Slovníček fráz

sk V prírode   »   uk На природі

26 [dvadsaťšesť]

V prírode

V prírode

26 [двадцять шість]

26 [dvadtsyatʹ shistʹ]

На природі

[Na pryrodi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Vidíš tamtú vežu? Ба-иш-та----жу? Б---- т-- в---- Б-ч-ш т-м в-ж-? --------------- Бачиш там вежу? 0
Ba-hy-h-ta- -e--u? B------ t-- v----- B-c-y-h t-m v-z-u- ------------------ Bachysh tam vezhu?
Vidíš tamten vrch? Бач---т---го-у? Б---- т-- г---- Б-ч-ш т-м г-р-? --------------- Бачиш там гору? 0
B--h----ta--h-r-? B------ t-- h---- B-c-y-h t-m h-r-? ----------------- Bachysh tam horu?
Vidíš tamtú dedinu? Б---ш--ам-сел-? Б---- т-- с---- Б-ч-ш т-м с-л-? --------------- Бачиш там село? 0
Ba-h----ta--sel-? B------ t-- s---- B-c-y-h t-m s-l-? ----------------- Bachysh tam selo?
Vidíš tamtú rieku? Б---ш --- річ-у? Б---- т-- р----- Б-ч-ш т-м р-ч-у- ---------------- Бачиш там річку? 0
Ba-h-s--t-m-r-ch--? B------ t-- r------ B-c-y-h t-m r-c-k-? ------------------- Bachysh tam richku?
Vidíš tamten most? Б-чиш там---с-? Б---- т-- м---- Б-ч-ш т-м м-с-? --------------- Бачиш там міст? 0
Bac--sh---m----t? B------ t-- m---- B-c-y-h t-m m-s-? ----------------- Bachysh tam mist?
Vidíš tamto jazero? Ба-и- т-- о-ер-? Б---- т-- о----- Б-ч-ш т-м о-е-о- ---------------- Бачиш там озеро? 0
Ba-h-sh-t-m-o---o? B------ t-- o----- B-c-y-h t-m o-e-o- ------------------ Bachysh tam ozero?
Tamten vták sa mi páči. Т-й п--х м-----од-ба--ь--. Т-- п--- м--- п----------- Т-й п-а- м-н- п-д-б-є-ь-я- -------------------------- Той птах мені подобається. 0
T--- p-ak------ --dob-yetʹ--a. T--- p---- m--- p------------- T-y- p-a-h m-n- p-d-b-y-t-s-a- ------------------------------ Toy̆ ptakh meni podobayetʹsya.
Tamten strom sa mi páči. Те-----в- --н---одоб-є--с-. Т- д----- м--- п----------- Т- д-р-в- м-н- п-д-б-є-ь-я- --------------------------- Те дерево мені подобається. 0
Te-d---v------ --doba-et---a. T- d----- m--- p------------- T- d-r-v- m-n- p-d-b-y-t-s-a- ----------------------------- Te derevo meni podobayetʹsya.
Tamten kameň sa mi páči. То--камінь ---- п---баєть-я. Т-- к----- м--- п----------- Т-й к-м-н- м-н- п-д-б-є-ь-я- ---------------------------- Той камінь мені подобається. 0
T--- ka--n--me-- ---o--ye-ʹs-a. T--- k----- m--- p------------- T-y- k-m-n- m-n- p-d-b-y-t-s-a- ------------------------------- Toy̆ kaminʹ meni podobayetʹsya.
Tamten park sa mi páči. Той----- мен- по-о-ає----. Т-- п--- м--- п----------- Т-й п-р- м-н- п-д-б-є-ь-я- -------------------------- Той парк мені подобається. 0
Toy̆ -a-k---n- p--oba--tʹsy-. T--- p--- m--- p------------- T-y- p-r- m-n- p-d-b-y-t-s-a- ----------------------------- Toy̆ park meni podobayetʹsya.
Tamtá záhrada sa mi páči. Т-й -ад--ен- п-д---є-ь--. Т-- с-- м--- п----------- Т-й с-д м-н- п-д-б-є-ь-я- ------------------------- Той сад мені подобається. 0
To-- sa- -en- p--o-----ʹ--a. T--- s-- m--- p------------- T-y- s-d m-n- p-d-b-y-t-s-a- ---------------------------- Toy̆ sad meni podobayetʹsya.
Tamten kvet sa mi páči. Та --ітка-м-ні----об-єт-ся. Т- к----- м--- п----------- Т- к-і-к- м-н- п-д-б-є-ь-я- --------------------------- Та квітка мені подобається. 0
Ta-kvit-a----i --dob-y-----a. T- k----- m--- p------------- T- k-i-k- m-n- p-d-b-y-t-s-a- ----------------------------- Ta kvitka meni podobayetʹsya.
Páči sa mi to. Я-в---аю-ц-----н--. Я в----- ц- г------ Я в-а-а- ц- г-р-и-. ------------------- Я вважаю це гарним. 0
YA vv----yu t-e ----y-. Y- v------- t-- h------ Y- v-a-h-y- t-e h-r-y-. ----------------------- YA vvazhayu tse harnym.
Je to zaujímavé. Я -важа---е--ік-ви-. Я в----- ц- ц------- Я в-а-а- ц- ц-к-в-м- -------------------- Я вважаю це цікавим. 0
Y- v----a------ -s-k----. Y- v------- t-- t-------- Y- v-a-h-y- t-e t-i-a-y-. ------------------------- YA vvazhayu tse tsikavym.
Je to nádherné. Я--в--аю--е ---овим. Я в----- ц- ч------- Я в-а-а- ц- ч-д-в-м- -------------------- Я вважаю це чудовим. 0
YA v---h-yu-t-----u-o-ym. Y- v------- t-- c-------- Y- v-a-h-y- t-e c-u-o-y-. ------------------------- YA vvazhayu tse chudovym.
Je to škaredé. Я--важ-ю це-бр-----. Я в----- ц- б------- Я в-а-а- ц- б-и-к-м- -------------------- Я вважаю це бридким. 0
YA-vv-zh-yu-ts- brydk-m. Y- v------- t-- b------- Y- v-a-h-y- t-e b-y-k-m- ------------------------ YA vvazhayu tse brydkym.
Je to nudné. Я-вваж-- -- ну-н--. Я в----- ц- н------ Я в-а-а- ц- н-д-и-. ------------------- Я вважаю це нудним. 0
Y- v--zhay- ----n-d---. Y- v------- t-- n------ Y- v-a-h-y- t-e n-d-y-. ----------------------- YA vvazhayu tse nudnym.
Je to hrozné. Я--важ-- це--т--ш-им. Я в----- ц- с-------- Я в-а-а- ц- с-р-ш-и-. --------------------- Я вважаю це страшним. 0
Y---v-z-a-- t-e-------nym. Y- v------- t-- s--------- Y- v-a-h-y- t-e s-r-s-n-m- -------------------------- YA vvazhayu tse strashnym.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazyky a príslovia

V každom jazyku existujú príslovia. Príslovia sú dôležitou súčasťou národnej identity. Na prísloviach možno vidieť hodnoty a normy každej krajiny. Ich forma je všeobecne známa a pevná, teda nemenná. Príslovia sú vždy krátke a výstižné. Často je v nich použitá metafora. Veľa prísloví má poetickú stavbu. Väčšina prísloví nám radí alebo ukazuje pravidlá správania. Niektoré príslovia sú však výrazne kritické. Často používajú stereotypy. Sú tiež údajne veľmi typické pre určitú krajinu alebo národ. Príslovia majú veľmi dlhú tradíciu. Už Aristoteles ich ospevoval ako krátke, filozofické dielka. V rétorike a literatúre sú dôležitým štylistickým prostriedkom. Ich zvláštnosťou je, že sú stále aktuálne. V lingvistike majú svoju vlastnú disciplínu. Mnohé príslovia existujú vo viacerých jazykoch. Lexikálne teda môžu byť zhodné. Ľudia hovoriaci rôznymi jazykmi používajú rovnaké slová. Bellende Hunde beißen nicht, Perro que ladra no muerde . (DE-ES) Ďalšie príslovia sú zhodné sémanticky. Znamená to, že rovnaký obsah sa vyjadrí inými slovami. Appeler un chat un chat, Dire pane al pane e vino al vino . (FR-IT) Príslovia nám tiež pomáhajú porozumieť iným národom a inej kultúre. Najzaujímavejšie sú príslovia, ktoré sú na celom svete. Týkajú sa „veľkých“ tém ľudského života. Takéto príslovia vyjadrujú univerzálne skúsenosti. Ukazujú, že sme všetci rovnakí, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoríme!