Slovníček fráz

sk V hoteli – sťažnosti   »   sv På hotellet – klagomål

28 [dvadsaťosem]

V hoteli – sťažnosti

V hoteli – sťažnosti

28 [tjugoåtta]

På hotellet – klagomål

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina švédčina Prehrať Viac
Sprcha nefunguje. D--c-e--fung-ra- in--. D------ f------- i---- D-s-h-n f-n-e-a- i-t-. ---------------------- Duschen fungerar inte. 0
Netečie teplá voda. De- --m--r i-g-t-----vatte-. D-- k----- i---- v---------- D-t k-m-e- i-g-t v-r-v-t-e-. ---------------------------- Det kommer inget varmvatten. 0
Môžete to nechať opraviť? K---n- -åt--de- r-parer--? K-- n- l--- d-- r--------- K-n n- l-t- d-t r-p-r-r-s- -------------------------- Kan ni låta det repareras? 0
V izbe nie je telefón. De- f---s --gen-t-l-fo- p--r---e-. D-- f---- i---- t------ p- r------ D-t f-n-s i-g-n t-l-f-n p- r-m-e-. ---------------------------------- Det finns ingen telefon på rummet. 0
V izbe nie je televízor. D-t f-nn- -nge- TV p- -----t. D-- f---- i---- T- p- r------ D-t f-n-s i-g-n T- p- r-m-e-. ----------------------------- Det finns ingen TV på rummet. 0
Izba nemá balkón. R-mmet---r---g-- b--kon-. R----- h-- i---- b------- R-m-e- h-r i-g-n b-l-o-g- ------------------------- Rummet har ingen balkong. 0
Izba je príliš hlučná. Ru--et -r--ö---y--rt. R----- ä- f-- l------ R-m-e- ä- f-r l-h-r-. --------------------- Rummet är för lyhört. 0
Izba je primalá. Rum-et ä----r--it-t. R----- ä- f-- l----- R-m-e- ä- f-r l-t-t- -------------------- Rummet är för litet. 0
Izba je príliš tmavá. R----t är ----mör--. R----- ä- f-- m----- R-m-e- ä- f-r m-r-t- -------------------- Rummet är för mörkt. 0
Kúrenie nefunguje. Up-v--mn---en-f--g---r -nt-. U------------ f------- i---- U-p-ä-m-i-g-n f-n-e-a- i-t-. ---------------------------- Uppvärmningen fungerar inte. 0
Klimatizácia nefunguje. L-ft--ndi---ner-nge- -------r in--. L------------------- f------- i---- L-f-k-n-i-i-n-r-n-e- f-n-e-a- i-t-. ----------------------------------- Luftkonditioneringen fungerar inte. 0
Televízor je pokazený. TV-a-p-ra-----r----de-. T----------- ä- s------ T---p-a-a-e- ä- s-n-e-. ----------------------- TV-apparaten är sönder. 0
To sa mi nepáči. J-g --ck----n----m-d--. J-- t----- i--- o- d--- J-g t-c-e- i-t- o- d-t- ----------------------- Jag tycker inte om det. 0
To je pre mňa pridrahé. D-- -- --r dy--. D-- ä- f-- d---- D-t ä- f-r d-r-. ---------------- Det är för dyrt. 0
Máte niečo lacnejšie? Ha---- --g---bil----re? H-- n- n---- b--------- H-r n- n-g-t b-l-i-a-e- ----------------------- Har ni något billigare? 0
Je tu v blízkosti mládežnícka ubytovňa? Fi--s det --go---an---r-e- - n--he-e-? F---- d-- n---- v--------- i n-------- F-n-s d-t n-g-t v-n-r-r-e- i n-r-e-e-? -------------------------------------- Finns det något vandrarhem i närheten? 0
Je tu v blízkosti penzión? Fin-s-d-- någ---pens----t i--ä-h-t--? F---- d-- n---- p-------- i n-------- F-n-s d-t n-g-t p-n-i-n-t i n-r-e-e-? ------------------------------------- Finns det något pensionat i närheten? 0
Je tu v blízkosti reštaurácia? F-nn- det -ågo- re--a---ng-i-nä-h-t--? F---- d-- n---- r--------- i n-------- F-n-s d-t n-g-n r-s-a-r-n- i n-r-e-e-? -------------------------------------- Finns det någon restaurang i närheten? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Pozitívne jazyky, negatívne jazyky

Ľudia sú väčšinou buď optimisti alebo pesimisti. To isté sa dá povedať i o jazykoch! Vedci stále znovu a znovu skúmajú slovnú zásobu jazykov. Často dochádzajú k úžasným záverom. V angličtine je napríklad viac negatívnych než pozitívnych slov. Pre negatívne emócie existuje takmer dvojnásobný počet slov. V západných spoločnostiach slovná zásoba ovplyvňuje tých, ktorí daným jazykom hovoria. Ľudia si tam veľmi často sťažujú. A tiež veľa vecí kritizujú. Celkovo teda používajú skôr negatívne sfarbený jazyk. Negatívne slová sú však zaujímavé aj z iného dôvodu. Obsahujú totiž viac informácií než pozitívne výrazy. Príčinou môže byť náš vývoj. Pre všetky formy života bolo vždy dôležité rozpoznať nebezpečenstvo. Bolo nutné rýchlo reagovať na riziko. Navyše bolo nutné varovať iných ľudí. Preto bolo dôležité rýchlo odovzdať veľa informácií. Pomocou čo možno najmenšieho počtu slov odovzdať čo najviac informácií. Inak nemá negatívny jazyk žiadne skutočné výhody. To si vie každý ľahko predstaviť. Ľudia, ktorí hovoria stále len niečo negatívne, určite nie sú obľúbení. Okrem toho sa negatívny jazyk prejavuje aj na našich emóciách. Naproti tomu pozitívny jazyk môže mať pozitívne účinky. V práci sú úspešnejší ľudia, ktorí formulujú všetko pozitívne. Mali by sme teda svoj jazyk používať opatrnejšie. Len my rozhodujeme, ktoré slová použijeme. A svojím jazykom vytvárame tiež svoju realitu. Takže: hovorte pozitívne!