Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   bg В ресторанта 4

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

32 [трийсет и две]

32 [triyset i dve]

В ресторанта 4

[V restoranta 4]

slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. Ед-- п----- п------ к------ с к-----. Една порция пържени картофи с кетчуп. 0
E--- p------- p------- k------ s k------. Ed-- p------- p------- k------ s k------. Edna portsiya pyrzheni kartofi s ketchup. E-n- p-r-s-y- p-r-h-n- k-r-o-i s k-t-h-p. ----------------------------------------.
A dvakrát s majonézou. И д-- п----- с м-------. И две порции с майонеза. 0
I d-- p------ s m-------. I d-- p------ s m-------. I dve portsii s mayoneza. I d-e p-r-s-i s m-y-n-z-. ------------------------.
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. И т-- п----- п----- н-------- с г------. И три порции печени наденички с горчица. 0
I t-- p------ p------ n--------- s g--------. I t-- p------ p------ n--------- s g--------. I tri portsii pecheni nadenichki s gorchitsa. I t-i p-r-s-i p-c-e-i n-d-n-c-k- s g-r-h-t-a. --------------------------------------------.
Akú máte zeleninu? Ка--- з-------- и----? Какви зеленчуци имате? 0
K---- z---------- i----? Ka--- z---------- i----? Kakvi zelenchutsi imate? K-k-i z-l-n-h-t-i i-a-e? -----------------------?
Máte fazuľu? Им--- л- з---- б--? Имате ли зелен боб? 0
I---- l- z---- b--? Im--- l- z---- b--? Imate li zelen bob? I-a-e l- z-l-n b-b? ------------------?
Máte karfiol? Им--- л- ц----- з---? Имате ли цветно зеле? 0
I---- l- t------ z---? Im--- l- t------ z---? Imate li tsvetno zele? I-a-e l- t-v-t-o z-l-? ---------------------?
Rád /-a jem kukuricu. Аз о----- ц-------. Аз обичам царевица. 0
A- o------ t---------. Az o------ t---------. Az obicham tsarevitsa. A- o-i-h-m t-a-e-i-s-. ---------------------.
Rád /-a jem uhorky. Аз о----- к---------. Аз обичам краставици. 0
A- o------ k----------. Az o------ k----------. Az obicham krastavitsi. A- o-i-h-m k-a-t-v-t-i. ----------------------.
Rád /-a jem paradajky. Аз о----- д-----. Аз обичам домати. 0
A- o------ d-----. Az o------ d-----. Az obicham domati. A- o-i-h-m d-m-t-. -----------------.
Aj Vy máte radi pór? И В-- л- о------ ч----? И Вие ли обичате чесън? 0
I V-- l- o------- c-----? I V-- l- o------- c-----? I Vie li obichate chesyn? I V-e l- o-i-h-t- c-e-y-? ------------------------?
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? И В-- л- о------ к----- з---? И Вие ли обичате кисело зеле? 0
I V-- l- o------- k----- z---? I V-- l- o------- k----- z---? I Vie li obichate kiselo zele? I V-e l- o-i-h-t- k-s-l- z-l-? -----------------------------?
Aj Vy máte radi šošovicu? И В-- л- о------ л---? И Вие ли обичате леща? 0
I V-- l- o------- l------? I V-- l- o------- l------? I Vie li obichate leshcha? I V-e l- o-i-h-t- l-s-c-a? -------------------------?
Máš tiež rád mrkvu? И т- л- о----- м------? И ти ли обичаш моркови? 0
I t- l- o------- m------? I t- l- o------- m------? I ti li obichash morkovi? I t- l- o-i-h-s- m-r-o-i? ------------------------?
Máš tiež rád brokolicu? И т- л- о----- б------? И ти ли обичаш броколи? 0
I t- l- o------- b------? I t- l- o------- b------? I ti li obichash brokoli? I t- l- o-i-h-s- b-o-o-i? ------------------------?
Máš tiež rád papriku? И т- л- о----- п----? И ти ли обичаш пипер? 0
I t- l- o------- p----? I t- l- o------- p----? I ti li obichash piper? I t- l- o-i-h-s- p-p-r? ----------------------?
Nemám rád (rada) cibuľu. Аз н- о----- л--. Аз не обичам лук. 0
A- n- o------ l--. Az n- o------ l--. Az ne obicham luk. A- n- o-i-h-m l-k. -----------------.
Nemám rád /-a olivy. Аз н- о----- м------. Аз не обичам маслини. 0
A- n- o------ m------. Az n- o------ m------. Az ne obicham maslini. A- n- o-i-h-m m-s-i-i. ---------------------.
Nemám rád /-a huby. Аз н- о----- г---. Аз не обичам гъби. 0
A- n- o------ g---. Az n- o------ g---. Az ne obicham gybi. A- n- o-i-h-m g-b-. ------------------.

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!