Slovníček fráz

sk V hoteli – sťažnosti   »   ro În hotel – reclamaţii

28 [dvadsaťosem]

V hoteli – sťažnosti

V hoteli – sťažnosti

28 [douăzeci şi opt]

În hotel – reclamaţii

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Sprcha nefunguje. Du-u--n- -un---o--a--. D---- n- f------------ D-ş-l n- f-n-ţ-o-e-z-. ---------------------- Duşul nu funcţionează. 0
Netečie teplá voda. Nu----- --ă c-ldă. N- e--- a-- c----- N- e-t- a-ă c-l-ă- ------------------ Nu este apă caldă. 0
Môžete to nechať opraviť? Se p--te-------? S- p---- r------ S- p-a-e r-p-r-? ---------------- Se poate repara? 0
V izbe nie je telefón. N-----s-ă--el---n ----am--ă. N- e----- t------ î- c------ N- e-i-t- t-l-f-n î- c-m-r-. ---------------------------- Nu există telefon în cameră. 0
V izbe nie je televízor. N- e---tă---l-v-zor -- -a-e--. N- e----- t-------- î- c------ N- e-i-t- t-l-v-z-r î- c-m-r-. ------------------------------ Nu există televizor în cameră. 0
Izba nemá balkón. Ca-e-a -u -r--balcon. C----- n- a-- b------ C-m-r- n- a-e b-l-o-. --------------------- Camera nu are balcon. 0
Izba je príliš hlučná. C--e-- este----a ---m----să. C----- e--- p--- z---------- C-m-r- e-t- p-e- z-o-o-o-s-. ---------------------------- Camera este prea zgomotoasă. 0
Izba je primalá. Came-- es-e p-ea -ică. C----- e--- p--- m---- C-m-r- e-t- p-e- m-c-. ---------------------- Camera este prea mică. 0
Izba je príliš tmavá. Ca--r- ---e---ea---tune----. C----- e--- p--- î---------- C-m-r- e-t- p-e- î-t-n-c-t-. ---------------------------- Camera este prea întunecată. 0
Kúrenie nefunguje. Nu -uncţioneaz---ă-----. N- f----------- c------- N- f-n-ţ-o-e-z- c-l-u-a- ------------------------ Nu funcţionează căldura. 0
Klimatizácia nefunguje. N--fu--ţ-one-ză ae-----o-di--on--. N- f----------- a---- c----------- N- f-n-ţ-o-e-z- a-r-l c-n-i-i-n-t- ---------------------------------- Nu funcţionează aerul condiţionat. 0
Televízor je pokazený. T-lev-zor----s-e st-icat. T---------- e--- s------- T-l-v-z-r-l e-t- s-r-c-t- ------------------------- Televizorul este stricat. 0
To sa mi nepáči. A-ta n- --i p--ce. A--- n- î-- p----- A-t- n- î-i p-a-e- ------------------ Asta nu îmi place. 0
To je pre mňa pridrahé. Es----r-a s--m-. E--- p--- s----- E-t- p-e- s-u-p- ---------------- Este prea scump. 0
Máte niečo lacnejšie? Av--i--- --v- --- i--t--? A---- ş- c--- m-- i------ A-e-i ş- c-v- m-i i-f-i-? ------------------------- Aveţi şi ceva mai ieftin? 0
Je tu v blízkosti mládežnícka ubytovňa? E--e pe a-----r-n-apro-ie-e-u--h-t-l-----ru tine--? E--- p- a--- p--- a-------- u- h---- p----- t------ E-t- p- a-c- p-i- a-r-p-e-e u- h-t-l p-n-r- t-n-r-? --------------------------------------------------- Este pe aici prin apropiere un hotel pentru tineri? 0
Je tu v blízkosti penzión? Este-p- a-c- p-i--apro-ier- ----ns-un-? E--- p- a--- p--- a-------- o p-------- E-t- p- a-c- p-i- a-r-p-e-e o p-n-i-n-? --------------------------------------- Este pe aici prin apropiere o pensiune? 0
Je tu v blízkosti reštaurácia? E--e pe--i----r-----rop-ere -n -es-a----t? E--- p- a--- p--- a-------- u- r---------- E-t- p- a-c- p-i- a-r-p-e-e u- r-s-a-r-n-? ------------------------------------------ Este pe aici prin apropiere un restaurant? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Pozitívne jazyky, negatívne jazyky

Ľudia sú väčšinou buď optimisti alebo pesimisti. To isté sa dá povedať i o jazykoch! Vedci stále znovu a znovu skúmajú slovnú zásobu jazykov. Často dochádzajú k úžasným záverom. V angličtine je napríklad viac negatívnych než pozitívnych slov. Pre negatívne emócie existuje takmer dvojnásobný počet slov. V západných spoločnostiach slovná zásoba ovplyvňuje tých, ktorí daným jazykom hovoria. Ľudia si tam veľmi často sťažujú. A tiež veľa vecí kritizujú. Celkovo teda používajú skôr negatívne sfarbený jazyk. Negatívne slová sú však zaujímavé aj z iného dôvodu. Obsahujú totiž viac informácií než pozitívne výrazy. Príčinou môže byť náš vývoj. Pre všetky formy života bolo vždy dôležité rozpoznať nebezpečenstvo. Bolo nutné rýchlo reagovať na riziko. Navyše bolo nutné varovať iných ľudí. Preto bolo dôležité rýchlo odovzdať veľa informácií. Pomocou čo možno najmenšieho počtu slov odovzdať čo najviac informácií. Inak nemá negatívny jazyk žiadne skutočné výhody. To si vie každý ľahko predstaviť. Ľudia, ktorí hovoria stále len niečo negatívne, určite nie sú obľúbení. Okrem toho sa negatívny jazyk prejavuje aj na našich emóciách. Naproti tomu pozitívny jazyk môže mať pozitívne účinky. V práci sú úspešnejší ľudia, ktorí formulujú všetko pozitívne. Mali by sme teda svoj jazyk používať opatrnejšie. Len my rozhodujeme, ktoré slová použijeme. A svojím jazykom vytvárame tiež svoju realitu. Takže: hovorte pozitívne!