Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   tr Trende

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [otuz dört]

Trende

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? B---er-i-’- --d-n -re---i? B- B------- g---- t--- m-- B- B-r-i-’- g-d-n t-e- m-? -------------------------- Bu Berlin’e giden tren mi? 0
Kedy odchádza vlak? T--n -e zam-------ıy-r? T--- n- z---- k-------- T-e- n- z-m-n k-l-ı-o-? ----------------------- Tren ne zaman kalkıyor? 0
Kedy príde vlak do Berlína? T-en-Berl-n----e --m-- --r-yor? T--- B------- n- z---- v------- T-e- B-r-i-’- n- z-m-n v-r-y-r- ------------------------------- Tren Berlin’e ne zaman varıyor? 0
Prepáčte, môžem prejsť? Öz-r d---r----g-ç-b--i- ----m? Ö--- d------- g-------- m----- Ö-ü- d-l-r-m- g-ç-b-l-r m-y-m- ------------------------------ Özür dilerim, geçebilir miyim? 0
Myslím si, že to je moje miesto. Zann-de--em--u--sı ben-- ye---. Z---------- b----- b---- y----- Z-n-e-e-s-m b-r-s- b-n-m y-r-m- ------------------------------- Zannedersem burası benim yerim. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. Za-n--e-s---b---- -----de-ot-----------. Z---------- b---- y------ o------------- Z-n-e-e-s-m b-n-m y-r-m-e o-u-u-o-s-n-z- ---------------------------------------- Zannedersem benim yerimde oturuyorsunuz. 0
Kde je lôžkový vozeň? Y--ak-ı va-on ---d-? Y------ v---- n----- Y-t-k-ı v-g-n n-r-e- -------------------- Yataklı vagon nerde? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. Yat-klı va--n-tr-nin-son-nda. Y------ v---- t----- s------- Y-t-k-ı v-g-n t-e-i- s-n-n-a- ----------------------------- Yataklı vagon trenin sonunda. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. Ve yem-k---gon- ---ed-? -----ta. V- y---- v----- n------ – B----- V- y-m-k v-g-n- n-r-d-? – B-ş-a- -------------------------------- Ve yemek vagonu nerede? – Başta. 0
Môžem spať dole? A--ğ--a-y--ab-li- -i---? A------ y-------- m----- A-a-ı-a y-t-b-l-r m-y-m- ------------------------ Aşağıda yatabilir miyim? 0
Môžem spať v strede? O---d- y--abi-----i-i-? O----- y-------- m----- O-t-d- y-t-b-l-r m-y-m- ----------------------- Ortada yatabilir miyim? 0
Môžem spať hore? Y--arıda ---a-ilir-miy--? Y------- y-------- m----- Y-k-r-d- y-t-b-l-r m-y-m- ------------------------- Yukarıda yatabilir miyim? 0
Kedy budeme na hranici? Ne --ma- s----d---la--ğı-? N- z---- s------ o-------- N- z-m-n s-n-r-a o-a-a-ı-? -------------------------- Ne zaman sınırda olacağız? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? Ber-i----gi--- -- k--a- --rüy--? B------- g---- n- k---- s------- B-r-i-’- g-d-ş n- k-d-r s-r-y-r- -------------------------------- Berlin’e gidiş ne kadar sürüyor? 0
Má vlak meškanie? T--n-- -ö-ar- var -ı? T----- r----- v-- m-- T-e-i- r-t-r- v-r m-? --------------------- Trenin rötarı var mı? 0
Máte niečo na čítanie? Okuyac-- --- -ey--iz v-- m-? O------- b-- ş------ v-- m-- O-u-a-a- b-r ş-y-n-z v-r m-? ---------------------------- Okuyacak bir şeyiniz var mı? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? Bu-ada ---ece- ve---e--k--ir ---le- b-l--u-o- m-? B----- y------ v- i----- b-- ş----- b-------- m-- B-r-d- y-y-c-k v- i-e-e- b-r ş-y-e- b-l-n-y-r m-? ------------------------------------------------- Burada yiyecek ve içecek bir şeyler bulunuyor mu? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? Ben- --a- ---0-d- -yand-rır mıs---- lü-fe-? B--- s--- 7--- d- u-------- m------ l------ B-n- s-a- 7-0- d- u-a-d-r-r m-s-n-z l-t-e-? ------------------------------------------- Beni saat 7.00 de uyandırır mısınız lütfen? 0

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!