Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   ro În tren

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [treizeci şi patru]

În tren

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Ac-st----t--tr-n-l-spre--er-in? A----- e--- t----- s--- B------ A-e-t- e-t- t-e-u- s-r- B-r-i-? ------------------------------- Acesta este trenul spre Berlin? 0
Kedy odchádza vlak? C-n--p-e-că-tre--l? C--- p----- t------ C-n- p-e-c- t-e-u-? ------------------- Când pleacă trenul? 0
Kedy príde vlak do Berlína? Câ-d -----e ---n-l--a-------? C--- a----- t----- l- B------ C-n- a-u-g- t-e-u- l- B-r-i-? ----------------------------- Când ajunge trenul la Berlin? 0
Prepáčte, môžem prejsť? S---aţ--m-,-po- să---e-? S---------- p-- s- t---- S-u-a-i-m-, p-t s- t-e-? ------------------------ Scuzaţi-mă, pot să trec? 0
Myslím si, že to je moje miesto. Cr-d-c- -c-st--e-te --c-l-m--. C--- c- a----- e--- l---- m--- C-e- c- a-e-t- e-t- l-c-l m-u- ------------------------------ Cred că acesta este locul meu. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. C--d -- -------e lo--- -eu. C--- c- s---- p- l---- m--- C-e- c- s-a-i p- l-c-l m-u- --------------------------- Cred că staţi pe locul meu. 0
Kde je lôžkový vozeň? U--- e--e --go--l--e -o--i-? U--- e--- v------ d- d------ U-d- e-t- v-g-n-l d- d-r-i-? ---------------------------- Unde este vagonul de dormit? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. V-----l-d- -o---- e-te l--cap-t-l-t-e---u-. V------ d- d----- e--- l- c------ t-------- V-g-n-l d- d-r-i- e-t- l- c-p-t-l t-e-u-u-. ------------------------------------------- Vagonul de dormit este la capătul trenului. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. Ş- u--e -ste v--onu- res-aura-t- – -- --ţ-. Ş- u--- e--- v------ r---------- – Î- f---- Ş- u-d- e-t- v-g-n-l r-s-a-r-n-? – Î- f-ţ-. ------------------------------------------- Şi unde este vagonul restaurant? – În faţă. 0
Môžem spať dole? P-- s------ jos? P-- s- d--- j--- P-t s- d-r- j-s- ---------------- Pot să dorm jos? 0
Môžem spať v strede? P-------o-m-la --jlo-? P-- s- d--- l- m------ P-t s- d-r- l- m-j-o-? ---------------------- Pot să dorm la mijloc? 0
Môžem spať hore? Po- să-d-r---us? P-- s- d--- s--- P-t s- d-r- s-s- ---------------- Pot să dorm sus? 0
Kedy budeme na hranici? Cân--aj-ng-m -a -r--i--? C--- a------ l- g------- C-n- a-u-g-m l- g-a-i-ă- ------------------------ Când ajungem la graniţă? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? C-t -ur--z- c-lă----a pân---- Be----? C-- d------ c-------- p--- l- B------ C-t d-r-a-ă c-l-t-r-a p-n- l- B-r-i-? ------------------------------------- Cât durează călătoria până la Berlin? 0
Má vlak meškanie? Are t---ul î-t--z--r-? A-- t----- î---------- A-e t-e-u- î-t-r-i-r-? ---------------------- Are trenul întârziere? 0
Máte niečo na čítanie? Av-ţ--c-va--- -----? A---- c--- d- c----- A-e-i c-v- d- c-t-t- -------------------- Aveţi ceva de citit? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? Se--oa-e p-imi---c---e-- ----â---t----de-b---? S- p---- p---- a--- c--- d- m----- ş- d- b---- S- p-a-e p-i-i a-c- c-v- d- m-n-a- ş- d- b-u-? ---------------------------------------------- Se poate primi aici ceva de mâncat şi de băut? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? M- t-ez----v--r-g -a---a---00? M- t------ v- r-- l- o-- 7---- M- t-e-i-i v- r-g l- o-a 7-0-? ------------------------------ Mă treziţi vă rog la ora 7.00? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!