Slovníček fráz

sk V prírode   »   ka ბუნებაში

26 [dvadsaťšesť]

V prírode

V prírode

26 [ოცდაექვსი]

26 [otsdaekvsi]

ბუნებაში

[bunebashi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Vidíš tamtú vežu? ხ-და- -ქ-კ--კ-? ხ---- ი- კ----- ხ-დ-ვ ი- კ-შ-ს- --------------- ხედავ იქ კოშკს? 0
k-e-----k----s-k--? k----- i- k-------- k-e-a- i- k-o-h-'-? ------------------- khedav ik k'oshk's?
Vidíš tamten vrch? ხე-ავ -ქ მ---? ხ---- ი- მ---- ხ-დ-ვ ი- მ-ა-? -------------- ხედავ იქ მთას? 0
k---av--- mt-s? k----- i- m---- k-e-a- i- m-a-? --------------- khedav ik mtas?
Vidíš tamtú dedinu? ხედავ -ქ სო-ე--? ხ---- ი- ს------ ხ-დ-ვ ი- ს-ფ-ლ-? ---------------- ხედავ იქ სოფელს? 0
kh-da--ik----e--? k----- i- s------ k-e-a- i- s-p-l-? ----------------- khedav ik sopels?
Vidíš tamtú rieku? ხე-ავ--ქ---ი-ა-ეს? ხ---- ი- მ-------- ხ-დ-ვ ი- მ-ი-ა-ე-? ------------------ ხედავ იქ მდინარეს? 0
kh--av-ik-m----r-s? k----- i- m-------- k-e-a- i- m-i-a-e-? ------------------- khedav ik mdinares?
Vidíš tamten most? ხე-ავ იქ-----? ხ---- ი- ხ---- ხ-დ-ვ ი- ხ-დ-? -------------- ხედავ იქ ხიდს? 0
k--dav-i- kh-d-? k----- i- k----- k-e-a- i- k-i-s- ---------------- khedav ik khids?
Vidíš tamto jazero? ხ--ა- -ქ-ტ---? ხ---- ი- ტ---- ხ-დ-ვ ი- ტ-ა-? -------------- ხედავ იქ ტბას? 0
k-ed-v -- t'-as? k----- i- t----- k-e-a- i- t-b-s- ---------------- khedav ik t'bas?
Tamten vták sa mi páči. ი- ჩიტ-----წონს. ი- ჩ--- მ------- ი- ჩ-ტ- მ-მ-ო-ს- ---------------- ის ჩიტი მომწონს. 0
is -h-t-- mo--s-ons. i- c----- m--------- i- c-i-'- m-m-s-o-s- -------------------- is chit'i momts'ons.
Tamten strom sa mi páči. ი- ხე---მ---ს. ი- ხ- მ------- ი- ხ- მ-მ-ო-ს- -------------- ის ხე მომწონს. 0
is-kh------s'on-. i- k-- m--------- i- k-e m-m-s-o-s- ----------------- is khe momts'ons.
Tamten kameň sa mi páči. ე- ქ-- მო--ო--. ე- ქ-- მ------- ე- ქ-ა მ-მ-ო-ს- --------------- ეს ქვა მომწონს. 0
e- -v---o--s'o-s. e- k-- m--------- e- k-a m-m-s-o-s- ----------------- es kva momts'ons.
Tamten park sa mi páči. ი- პ-რ---მომ----. ი- პ---- მ------- ი- პ-რ-ი მ-მ-ო-ს- ----------------- ის პარკი მომწონს. 0
is p'---'- ----s----. i- p------ m--------- i- p-a-k-i m-m-s-o-s- --------------------- is p'ark'i momts'ons.
Tamtá záhrada sa mi páči. ი--ბაღი -ომწო-ს. ი- ბ--- მ------- ი- ბ-ღ- მ-მ-ო-ს- ---------------- ის ბაღი მომწონს. 0
i---a-hi---m-s'ons. i- b---- m--------- i- b-g-i m-m-s-o-s- ------------------- is baghi momts'ons.
Tamten kvet sa mi páči. ეს--ვ--ილ----მ-ო-ს. ე- ყ------ მ------- ე- ყ-ა-ი-ი მ-მ-ო-ს- ------------------- ეს ყვავილი მომწონს. 0
es-q-a-i-i --------s. e- q------ m--------- e- q-a-i-i m-m-s-o-s- --------------------- es qvavili momts'ons.
Páči sa mi to. ვ-ი-რ-ბ,--ს მ-ვ-ნ---ი-. ვ------- ე- მ---------- ვ-ი-რ-ბ- ე- მ-ვ-ნ-ე-ი-. ----------------------- ვფიქრობ, ეს მშვენიერია. 0
v-ik---, e---sh----e-i-. v------- e- m----------- v-i-r-b- e- m-h-e-i-r-a- ------------------------ vpikrob, es mshvenieria.
Je to zaujímavé. ვ-იქრო---ეს ----ტ-რესოა. ვ------- ე- ს----------- ვ-ი-რ-ბ- ე- ს-ი-ტ-რ-ს-ა- ------------------------ ვფიქრობ, ეს საინტერესოა. 0
vpi-r-b,--s --in-'e-e---. v------- e- s------------ v-i-r-b- e- s-i-t-e-e-o-. ------------------------- vpikrob, es saint'eresoa.
Je to nádherné. ვფ--რო-, -- ძალია----მაზ-ა. ვ------- ე- ძ----- ლ------- ვ-ი-რ-ბ- ე- ძ-ლ-ა- ლ-მ-ზ-ა- --------------------------- ვფიქრობ, ეს ძალიან ლამაზია. 0
vp-kr--,-e- --a-ian lamaz-a. v------- e- d------ l------- v-i-r-b- e- d-a-i-n l-m-z-a- ---------------------------- vpikrob, es dzalian lamazia.
Je to škaredé. ვ-ი---ბ---ს---ნო-. ვ------- ე- უ----- ვ-ი-რ-ბ- ე- უ-ნ-ა- ------------------ ვფიქრობ, ეს უშნოა. 0
vpi--ob,----u-----. v------- e- u------ v-i-r-b- e- u-h-o-. ------------------- vpikrob, es ushnoa.
Je to nudné. ვ----ობ,--- მ----ყ-ნია. ვ------- ე- მ---------- ვ-ი-რ-ბ- ე- მ-ს-წ-ე-ი-. ----------------------- ვფიქრობ, ეს მოსაწყენია. 0
v-i----- es-mos-t-'---i-. v------- e- m------------ v-i-r-b- e- m-s-t-'-e-i-. ------------------------- vpikrob, es mosats'qenia.
Je to hrozné. ვ---რ-ბ,-----ა----ლ-ა. ვ------- ე- ს--------- ვ-ი-რ-ბ- ე- ს-შ-ნ-ლ-ა- ---------------------- ვფიქრობ, ეს საშინელია. 0
v-i--ob--e- sa-hi-e-ia. v------- e- s---------- v-i-r-b- e- s-s-i-e-i-. ----------------------- vpikrob, es sashinelia.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyky a príslovia

V každom jazyku existujú príslovia. Príslovia sú dôležitou súčasťou národnej identity. Na prísloviach možno vidieť hodnoty a normy každej krajiny. Ich forma je všeobecne známa a pevná, teda nemenná. Príslovia sú vždy krátke a výstižné. Často je v nich použitá metafora. Veľa prísloví má poetickú stavbu. Väčšina prísloví nám radí alebo ukazuje pravidlá správania. Niektoré príslovia sú však výrazne kritické. Často používajú stereotypy. Sú tiež údajne veľmi typické pre určitú krajinu alebo národ. Príslovia majú veľmi dlhú tradíciu. Už Aristoteles ich ospevoval ako krátke, filozofické dielka. V rétorike a literatúre sú dôležitým štylistickým prostriedkom. Ich zvláštnosťou je, že sú stále aktuálne. V lingvistike majú svoju vlastnú disciplínu. Mnohé príslovia existujú vo viacerých jazykoch. Lexikálne teda môžu byť zhodné. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú rovnaké slová. Bellende Hunde beißen nicht, Perro que ladra no muerde . (DE-ES) Ďalšie príslovia sú zhodné sémanticky. Znamená to, že rovnaký obsah sa vyjadrí inými slovami. Appeler un chat un chat, Dire pane al pane e vino al vino . (FR-IT) Príslovia nám tiež pomáhajú porozumieť iným národom a inej kultúre. Najzaujímavejšie sú príslovia, ktoré sú na celom svete. Týkajú sa „veľkých“ tém ľudského života. Takéto príslovia vyjadrujú univerzálne skúsenosti. Ukazujú, že sme všetci rovnakí, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríme!