Slovníček fráz

sk V hoteli – príchod   »   mk Во хотел – пристигнување

27 [dvadsaťsedem]

V hoteli – príchod

V hoteli – príchod

27 [дваесет и седум]

27 [dvayesyet i syedoom]

Во хотел – пристигнување

[Vo khotyel – pristigunoovaњye]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Máte voľnú izbu? И--т---и е-на-сл--о--а с-ба? И---- л- е--- с------- с---- И-а-е л- е-н- с-о-о-н- с-б-? ---------------------------- Имате ли една слободна соба? 0
I-a-y--l- yedna----b-dn--s---? I----- l- y---- s------- s---- I-a-y- l- y-d-a s-o-o-n- s-b-? ------------------------------ Imatye li yedna slobodna soba?
Rezervoval som si jednu izbu. Ј-- -е-ерв--ав----- со-а. Ј-- р--------- е--- с---- Ј-с р-з-р-и-а- е-н- с-б-. ------------------------- Јас резервирав една соба. 0
Јa----ezyerv---v ----- ----. Ј-- r----------- y---- s---- Ј-s r-e-y-r-i-a- y-d-a s-b-. ---------------------------- Јas ryezyervirav yedna soba.
Moje meno je Müller. Мо-то пр--и-е-- --ле-. М---- п------ е М----- М-е-о п-е-и-е е М-л-р- ---------------------- Моето презиме е Милер. 0
Mo---o pry-zi-y- y- ---yer. M----- p-------- y- M------ M-y-t- p-y-z-m-e y- M-l-e-. --------------------------- Moyeto pryezimye ye Milyer.
Potrebujem jednoposteľovú izbu. Ми-т-----ед-а--днокрев-т-а соб-. М- т---- е--- е----------- с---- М- т-е-а е-н- е-н-к-е-е-н- с-б-. -------------------------------- Ми треба една еднокреветна соба. 0
M---r-e-a--ed-a --d--kr-e-y-----s-b-. M- t----- y---- y-------------- s---- M- t-y-b- y-d-a y-d-o-r-e-y-t-a s-b-. ------------------------------------- Mi tryeba yedna yednokryevyetna soba.
Potrebujem dvojposteľovú izbu. М- тр----ед-а-д-----ве--а соба. М- т---- е--- д---------- с---- М- т-е-а е-н- д-о-р-в-т-а с-б-. ------------------------------- Ми треба една двокреветна соба. 0
Mi--ryeba--ed------kr---y-tna ---a. M- t----- y---- d------------ s---- M- t-y-b- y-d-a d-o-r-e-y-t-a s-b-. ----------------------------------- Mi tryeba yedna dvokryevyetna soba.
Koľko stojí izba na noc? К-лк--ч--и--------з--е-на---чер? К---- ч--- с----- з- е--- в----- К-л-у ч-н- с-б-т- з- е-н- в-ч-р- -------------------------------- Колку чини собата за една вечер? 0
K--k-o-chi-- -o-a-- -a---d-a --e---er? K----- c---- s----- z- y---- v-------- K-l-o- c-i-i s-b-t- z- y-d-a v-e-h-e-? -------------------------------------- Kolkoo chini sobata za yedna vyechyer?
Chcel by som izbu s kúpeľňou. Јас б-----ал-/--а--л- едн- со-а-с- ба--. Ј-- б- с---- / с----- е--- с--- с- б---- Ј-с б- с-к-л / с-к-л- е-н- с-б- с- б-њ-. ---------------------------------------- Јас би сакал / сакала една соба со бања. 0
Јa--bi-s-----------la ye-n- sob- s--b---. Ј-- b- s---- / s----- y---- s--- s- b---- Ј-s b- s-k-l / s-k-l- y-d-a s-b- s- b-њ-. ----------------------------------------- Јas bi sakal / sakala yedna soba so baњa.
Chcel by som izbu so sprchou. Ј-- би-с-ка--- с----- --на-с-б- -о----. Ј-- б- с---- / с----- е--- с--- с- т--- Ј-с б- с-к-л / с-к-л- е-н- с-б- с- т-ш- --------------------------------------- Јас би сакал / сакала една соба со туш. 0
Јas bi --ka----sa-al- yedn- -oba s- ----h. Ј-- b- s---- / s----- y---- s--- s- t----- Ј-s b- s-k-l / s-k-l- y-d-a s-b- s- t-o-h- ------------------------------------------ Јas bi sakal / sakala yedna soba so toosh.
Môžem vidieť tú izbu? Можам -и д-------гле-на-----а--? М---- л- д- ј- п-------- с------ М-ж-м л- д- ј- п-г-е-н-м с-б-т-? -------------------------------- Можам ли да ја погледнам собата? 0
M-ʐ---li--a--- p---l-e-na- so---a? M---- l- d- ј- p---------- s------ M-ʐ-m l- d- ј- p-g-l-e-n-m s-b-t-? ---------------------------------- Moʐam li da јa pogulyednam sobata?
Máte tu garáž? И-- ли-овде ---ажа? И-- л- о--- г------ И-а л- о-д- г-р-ж-? ------------------- Има ли овде гаража? 0
Ima -------e--ua-aʐ-? I-- l- o---- g------- I-a l- o-d-e g-a-a-a- --------------------- Ima li ovdye guaraʐa?
Máte tu trezor? Има -- овд- --ф? И-- л- о--- с--- И-а л- о-д- с-ф- ---------------- Има ли овде сеф? 0
I----i-ov--- --ef? I-- l- o---- s---- I-a l- o-d-e s-e-? ------------------ Ima li ovdye syef?
Máte tu fax? Им- -- о--- ф-кс? И-- л- о--- ф---- И-а л- о-д- ф-к-? ----------------- Има ли овде факс? 0
Ima ---ov--e -a-s? I-- l- o---- f---- I-a l- o-d-e f-k-? ------------------ Ima li ovdye faks?
Dobre, beriem tú izbu. До------е ј- з-ма--со----. Д----- ќ- ј- з---- с------ Д-б-о- ќ- ј- з-м-м с-б-т-. -------------------------- Добро, ќе ја земам собата. 0
Dobr-- ---e----zyem-m s---t-. D----- k--- ј- z----- s------ D-b-o- k-y- ј- z-e-a- s-b-t-. ----------------------------- Dobro, kjye јa zyemam sobata.
Tu sú kľúče. Е-е ги кл-чев---. Е-- г- к--------- Е-е г- к-у-е-и-е- ----------------- Еве ги клучевите. 0
Y-vye gu---l-ochy--i-ye. Y---- g-- k------------- Y-v-e g-i k-o-c-y-v-t-e- ------------------------ Yevye gui kloochyevitye.
Tu je moja batožina. Е---г--м--от-ба-аж. Е-- г- м---- б----- Е-е г- м-ј-т б-г-ж- ------------------- Еве го мојот багаж. 0
Ye-y--g---m---t bagu--. Y---- g-- m---- b------ Y-v-e g-o m-ј-t b-g-a-. ----------------------- Yevye guo moјot baguaʐ.
Kedy sú raňajky? Во к-л-у ча--- е-п-ја----т? В- к---- ч---- е п--------- В- к-л-у ч-с-т е п-ј-д-к-т- --------------------------- Во колку часот е појадокот? 0
Vo-k----o ch-sot ---p---doko-? V- k----- c----- y- p--------- V- k-l-o- c-a-o- y- p-ј-d-k-t- ------------------------------ Vo kolkoo chasot ye poјadokot?
Kedy je obed? В---ол-у-ч-с-т --р-че-от? В- к---- ч---- е р------- В- к-л-у ч-с-т е р-ч-к-т- ------------------------- Во колку часот е ручекот? 0
Vo-k--ko--ch-s-- -e roo--ye--t? V- k----- c----- y- r---------- V- k-l-o- c-a-o- y- r-o-h-e-o-? ------------------------------- Vo kolkoo chasot ye roochyekot?
Kedy je večera? Во-к-лку---сот-е--е-ер-та? В- к---- ч---- е в-------- В- к-л-у ч-с-т е в-ч-р-т-? -------------------------- Во колку часот е вечерата? 0
Vo---lkoo--has------vy--hye-ata? V- k----- c----- y- v----------- V- k-l-o- c-a-o- y- v-e-h-e-a-a- -------------------------------- Vo kolkoo chasot ye vyechyerata?

Prestávky sú pre úspech pri učení dôležité

Kto chce byť pri učení úspešný, mal by častejšie robiť prestávku! K tomuto záveru dospeli nové vedecké štúdie. Vedci v nich skúmali jednotlivé fázy učenia. Simulovali rôzne situácie učenia. Najlepšie prijímame informácie v malých dávkach. Znamená to, že by sme sa toho nemali učiť moc naraz. Medzi jednotlivými jednotkami učenia by sme si mali vždy urobiť prestávku. Náš úspech pri učení závisí totiž aj na biochemických procesoch. Tieto procesy prebiehajú v mozgu. Určujú náš optimálny rytmus učenia. Keď prijímame niečo nové, vylučuje náš mozog určité látky. Tieto látky ovplyvňujú aktivitu našich mozgových buniek. Veľmi dôležitú úlohu pritom hrajú predovšetkým dva rôzne enzýmy. K ich uvoľňovaniu dochádza pri učení nových vecí. Nie sú však vylučované naraz. Ich pôsobenie sa rozvíja v časovom odstupe. Najlepšie sa učíme, keď sú prítomné oba enzýmy naraz. A úspech je výrazne väčší, keď robíme častejšie prestávky. Je teda dobré meniť dĺžku jednotlivých fáz učenia. Ani dĺžka prestávky by nemala byť rovnaká. Ideálne je urobiť si najprv dve prestávky každých desať minút. Potom nasleduje jedna päťminútová prestávka. A potom ešte jedna prestávka v dĺžke 30 minút. O prestávkach si náš mozog nové poznatky dobre uloží. Počas prestávok by ste mali miesto, kde sa učíte, opustiť. Okrem toho je dobré, ak sa cez prestávku hýbete. Urobte si teda počas prestávky krátku vychádzku! A nemusíte mať zlé svedomie - veď sa zároveň učíte!