Slovníček fráz

sk V hoteli – sťažnosti   »   af In die hotel – klagtes

28 [dvadsaťosem]

V hoteli – sťažnosti

V hoteli – sťažnosti

28 [agt en twintig]

In die hotel – klagtes

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina afrikánčina Prehrať Viac
Sprcha nefunguje. Di- -t-r--werk --e. D-- s---- w--- n--- D-e s-o-t w-r- n-e- ------------------- Die stort werk nie. 0
Netečie teplá voda. D-a-----g--- -ar- --t-----e. D--- i- g--- w--- w---- n--- D-a- i- g-e- w-r- w-t-r n-e- ---------------------------- Daar is geen warm water nie. 0
Môžete to nechať opraviť? Kan-u di---a-t-r--ma--? K-- u d-- l--- r------- K-n u d-t l-a- r-g-a-k- ----------------------- Kan u dit laat regmaak? 0
V izbe nie je telefón. D-a--i- n-e-’- te---o-n i- di--k--------. D--- i- n-- ’- t------- i- d-- k---- n--- D-a- i- n-e ’- t-l-f-o- i- d-e k-m-r n-e- ----------------------------------------- Daar is nie ’n telefoon in die kamer nie. 0
V izbe nie je televízor. Daar is---e ’--tele---i- -- d-e-kam------. D--- i- n-- ’- t-------- i- d-- k---- n--- D-a- i- n-e ’- t-l-v-s-e i- d-e k-m-r n-e- ------------------------------------------ Daar is nie ’n televisie in die kamer nie. 0
Izba nemá balkón. Di---a--- het --e--- ba-k-n----. D-- k---- h-- n-- ’- b----- n--- D-e k-m-r h-t n-e ’- b-l-o- n-e- -------------------------------- Die kamer het nie ’n balkon nie. 0
Izba je príliš hlučná. Die---m---i---e--a-aa--ri-. D-- k---- i- t- l---------- D-e k-m-r i- t- l-w-a-e-i-. --------------------------- Die kamer is te lawaaierig. 0
Izba je primalá. D-e--ame- -- te-k---n. D-- k---- i- t- k----- D-e k-m-r i- t- k-e-n- ---------------------- Die kamer is te klein. 0
Izba je príliš tmavá. D---k---r-i--t- don-er. D-- k---- i- t- d------ D-e k-m-r i- t- d-n-e-. ----------------------- Die kamer is te donker. 0
Kúrenie nefunguje. Di- --r-i-t------r- -i-. D-- v--------- w--- n--- D-e v-r-i-t-n- w-r- n-e- ------------------------ Die verhitting werk nie. 0
Klimatizácia nefunguje. Die---g--rk-e-e---erk -ie. D-- l----------- w--- n--- D-e l-g-e-k-e-e- w-r- n-e- -------------------------- Die lugverkoeler werk nie. 0
Televízor je pokazený. Di- -el---sie is --bre-k. D-- t-------- i- g------- D-e t-l-v-s-e i- g-b-e-k- ------------------------- Die televisie is gebreek. 0
To sa mi nepáči. Ek ho- -i--d-ar-a--n--. E- h-- n-- d------ n--- E- h-u n-e d-a-v-n n-e- ----------------------- Ek hou nie daarvan nie. 0
To je pre mňa pridrahé. D-t--- te-du--. D-- i- t- d---- D-t i- t- d-u-. --------------- Dit is te duur. 0
Máte niečo lacnejšie? Het u -et----edk-p-r? H-- u i--- g--------- H-t u i-t- g-e-k-p-r- --------------------- Het u iets goedkoper? 0
Je tu v blízkosti mládežnícka ubytovňa? Is daar--- jeughe---rg -- d-- --b-h-id? I- d--- ’- j---------- i- d-- n-------- I- d-a- ’- j-u-h-r-e-g i- d-e n-b-h-i-? --------------------------------------- Is daar ’n jeugherberg in die nabyheid? 0
Je tu v blízkosti penzión? Is-da-r-’----s--h--s-in d-e-n-b--e-d? I- d--- ’- g-------- i- d-- n-------- I- d-a- ’- g-s-e-u-s i- d-e n-b-h-i-? ------------------------------------- Is daar ’n gastehuis in die nabyheid? 0
Je tu v blízkosti reštaurácia? Is----- ’n res--urant i----e n-b--e--? I- d--- ’- r--------- i- d-- n-------- I- d-a- ’- r-s-a-r-n- i- d-e n-b-h-i-? -------------------------------------- Is daar ’n restaurant in die nabyheid? 0

Pozitívne jazyky, negatívne jazyky

Ľudia sú väčšinou buď optimisti alebo pesimisti. To isté sa dá povedať i o jazykoch! Vedci stále znovu a znovu skúmajú slovnú zásobu jazykov. Často dochádzajú k úžasným záverom. V angličtine je napríklad viac negatívnych než pozitívnych slov. Pre negatívne emócie existuje takmer dvojnásobný počet slov. V západných spoločnostiach slovná zásoba ovplyvňuje tých, ktorí daným jazykom hovoria. Ľudia si tam veľmi často sťažujú. A tiež veľa vecí kritizujú. Celkovo teda používajú skôr negatívne sfarbený jazyk. Negatívne slová sú však zaujímavé aj z iného dôvodu. Obsahujú totiž viac informácií než pozitívne výrazy. Príčinou môže byť náš vývoj. Pre všetky formy života bolo vždy dôležité rozpoznať nebezpečenstvo. Bolo nutné rýchlo reagovať na riziko. Navyše bolo nutné varovať iných ľudí. Preto bolo dôležité rýchlo odovzdať veľa informácií. Pomocou čo možno najmenšieho počtu slov odovzdať čo najviac informácií. Inak nemá negatívny jazyk žiadne skutočné výhody. To si vie každý ľahko predstaviť. Ľudia, ktorí hovoria stále len niečo negatívne, určite nie sú obľúbení. Okrem toho sa negatívny jazyk prejavuje aj na našich emóciách. Naproti tomu pozitívny jazyk môže mať pozitívne účinky. V práci sú úspešnejší ľudia, ktorí formulujú všetko pozitívne. Mali by sme teda svoj jazyk používať opatrnejšie. Len my rozhodujeme, ktoré slová použijeme. A svojím jazykom vytvárame tiež svoju realitu. Takže: hovorte pozitívne!