Slovníček fráz

sk V hoteli – sťažnosti   »   eo En la hotelo – Plendoj

28 [dvadsaťosem]

V hoteli – sťažnosti

V hoteli – sťažnosti

28 [dudek ok]

En la hotelo – Plendoj

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Sprcha nefunguje. L- -uŝe---ne -un---as. L- d----- n- f-------- L- d-ŝ-j- n- f-n-c-a-. ---------------------- La duŝejo ne funkcias. 0
Netečie teplá voda. Ne--sta--var---ak--. N- e---- v---- a---- N- e-t-s v-r-a a-v-. -------------------- Ne estas varma akvo. 0
Môžete to nechať opraviť? Ĉu-vi-----s-ripar--i -i-? Ĉ- v- p---- r------- ĝ--- Ĉ- v- p-v-s r-p-r-g- ĝ-n- ------------------------- Ĉu vi povas riparigi ĝin? 0
V izbe nie je telefón. N- --t-s-te--fono----la-------. N- e---- t------- e- l- ĉ------ N- e-t-s t-l-f-n- e- l- ĉ-m-r-. ------------------------------- Ne estas telefono en la ĉambro. 0
V izbe nie je televízor. Ne est-----l--i--l---n--a--ambro. N- e---- t--------- e- l- ĉ------ N- e-t-s t-l-v-d-l- e- l- ĉ-m-r-. --------------------------------- Ne estas televidilo en la ĉambro. 0
Izba nemá balkón. La-ĉ--bro-ne h-vas b--k-n-n. L- ĉ----- n- h---- b-------- L- ĉ-m-r- n- h-v-s b-l-o-o-. ---------------------------- La ĉambro ne havas balkonon. 0
Izba je príliš hlučná. L--ĉa--ro-e-ta- t----rua. L- ĉ----- e---- t-- b---- L- ĉ-m-r- e-t-s t-o b-u-. ------------------------- La ĉambro estas tro brua. 0
Izba je primalá. La ĉa-b-o -st---t-- mal-ra-da. L- ĉ----- e---- t-- m--------- L- ĉ-m-r- e-t-s t-o m-l-r-n-a- ------------------------------ La ĉambro estas tro malgranda. 0
Izba je príliš tmavá. La--a---- e--as------alh-la. L- ĉ----- e---- t-- m------- L- ĉ-m-r- e-t-s t-o m-l-e-a- ---------------------------- La ĉambro estas tro malhela. 0
Kúrenie nefunguje. La-h-j--l---e f-nkc---. L- h------ n- f-------- L- h-j-i-o n- f-n-c-a-. ----------------------- La hejtilo ne funkcias. 0
Klimatizácia nefunguje. L--k-----i-il--n- -u---i-s. L- k---------- n- f-------- L- k-i-a-i-i-o n- f-n-c-a-. --------------------------- La klimatizilo ne funkcias. 0
Televízor je pokazený. La -e--v-d--o----fu--cia-. L- t--------- n- f-------- L- t-l-v-d-l- n- f-n-c-a-. -------------------------- La televidilo ne funkcias. 0
To sa mi nepáči. Ti---e--l-ĉ-s -l -i. T-- n- p----- a- m-- T-o n- p-a-a- a- m-. -------------------- Tio ne plaĉas al mi. 0
To je pre mňa pridrahé. Tio-------t------e--s---p-r-m-. T-- e---- t------------ p-- m-- T-o e-t-s t-o-u-t-k-s-a p-r m-. ------------------------------- Tio estas tromultekosta por mi. 0
Máte niečo lacnejšie? Ĉ- vi-hav-s---- -a-p--mu--e-osta-? Ĉ- v- h---- i-- m----------------- Ĉ- v- h-v-s i-n m-l-l-m-l-e-o-t-n- ---------------------------------- Ĉu vi havas ion malplimultekostan? 0
Je tu v blízkosti mládežnícka ubytovňa? Ĉ--pro--im- -s-----unular-----j-? Ĉ- p------- e---- j-------------- Ĉ- p-o-s-m- e-t-s j-n-l-r-a-t-j-? --------------------------------- Ĉu proksime estas junulargastejo? 0
Je tu v blízkosti penzión? Ĉu p--ks-me -s--s-pe--io-o? Ĉ- p------- e---- p-------- Ĉ- p-o-s-m- e-t-s p-n-i-n-? --------------------------- Ĉu proksime estas pensiono? 0
Je tu v blízkosti reštaurácia? Ĉ--p--ksim- e-------st---c--? Ĉ- p------- e---- r---------- Ĉ- p-o-s-m- e-t-s r-s-o-a-i-? ----------------------------- Ĉu proksime estas restoracio? 0

Pozitívne jazyky, negatívne jazyky

Ľudia sú väčšinou buď optimisti alebo pesimisti. To isté sa dá povedať i o jazykoch! Vedci stále znovu a znovu skúmajú slovnú zásobu jazykov. Často dochádzajú k úžasným záverom. V angličtine je napríklad viac negatívnych než pozitívnych slov. Pre negatívne emócie existuje takmer dvojnásobný počet slov. V západných spoločnostiach slovná zásoba ovplyvňuje tých, ktorí daným jazykom hovoria. Ľudia si tam veľmi často sťažujú. A tiež veľa vecí kritizujú. Celkovo teda používajú skôr negatívne sfarbený jazyk. Negatívne slová sú však zaujímavé aj z iného dôvodu. Obsahujú totiž viac informácií než pozitívne výrazy. Príčinou môže byť náš vývoj. Pre všetky formy života bolo vždy dôležité rozpoznať nebezpečenstvo. Bolo nutné rýchlo reagovať na riziko. Navyše bolo nutné varovať iných ľudí. Preto bolo dôležité rýchlo odovzdať veľa informácií. Pomocou čo možno najmenšieho počtu slov odovzdať čo najviac informácií. Inak nemá negatívny jazyk žiadne skutočné výhody. To si vie každý ľahko predstaviť. Ľudia, ktorí hovoria stále len niečo negatívne, určite nie sú obľúbení. Okrem toho sa negatívny jazyk prejavuje aj na našich emóciách. Naproti tomu pozitívny jazyk môže mať pozitívne účinky. V práci sú úspešnejší ľudia, ktorí formulujú všetko pozitívne. Mali by sme teda svoj jazyk používať opatrnejšie. Len my rozhodujeme, ktoré slová použijeme. A svojím jazykom vytvárame tiež svoju realitu. Takže: hovorte pozitívne!