Slovníček fráz

sk V prírode   »   sq Nё natyrё

26 [dvadsaťšesť]

V prírode

V prírode

26 [njёzetegjashtё]

Nё natyrё

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Vidíš tamtú vežu? A e-sh--on ----ёn? A e s----- k------ A e s-i-o- k-l-ё-? ------------------ A e shikon kullёn? 0
Vidíš tamten vrch? A-e -hi--n mal--? A e s----- m----- A e s-i-o- m-l-n- ----------------- A e shikon malin? 0
Vidíš tamtú dedinu? A-e s--k-n-fsh-t-n? A e s----- f------- A e s-i-o- f-h-t-n- ------------------- A e shikon fshatin? 0
Vidíš tamtú rieku? A-----ikon-l-m-n? A e s----- l----- A e s-i-o- l-m-n- ----------------- A e shikon lumin? 0
Vidíš tamten most? A e s-i-o--urёn? A e s----- u---- A e s-i-o- u-ё-? ---------------- A e shikon urёn? 0
Vidíš tamto jazero? A-e s--k---li--n--? A e s----- l------- A e s-i-o- l-q-n-n- ------------------- A e shikon liqenin? 0
Tamten vták sa mi páči. Zog----j--mё p--qen. Z--- a--- m- p------ Z-g- a-j- m- p-l-e-. -------------------- Zogu atje mё pёlqen. 0
Tamten strom sa mi páči. Pem----j- -ё --lqen. P--- a--- m- p------ P-m- a-j- m- p-l-e-. -------------------- Pema atje mё pёlqen. 0
Tamten kameň sa mi páči. G-r- -tje -ё p-l-e-. G--- a--- m- p------ G-r- a-j- m- p-l-e-. -------------------- Guri atje mё pёlqen. 0
Tamten park sa mi páči. P-rku--t-- -ё ----e-. P---- a--- m- p------ P-r-u a-j- m- p-l-e-. --------------------- Parku atje mё pёlqen. 0
Tamtá záhrada sa mi páči. K-p-hti atj--m-----qen. K------ a--- m- p------ K-p-h-i a-j- m- p-l-e-. ----------------------- Kopshti atje mё pёlqen. 0
Tamten kvet sa mi páči. Lul-a kёt- -ё-pё----. L---- k--- m- p------ L-l-a k-t- m- p-l-e-. --------------------- Lulja kёtu mё pёlqen. 0
Páči sa mi to. Mё du-et-i b-k-r. M- d---- i b----- M- d-k-t i b-k-r- ----------------- Mё duket i bukur. 0
Je to zaujímavé. M- du--t inte------. M- d---- i---------- M- d-k-t i-t-r-s-n-. -------------------- Mё duket interesant. 0
Je to nádherné. M- -u-e- - -reku---es-ёm. M- d---- i m------------- M- d-k-t i m-e-u-l-e-h-m- ------------------------- Mё duket i mrekullueshёm. 0
Je to škaredé. Mё-d--e--i-s-ё----r. M- d---- i s-------- M- d-k-t i s-ё-t-a-. -------------------- Mё duket i shёmtuar. 0
Je to nudné. Mё-du--t i--ёr--t-hёm. M- d---- i m---------- M- d-k-t i m-r-i-s-ё-. ---------------------- Mё duket i mёrzitshёm. 0
Je to hrozné. Mё-d---- --friksh--. M- d---- i f-------- M- d-k-t i f-i-s-ё-. -------------------- Mё duket i frikshёm. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyky a príslovia

V každom jazyku existujú príslovia. Príslovia sú dôležitou súčasťou národnej identity. Na prísloviach možno vidieť hodnoty a normy každej krajiny. Ich forma je všeobecne známa a pevná, teda nemenná. Príslovia sú vždy krátke a výstižné. Často je v nich použitá metafora. Veľa prísloví má poetickú stavbu. Väčšina prísloví nám radí alebo ukazuje pravidlá správania. Niektoré príslovia sú však výrazne kritické. Často používajú stereotypy. Sú tiež údajne veľmi typické pre určitú krajinu alebo národ. Príslovia majú veľmi dlhú tradíciu. Už Aristoteles ich ospevoval ako krátke, filozofické dielka. V rétorike a literatúre sú dôležitým štylistickým prostriedkom. Ich zvláštnosťou je, že sú stále aktuálne. V lingvistike majú svoju vlastnú disciplínu. Mnohé príslovia existujú vo viacerých jazykoch. Lexikálne teda môžu byť zhodné. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú rovnaké slová. Bellende Hunde beißen nicht, Perro que ladra no muerde . (DE-ES) Ďalšie príslovia sú zhodné sémanticky. Znamená to, že rovnaký obsah sa vyjadrí inými slovami. Appeler un chat un chat, Dire pane al pane e vino al vino . (FR-IT) Príslovia nám tiež pomáhajú porozumieť iným národom a inej kultúre. Najzaujímavejšie sú príslovia, ktoré sú na celom svete. Týkajú sa „veľkých“ tém ľudského života. Takéto príslovia vyjadrujú univerzálne skúsenosti. Ukazujú, že sme všetci rovnakí, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríme!