Slovníček fráz

sk V hoteli – sťažnosti   »   fi Hotellissa – valitukset

28 [dvadsaťosem]

V hoteli – sťažnosti

V hoteli – sťažnosti

28 [kaksikymmentäkahdeksan]

Hotellissa – valitukset

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Sprcha nefunguje. Suih-u--- toi--. S----- e- t----- S-i-k- e- t-i-i- ---------------- Suihku ei toimi. 0
Netečie teplá voda. Ei t-l- läm-in-ä -et--. E- t--- l------- v----- E- t-l- l-m-i-t- v-t-ä- ----------------------- Ei tule lämmintä vettä. 0
Môžete to nechať opraviť? P---ytt-kö-k-r-a----maan-tä-ä-? P--------- k------------ t----- P-s-y-t-k- k-r-a-t-a-a-n t-m-n- ------------------------------- Pystyttekö korjauttamaan tämän? 0
V izbe nie je telefón. Hu--e--s- -i--l---uh-li-t-. H-------- e- o-- p--------- H-o-e-s-a e- o-e p-h-l-n-a- --------------------------- Huoneessa ei ole puhelinta. 0
V izbe nie je televízor. H---ee-sa-ei---e t--ev--i---. H-------- e- o-- t----------- H-o-e-s-a e- o-e t-l-v-s-o-a- ----------------------------- Huoneessa ei ole televisiota. 0
Izba nemá balkón. Hu-ne-----ei o-e--a-vek--ta. H-------- e- o-- p---------- H-o-e-s-a e- o-e p-r-e-e-t-. ---------------------------- Huoneessa ei ole parveketta. 0
Izba je príliš hlučná. Hu-n- o- l-ian k-v-ä---ne-. H---- o- l---- k----------- H-o-e o- l-i-n k-v-ä-n-n-n- --------------------------- Huone on liian kovaääninen. 0
Izba je primalá. Huo-- on -i----pi-n-. H---- o- l---- p----- H-o-e o- l-i-n p-e-i- --------------------- Huone on liian pieni. 0
Izba je príliš tmavá. Hu-n- on liia- --m-ä. H---- o- l---- p----- H-o-e o- l-i-n p-m-ä- --------------------- Huone on liian pimeä. 0
Kúrenie nefunguje. Lä-mi-ys-----oi--. L------- e- t----- L-m-i-y- e- t-i-i- ------------------ Lämmitys ei toimi. 0
Klimatizácia nefunguje. I-----o--t---i--oi-i. I---------- e- t----- I-m-s-o-n-i e- t-i-i- --------------------- Ilmastointi ei toimi. 0
Televízor je pokazený. Te--v-sio--------un-o-sa. T-------- o- e----------- T-l-v-s-o o- e-ä-u-n-s-a- ------------------------- Televisio on epäkunnossa. 0
To sa mi nepáči. En-pidä tä-t-. E- p--- t----- E- p-d- t-s-ä- -------------- En pidä tästä. 0
To je pre mňa pridrahé. Tä-ä-o- minulle li-an-----i-. T--- o- m------ l---- k------ T-m- o- m-n-l-e l-i-n k-l-i-. ----------------------------- Tämä on minulle liian kallis. 0
Máte niečo lacnejšie? On-o t--ll- -i-ä-n------m---? O--- t----- m----- h--------- O-k- t-i-l- m-t-ä- h-l-e-p-a- ----------------------------- Onko teillä mitään halvempaa? 0
Je tu v blízkosti mládežnícka ubytovňa? On-o ----- -ähel-- re-k-il--ajaa? O--- t---- l------ r------------- O-k- t-s-ä l-h-l-ä r-t-e-l-m-j-a- --------------------------------- Onko tässä lähellä retkeilymajaa? 0
Je tu v blízkosti penzión? Onko--ä--ä --he-lä--atk-koti-? O--- t---- l------ m---------- O-k- t-s-ä l-h-l-ä m-t-a-o-i-? ------------------------------ Onko tässä lähellä matkakotia? 0
Je tu v blízkosti reštaurácia? Onko -ä-s---ä---l--r-v-n-ol-a? O--- t---- l------ r---------- O-k- t-s-ä l-h-l-ä r-v-n-o-a-? ------------------------------ Onko tässä lähellä ravintolaa? 0

Pozitívne jazyky, negatívne jazyky

Ľudia sú väčšinou buď optimisti alebo pesimisti. To isté sa dá povedať i o jazykoch! Vedci stále znovu a znovu skúmajú slovnú zásobu jazykov. Často dochádzajú k úžasným záverom. V angličtine je napríklad viac negatívnych než pozitívnych slov. Pre negatívne emócie existuje takmer dvojnásobný počet slov. V západných spoločnostiach slovná zásoba ovplyvňuje tých, ktorí daným jazykom hovoria. Ľudia si tam veľmi často sťažujú. A tiež veľa vecí kritizujú. Celkovo teda používajú skôr negatívne sfarbený jazyk. Negatívne slová sú však zaujímavé aj z iného dôvodu. Obsahujú totiž viac informácií než pozitívne výrazy. Príčinou môže byť náš vývoj. Pre všetky formy života bolo vždy dôležité rozpoznať nebezpečenstvo. Bolo nutné rýchlo reagovať na riziko. Navyše bolo nutné varovať iných ľudí. Preto bolo dôležité rýchlo odovzdať veľa informácií. Pomocou čo možno najmenšieho počtu slov odovzdať čo najviac informácií. Inak nemá negatívny jazyk žiadne skutočné výhody. To si vie každý ľahko predstaviť. Ľudia, ktorí hovoria stále len niečo negatívne, určite nie sú obľúbení. Okrem toho sa negatívny jazyk prejavuje aj na našich emóciách. Naproti tomu pozitívny jazyk môže mať pozitívne účinky. V práci sú úspešnejší ľudia, ktorí formulujú všetko pozitívne. Mali by sme teda svoj jazyk používať opatrnejšie. Len my rozhodujeme, ktoré slová použijeme. A svojím jazykom vytvárame tiež svoju realitu. Takže: hovorte pozitívne!