Slovníček fráz

sk V reštaurácii 4   »   ro La restaurant 4

32 [tridsaťdva]

V reštaurácii 4

V reštaurácii 4

32 [treizeci şi doi]

La restaurant 4

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Jedny hranolky s kečupom. O ---ţi- d- --r--------j--i--u-k-----p. O p----- d- c------ p------ c- k------- O p-r-i- d- c-r-o-i p-ă-i-i c- k-t-h-p- --------------------------------------- O porţie de cartofi prăjiţi cu ketchup. 0
A dvakrát s majonézou. Ş--d--- cu --ionez-. Ş- d--- c- m-------- Ş- d-u- c- m-i-n-z-. -------------------- Şi două cu maioneză. 0
A trikrát pečenú klobásu s horčicou. Ş--tr----o---- -e c--n-ţ- -ră-----cu muş---. Ş- t--- p----- d- c------ p------ c- m------ Ş- t-e- p-r-i- d- c-r-a-i p-ă-i-i c- m-ş-a-. -------------------------------------------- Şi trei porţii de cârnaţi prăjiţi cu muştar. 0
Akú máte zeleninu? C- --l-de-legum- av-ţ-? C- f-- d- l----- a----- C- f-l d- l-g-m- a-e-i- ----------------------- Ce fel de legume aveţi? 0
Máte fazuľu? A-eţi fa-o-e? A---- f------ A-e-i f-s-l-? ------------- Aveţi fasole? 0
Máte karfiol? A--ţi-c-n-pidă? A---- c-------- A-e-i c-n-p-d-? --------------- Aveţi conopidă? 0
Rád /-a jem kukuricu. E- -ă---c--- p---e-e-p-r--b. E- m----- c- p------ p------ E- m-n-n- c- p-ă-e-e p-r-m-. ---------------------------- Eu mănânc cu plăcere porumb. 0
Rád /-a jem uhorky. E- m-n--c--u -lăc-re --s-rav-ţi. E- m----- c- p------ c---------- E- m-n-n- c- p-ă-e-e c-s-r-v-ţ-. -------------------------------- Eu mănânc cu plăcere castraveţi. 0
Rád /-a jem paradajky. E---ăn----c--plăc--- ro-i-. E- m----- c- p------ r----- E- m-n-n- c- p-ă-e-e r-ş-i- --------------------------- Eu mănânc cu plăcere roşii. 0
Aj Vy máte radi pór? Mâncaţi-ş---raz c- --ăc--e? M------ ş- p--- c- p------- M-n-a-i ş- p-a- c- p-ă-e-e- --------------------------- Mâncaţi şi praz cu plăcere? 0
Aj Vy máte radi kyslú kapustu? M-n---- ---var-- m---t- c--plăcere? M------ ş- v---- m----- c- p------- M-n-a-i ş- v-r-ă m-r-t- c- p-ă-e-e- ----------------------------------- Mâncaţi şi varză murată cu plăcere? 0
Aj Vy máte radi šošovicu? M--caţi--i--i-t--cu -----r-? M------ ş- l---- c- p------- M-n-a-i ş- l-n-e c- p-ă-e-e- ---------------------------- Mâncaţi şi linte cu plăcere? 0
Máš tiež rád mrkvu? Măn-n-i-ş--tu morcov- -- -lăc--e? M------ ş- t- m------ c- p------- M-n-n-i ş- t- m-r-o-i c- p-ă-e-e- --------------------------------- Mănânci şi tu morcovi cu plăcere? 0
Máš tiež rád brokolicu? Mă----i ş- tu-----co---c--p-ăc-re? M------ ş- t- b------- c- p------- M-n-n-i ş- t- b-o-c-l- c- p-ă-e-e- ---------------------------------- Mănânci şi tu broccoli cu plăcere? 0
Máš tiež rád papriku? Mă--n---şi -u ardei -- ---c---? M------ ş- t- a---- c- p------- M-n-n-i ş- t- a-d-i c- p-ă-e-e- ------------------------------- Mănânci şi tu ardei cu plăcere? 0
Nemám rád (rada) cibuľu. M-e-nu-m--pla---c--pa. M-- n---- p---- c----- M-e n---i p-a-e c-a-a- ---------------------- Mie nu-mi place ceapa. 0
Nemám rád /-a olivy. M-- n------l---mă-lin---. M-- n---- p--- m--------- M-e n---i p-a- m-s-i-e-e- ------------------------- Mie nu-mi plac măslinele. 0
Nemám rád /-a huby. Mie nu-mi --ac---u-------. M-- n---- p--- c---------- M-e n---i p-a- c-u-e-c-l-. -------------------------- Mie nu-mi plac ciupercile. 0

Tónové jazyky

Väčšina jazykov, ktorými sa na svete hovorí, sú tónové. U tónových jazykov je rozhodujúca výška tónov. Tá určuje, aký význam má slovo alebo slabiky. Tón je so slovom pevne spojený. Väčšina jazykov, ktorými sa hovorí v Ázii, sú tónové. Patrí k nim napríklad čínština, thajčina a vietnamčina. Aj v Afrike je veľa tónových jazykov. Mnohé domorodé jazyky Ameriky tiež patria k tónovým jazykom. Indoeurópske jazyky obsahujú väčšinou len tonálne prvky. Týka sa to napríklad švédčiny i srbčiny. Počet tónových výšok sa v jednotlivých jazykoch líši. V čínštine existujú štyri rôzne tóny. Slabika ma môže mať aj štyri významy. Znamená matka, konope, kôň a nadávať. Zaujímavé je, že tónové jazyky majú vplyv aj na náš sluch. Ukázali to štúdie týkajúce sa absolútneho sluchu. Absolútny sluch je schopnosť presne určiť výšku tónu. V Európe a Severnej Amerike sa absolútny sluch vyskytuje len zriedka. Má ho menej ako 1 človek z 10 000. U rodených Číňanov je tomu inak. Tu má túto zvláštnu schopnosť 9-krát viac ľudí. Ako malé deti sme mali absolútny sluch všetci. Potrebujeme ho totiž, aby sme sa naučili správne hovoriť. Bohužiaľ však ho väčšina ľudí zase stratí. Výška tónov je samozrejme dôležitá aj v hudbe. To platí najmä pre kultúry, ktoré hovoria tónovými jazykmi. Tie musia melódiu veľmi presne dodržiavať. Inak môže byť z krásnej milostnej piesne nezmyselný spev!