appeler un chat un chat, Dire pane al pane e vino al vino . (FR-IT) Príslovia nám tiež pomáhajú porozumieť iným národom a inej kultúre. Najzaujímavejšie sú príslovia, ktoré sú na celom svete. Týkajú sa „veľkých“ tém ľudského života. Takéto príslovia vyjadrujú univerzálne skúsenosti. Ukazujú, že sme všetci rovnakí, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríme!