Slovníček fráz

sk V hoteli – sťažnosti   »   mk Во хотел – поплаки

28 [dvadsaťosem]

V hoteli – sťažnosti

V hoteli – sťažnosti

28 [дваесет и осум]

28 [dvayesyet i osoom]

Во хотел – поплаки

[Vo khotyel – poplaki]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Sprcha nefunguje. Ту--т-н--р-б-т-. Т---- н- р------ Т-ш-т н- р-б-т-. ---------------- Тушот не работи. 0
T--sh---n-e r--o-i. T------ n-- r------ T-o-h-t n-e r-b-t-. ------------------- Tooshot nye raboti.
Netečie teplá voda. Н--- т--л---о--. Н--- т---- в---- Н-м- т-п-а в-д-. ---------------- Нема топла вода. 0
Nyema-topla--o--. N---- t---- v---- N-e-a t-p-a v-d-. ----------------- Nyema topla voda.
Môžete to nechať opraviť? Мо---е ли--оа-да -о поп--в-т-? М----- л- т-- д- г- п--------- М-ж-т- л- т-а д- г- п-п-а-и-е- ------------------------------ Можете ли тоа да го поправите? 0
Moʐye--- -- -oa -a -u--p-pra--tye? M------- l- t-- d- g-- p---------- M-ʐ-e-y- l- t-a d- g-o p-p-a-i-y-? ---------------------------------- Moʐyetye li toa da guo popravitye?
V izbe nie je telefón. Во соб----н----т-леф-н. В- с----- н--- т------- В- с-б-т- н-м- т-л-ф-н- ----------------------- Во собата нема телефон. 0
Vo--ob--- n--ma----lye---. V- s----- n---- t--------- V- s-b-t- n-e-a t-e-y-f-n- -------------------------- Vo sobata nyema tyelyefon.
V izbe nie je televízor. В- соб-т---е-а-т----из--. В- с----- н--- т--------- В- с-б-т- н-м- т-л-в-з-р- ------------------------- Во собата нема телевизор. 0
Vo--oba-- -ye-a----ly---zo-. V- s----- n---- t----------- V- s-b-t- n-e-a t-e-y-v-z-r- ---------------------------- Vo sobata nyema tyelyevizor.
Izba nemá balkón. С--ат--н--- ба---н. С----- н--- б------ С-б-т- н-м- б-л-о-. ------------------- Собата нема балкон. 0
So---- n---- ------. S----- n---- b------ S-b-t- n-e-a b-l-o-. -------------------- Sobata nyema balkon.
Izba je príliš hlučná. С---т--е--р---о-у----с--. С----- е п------- г------ С-б-т- е п-е-н-г- г-а-н-. ------------------------- Собата е премногу гласна. 0
Sobat---- p-y-mn-gu-o --lasna. S----- y- p---------- g------- S-b-t- y- p-y-m-o-u-o g-l-s-a- ------------------------------ Sobata ye pryemnoguoo gulasna.
Izba je primalá. С---т- ---ре-н--у --ла. С----- е п------- м---- С-б-т- е п-е-н-г- м-л-. ----------------------- Собата е премногу мала. 0
So--t- -----y-m-o---o-m-l-. S----- y- p---------- m---- S-b-t- y- p-y-m-o-u-o m-l-. --------------------------- Sobata ye pryemnoguoo mala.
Izba je príliš tmavá. С-б--- е п-е-ног- тем-а. С----- е п------- т----- С-б-т- е п-е-н-г- т-м-а- ------------------------ Собата е премногу темна. 0
Sob-ta--e--rye-no-uoo-ty-m--. S----- y- p---------- t------ S-b-t- y- p-y-m-o-u-o t-e-n-. ----------------------------- Sobata ye pryemnoguoo tyemna.
Kúrenie nefunguje. Па-ното не-р---т-. П------ н- р------ П-р-о-о н- р-б-т-. ------------------ Парното не работи. 0
Pa--oto ny------ti. P------ n-- r------ P-r-o-o n-e r-b-t-. ------------------- Parnoto nye raboti.
Klimatizácia nefunguje. Кл----уред-т-не рабо--. К---- у----- н- р------ К-и-а у-е-о- н- р-б-т-. ----------------------- Клима уредот не работи. 0
K---a -orye--- -ye---b-t-. K---- o------- n-- r------ K-i-a o-r-e-o- n-e r-b-t-. -------------------------- Klima ooryedot nye raboti.
Televízor je pokazený. Телеви-ор-т --р----а-. Т---------- е р------- Т-л-в-з-р-т е р-с-п-н- ---------------------- Телевизорот е расипан. 0
T-e-y--i----t ye --s---n. T------------ y- r------- T-e-y-v-z-r-t y- r-s-p-n- ------------------------- Tyelyevizorot ye rasipan.
To sa mi nepáči. Т-- не -и -- допаѓ-. Т-- н- м- с- д------ Т-а н- м- с- д-п-ѓ-. -------------------- Тоа не ми се допаѓа. 0
Toa--y--mi-sy---o-a--. T-- n-- m- s-- d------ T-a n-e m- s-e d-p-ѓ-. ---------------------- Toa nye mi sye dopaѓa.
To je pre mňa pridrahé. Тоа----е-п--с--п-. Т-- м- е п-------- Т-а м- е п-е-к-п-. ------------------ Тоа ми е прескапо. 0
To- mi ye --ye---po. T-- m- y- p--------- T-a m- y- p-y-s-a-o- -------------------- Toa mi ye pryeskapo.
Máte niečo lacnejšie? Да-и --ате ---т----еф-ино? Д--- и---- н---- п-------- Д-л- и-а-е н-ш-о п-е-т-н-? -------------------------- Дали имате нешто поефтино? 0
D----imaty--nyes--o--oye----o? D--- i----- n------ p--------- D-l- i-a-y- n-e-h-o p-y-f-i-o- ------------------------------ Dali imatye nyeshto poyeftino?
Je tu v blízkosti mládežnícka ubytovňa? И-а -и---д- в--б---и-а х--тел? И-- л- о--- в- б------ х------ И-а л- о-д- в- б-и-и-а х-с-е-? ------------------------------ Има ли овде во близина хостел? 0
Im- l- -vd---vo ---z--a----s---l? I-- l- o---- v- b------ k-------- I-a l- o-d-e v- b-i-i-a k-o-t-e-? --------------------------------- Ima li ovdye vo blizina khostyel?
Je tu v blízkosti penzión? Има -и овде----б---и---пан--он? И-- л- о--- в- б------ п------- И-а л- о-д- в- б-и-и-а п-н-и-н- ------------------------------- Има ли овде во близина пансион? 0
Ima-li-o-d-- -- ---zi-a p---i-n? I-- l- o---- v- b------ p------- I-a l- o-d-e v- b-i-i-a p-n-i-n- -------------------------------- Ima li ovdye vo blizina pansion?
Je tu v blízkosti reštaurácia? Им- -и-овде -о-бл-з--а ре-то-а-? И-- л- о--- в- б------ р-------- И-а л- о-д- в- б-и-и-а р-с-о-а-? -------------------------------- Има ли овде во близина ресторан? 0
I-a----o-dy- ---bl-z----r-es-or-n? I-- l- o---- v- b------ r--------- I-a l- o-d-e v- b-i-i-a r-e-t-r-n- ---------------------------------- Ima li ovdye vo blizina ryestoran?

Pozitívne jazyky, negatívne jazyky

Ľudia sú väčšinou buď optimisti alebo pesimisti. To isté sa dá povedať i o jazykoch! Vedci stále znovu a znovu skúmajú slovnú zásobu jazykov. Často dochádzajú k úžasným záverom. V angličtine je napríklad viac negatívnych než pozitívnych slov. Pre negatívne emócie existuje takmer dvojnásobný počet slov. V západných spoločnostiach slovná zásoba ovplyvňuje tých, ktorí daným jazykom hovoria. Ľudia si tam veľmi často sťažujú. A tiež veľa vecí kritizujú. Celkovo teda používajú skôr negatívne sfarbený jazyk. Negatívne slová sú však zaujímavé aj z iného dôvodu. Obsahujú totiž viac informácií než pozitívne výrazy. Príčinou môže byť náš vývoj. Pre všetky formy života bolo vždy dôležité rozpoznať nebezpečenstvo. Bolo nutné rýchlo reagovať na riziko. Navyše bolo nutné varovať iných ľudí. Preto bolo dôležité rýchlo odovzdať veľa informácií. Pomocou čo možno najmenšieho počtu slov odovzdať čo najviac informácií. Inak nemá negatívny jazyk žiadne skutočné výhody. To si vie každý ľahko predstaviť. Ľudia, ktorí hovoria stále len niečo negatívne, určite nie sú obľúbení. Okrem toho sa negatívny jazyk prejavuje aj na našich emóciách. Naproti tomu pozitívny jazyk môže mať pozitívne účinky. V práci sú úspešnejší ľudia, ktorí formulujú všetko pozitívne. Mali by sme teda svoj jazyk používať opatrnejšie. Len my rozhodujeme, ktoré slová použijeme. A svojím jazykom vytvárame tiež svoju realitu. Takže: hovorte pozitívne!