Slovníček fráz

sk V hoteli – sťažnosti   »   he ‫במלון – תלונות‬

28 [dvadsaťosem]

V hoteli – sťažnosti

V hoteli – sťažnosti

‫28 [עשרים ושמונה]‬

28 [essrim ushmoneh]

‫במלון – תלונות‬

[bamalon – tlunot]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Sprcha nefunguje. ‫---ל-- אי--ה פוע---‬ ‫------ א---- פ------ ‫-מ-ל-ת א-נ-ה פ-ע-ת-‬ --------------------- ‫המקלחת איננה פועלת.‬ 0
h-miqlaxa--ey--n-- -o'--et. h--------- e------ p------- h-m-q-a-a- e-n-n-h p-'-l-t- --------------------------- hamiqlaxat eynenah po'elet.
Netečie teplá voda. ‫-----י- -מי-.‬ ‫--- מ-- ח----- ‫-י- מ-ם ח-י-.- --------------- ‫אין מים חמים.‬ 0
ey--ma-- -a-i-. e-- m--- x----- e-n m-i- x-m-m- --------------- eyn maim xamim.
Môžete to nechať opraviť? ‫-פש--לת---‬ ‫---- ל----- ‫-פ-ר ל-ק-?- ------------ ‫אפשר לתקן?‬ 0
e-sh-r--'-----? e----- l------- e-s-a- l-t-q-n- --------------- efshar l'taqen?
V izbe nie je telefón. ‫-י--ט---- ב----‬ ‫--- ט---- ב----- ‫-י- ט-פ-ן ב-ד-.- ----------------- ‫אין טלפון בחדר.‬ 0
e-- --l-fon-b-x-der. e-- t------ b------- e-n t-l-f-n b-x-d-r- -------------------- eyn telefon baxeder.
V izbe nie je televízor. ‫--ן-טלו--זיה-בח-ר-‬ ‫--- ט------- ב----- ‫-י- ט-ו-י-י- ב-ד-.- -------------------- ‫אין טלוויזיה בחדר.‬ 0
ey--t---w---ah -ax-d-r. e-- t--------- b------- e-n t-l-w-z-a- b-x-d-r- ----------------------- eyn telewiziah baxeder.
Izba nemá balkón. ‫ב-ד----ן מ-פס-.‬ ‫---- א-- מ------ ‫-ח-ר א-ן מ-פ-ת-‬ ----------------- ‫בחדר אין מרפסת.‬ 0
b-x--er-ey- -i--e-et. b------ e-- m-------- b-x-d-r e-n m-r-e-e-. --------------------- baxeder eyn mirpeset.
Izba je príliš hlučná. ‫-ח-- --ע--מ-י-‬ ‫---- ר--- מ---- ‫-ח-ר ר-ע- מ-י-‬ ---------------- ‫החדר רועש מדי.‬ 0
haxed----o'--- m-day. h------ r----- m----- h-x-d-r r-'-s- m-d-y- --------------------- haxeder ro'esh miday.
Izba je primalá. ‫---ר -טן-מד--‬ ‫---- ק-- מ---- ‫-ח-ר ק-ן מ-י-‬ --------------- ‫החדר קטן מדי.‬ 0
ha---er-q---------y. h------ q---- m----- h-x-d-r q-t-n m-d-y- -------------------- haxeder qatan miday.
Izba je príliš tmavá. ‫החד- -שו- -ד--‬ ‫---- ח--- מ---- ‫-ח-ר ח-ו- מ-י-‬ ---------------- ‫החדר חשוך מדי.‬ 0
h-xed---xa---kh m----. h------ x------ m----- h-x-d-r x-s-u-h m-d-y- ---------------------- haxeder xashukh miday.
Kúrenie nefunguje. ‫--סק--------ד--‬ ‫----- ל- ע------ ‫-ה-ק- ל- ע-ב-ת-‬ ----------------- ‫ההסקה לא עובדת.‬ 0
h--asa-ah--o ---d-t. h-------- l- o------ h-h-s-q-h l- o-e-e-. -------------------- hahasaqah lo ovedet.
Klimatizácia nefunguje. ‫ה-ז-- -א-פ-על.‬ ‫----- ל- פ----- ‫-מ-ג- ל- פ-ע-.- ---------------- ‫המזגן לא פועל.‬ 0
h--a---n-lo-po'e-. h------- l- p----- h-m-z-a- l- p-'-l- ------------------ hamazgan lo po'el.
Televízor je pokazený. ‫-ט-ו-י-י- מק--ק---‬ ‫--------- מ-------- ‫-ט-ו-י-י- מ-ו-ק-ת-‬ -------------------- ‫הטלוויזיה מקולקלת.‬ 0
ha-e-e-izi-h---qu-qe-e-. h----------- m---------- h-t-l-w-z-a- m-q-l-e-e-. ------------------------ hatelewiziah mequlqelet.
To sa mi nepáči. ‫ז- -א---צא -ן-בע----‬ ‫-- ל- מ--- ח- ב------ ‫-ה ל- מ-צ- ח- ב-י-י-‬ ---------------------- ‫זה לא מוצא חן בעיני.‬ 0
z-h l- --t-- xen -'eyna-. z-- l- m---- x-- b------- z-h l- m-t-e x-n b-e-n-y- ------------------------- zeh lo mutse xen b'eynay.
To je pre mňa pridrahé. ‫-- י-ר --י.‬ ‫-- י-- מ---- ‫-ה י-ר מ-י-‬ ------------- ‫זה יקר מדי.‬ 0
zeh y---- m--ay. z-- y---- m----- z-h y-q-r m-d-y- ---------------- zeh yaqar miday.
Máte niečo lacnejšie? ‫-ש-ל--מ-ה---ו--יו---‬ ‫-- ל- מ--- ז-- י----- ‫-ש ל- מ-ה- ז-ל י-ת-?- ---------------------- ‫יש לך משהו זול יותר?‬ 0
yesh l--h-/-akh---s-'-u--o--y---r? y--- l--------- m------ z-- y----- y-s- l-k-a-l-k- m-s-'-u z-l y-t-r- ---------------------------------- yesh lekha/lakh mash'hu zol yoter?
Je tu v blízkosti mládežnícka ubytovňa? ‫---כ-ן א---י-ת נ-ע- --בי---‬ ‫-- כ-- א------ נ--- ב------- ‫-ש כ-ן א-ס-י-ת נ-ע- ב-ב-ב-?- ----------------------------- ‫יש כאן אכסניית נוער בסביבה?‬ 0
yesh ------khsan--t--o-ar--as-iv-h? y--- k--- a-------- n---- b-------- y-s- k-'- a-h-a-i-t n-'-r b-s-i-a-? ----------------------------------- yesh ka'n akhsaniat no'ar basvivah?
Je tu v blízkosti penzión? ‫-- כ----נס-ון--ס-י-ה?‬ ‫-- כ-- פ----- ב------- ‫-ש כ-ן פ-ס-ו- ב-ב-ב-?- ----------------------- ‫יש כאן פנסיון בסביבה?‬ 0
ye------n pension -as-i-a-? y--- k--- p------ b-------- y-s- k-'- p-n-i-n b-s-i-a-? --------------------------- yesh ka'n pension basvivah?
Je tu v blízkosti reštaurácia? ‫י- -אן ----ה --בי-ה?‬ ‫-- כ-- מ---- ב------- ‫-ש כ-ן מ-ע-ה ב-ב-ב-?- ---------------------- ‫יש כאן מסעדה בסביבה?‬ 0
yes- ka'n----'ad-h basvi--h? y--- k--- m------- b-------- y-s- k-'- m-s-a-a- b-s-i-a-? ---------------------------- yesh ka'n mis'adah basvivah?

Pozitívne jazyky, negatívne jazyky

Ľudia sú väčšinou buď optimisti alebo pesimisti. To isté sa dá povedať i o jazykoch! Vedci stále znovu a znovu skúmajú slovnú zásobu jazykov. Často dochádzajú k úžasným záverom. V angličtine je napríklad viac negatívnych než pozitívnych slov. Pre negatívne emócie existuje takmer dvojnásobný počet slov. V západných spoločnostiach slovná zásoba ovplyvňuje tých, ktorí daným jazykom hovoria. Ľudia si tam veľmi často sťažujú. A tiež veľa vecí kritizujú. Celkovo teda používajú skôr negatívne sfarbený jazyk. Negatívne slová sú však zaujímavé aj z iného dôvodu. Obsahujú totiž viac informácií než pozitívne výrazy. Príčinou môže byť náš vývoj. Pre všetky formy života bolo vždy dôležité rozpoznať nebezpečenstvo. Bolo nutné rýchlo reagovať na riziko. Navyše bolo nutné varovať iných ľudí. Preto bolo dôležité rýchlo odovzdať veľa informácií. Pomocou čo možno najmenšieho počtu slov odovzdať čo najviac informácií. Inak nemá negatívny jazyk žiadne skutočné výhody. To si vie každý ľahko predstaviť. Ľudia, ktorí hovoria stále len niečo negatívne, určite nie sú obľúbení. Okrem toho sa negatívny jazyk prejavuje aj na našich emóciách. Naproti tomu pozitívny jazyk môže mať pozitívne účinky. V práci sú úspešnejší ľudia, ktorí formulujú všetko pozitívne. Mali by sme teda svoj jazyk používať opatrnejšie. Len my rozhodujeme, ktoré slová použijeme. A svojím jazykom vytvárame tiež svoju realitu. Takže: hovorte pozitívne!