Slovníček fráz

sk V prírode   »   ro În natură

26 [dvadsaťšesť]

V prírode

V prírode

26 [douăzeci şi şase]

În natură

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Vidíš tamtú vežu? Vezi -c-lo -ur-u-? V--- a---- t------ V-z- a-o-o t-r-u-? ------------------ Vezi acolo turnul? 0
Vidíš tamten vrch? V-zi ac-l- -unt--e? V--- a---- m------- V-z- a-o-o m-n-e-e- ------------------- Vezi acolo muntele? 0
Vidíš tamtú dedinu? V--------- s--u-? V--- a---- s----- V-z- a-o-o s-t-l- ----------------- Vezi acolo satul? 0
Vidíš tamtú rieku? V-z---c-l- r--l? V--- a---- r---- V-z- a-o-o r-u-? ---------------- Vezi acolo râul? 0
Vidíš tamten most? Ve-- aco-- ---ul? V--- a---- p----- V-z- a-o-o p-d-l- ----------------- Vezi acolo podul? 0
Vidíš tamto jazero? V-z- -c--- -a-ul? V--- a---- l----- V-z- a-o-o l-c-l- ----------------- Vezi acolo lacul? 0
Tamten vták sa mi páči. Pa--re- ace---î-- p-a-e. P------ a---- î-- p----- P-s-r-a a-e-a î-i p-a-e- ------------------------ Pasărea aceea îmi place. 0
Tamten strom sa mi páči. Po--l---e---îm- pla--. P---- a---- î-- p----- P-m-l a-e-a î-i p-a-e- ---------------------- Pomul acela îmi place. 0
Tamten kameň sa mi páči. P-at-a a-------i p-a-e. P----- a---- î-- p----- P-a-r- a-e-a î-i p-a-e- ----------------------- Piatra aceea îmi place. 0
Tamten park sa mi páči. Parcul-ace-- îm- --ace. P----- a---- î-- p----- P-r-u- a-e-a î-i p-a-e- ----------------------- Parcul acela îmi place. 0
Tamtá záhrada sa mi páči. G-ădin- ---ea-î-i -la--. G------ a---- î-- p----- G-ă-i-a a-e-a î-i p-a-e- ------------------------ Grădina aceea îmi place. 0
Tamten kvet sa mi páči. Flo--l---celea î---pla-. F------ a----- î-- p---- F-o-i-e a-e-e- î-i p-a-. ------------------------ Florile acelea îmi plac. 0
Páči sa mi to. M---e-p----d-ăgu-. M- s- p--- d------ M- s- p-r- d-ă-u-. ------------------ Mi se pare drăguţ. 0
Je to zaujímavé. M- s-----e-----re-ant. M- s- p--- i---------- M- s- p-r- i-t-r-s-n-. ---------------------- Mi se pare interesant. 0
Je to nádherné. M- se----e foarte--r-m-s. M- s- p--- f----- f------ M- s- p-r- f-a-t- f-u-o-. ------------------------- Mi se pare foarte frumos. 0
Je to škaredé. M- se-pare urât. M- s- p--- u---- M- s- p-r- u-â-. ---------------- Mi se pare urât. 0
Je to nudné. Mi se p--e pl---i-i-or. M- s- p--- p----------- M- s- p-r- p-i-t-s-t-r- ----------------------- Mi se pare plictisitor. 0
Je to hrozné. M- s---a---gr--z---. M- s- p--- g-------- M- s- p-r- g-o-z-i-. -------------------- Mi se pare groaznic. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyky a príslovia

V každom jazyku existujú príslovia. Príslovia sú dôležitou súčasťou národnej identity. Na prísloviach možno vidieť hodnoty a normy každej krajiny. Ich forma je všeobecne známa a pevná, teda nemenná. Príslovia sú vždy krátke a výstižné. Často je v nich použitá metafora. Veľa prísloví má poetickú stavbu. Väčšina prísloví nám radí alebo ukazuje pravidlá správania. Niektoré príslovia sú však výrazne kritické. Často používajú stereotypy. Sú tiež údajne veľmi typické pre určitú krajinu alebo národ. Príslovia majú veľmi dlhú tradíciu. Už Aristoteles ich ospevoval ako krátke, filozofické dielka. V rétorike a literatúre sú dôležitým štylistickým prostriedkom. Ich zvláštnosťou je, že sú stále aktuálne. V lingvistike majú svoju vlastnú disciplínu. Mnohé príslovia existujú vo viacerých jazykoch. Lexikálne teda môžu byť zhodné. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú rovnaké slová. Bellende Hunde beißen nicht, Perro que ladra no muerde . (DE-ES) Ďalšie príslovia sú zhodné sémanticky. Znamená to, že rovnaký obsah sa vyjadrí inými slovami. Appeler un chat un chat, Dire pane al pane e vino al vino . (FR-IT) Príslovia nám tiež pomáhajú porozumieť iným národom a inej kultúre. Najzaujímavejšie sú príslovia, ktoré sú na celom svete. Týkajú sa „veľkých“ tém ľudského života. Takéto príslovia vyjadrujú univerzálne skúsenosti. Ukazujú, že sme všetci rovnakí, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríme!