Slovníček fráz

sk Na letisku   »   et Lennujaamas

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [kolmkümmend viis]

Lennujaamas

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. M- --o-i-si- -end--A-e-n--s- b---eer-da. M- s-------- l---- A-------- b---------- M- s-o-i-s-n l-n-u A-e-n-s-e b-o-e-r-d-. ---------------------------------------- Ma sooviksin lendu Ateenasse broneerida. 0
Je to priamy let? Ka-------- -t---e-d? K-- s-- o- o-------- K-s s-e o- o-s-l-n-? -------------------- Kas see on otselend? 0
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. Palun --- ak-akoht, -i-t--uits-taja. P---- ü-- a-------- m--------------- P-l-n ü-s a-n-k-h-, m-t-e-u-t-e-a-a- ------------------------------------ Palun üks aknakoht, mittesuitsetaja. 0
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. Ma-s-ov----- --a bron---i-g---inn---da. M- s-------- o-- b---------- k--------- M- s-o-i-s-n o-a b-o-e-r-n-u k-n-i-a-a- --------------------------------------- Ma sooviksin oma broneeringu kinnitada. 0
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. M- -o--iksin om--br-nee-in-u-t-h-st--a. M- s-------- o-- b---------- t--------- M- s-o-i-s-n o-a b-o-e-r-n-u t-h-s-a-a- --------------------------------------- Ma sooviksin oma broneeringu tühistada. 0
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. Ma -----k-i- -m- b--ne-r-ngu----u--. M- s-------- o-- b----------- m----- M- s-o-i-s-n o-a b-o-e-r-n-u- m-u-a- ------------------------------------ Ma sooviksin oma broneeringut muuta. 0
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? M--l-l-lä-----ärgmine-len--k---o-a? M----- l---- j------- l----- R----- M-l-a- l-h-b j-r-m-n- l-n-u- R-o-a- ----------------------------------- Millal läheb järgmine lennuk Rooma? 0
Sú ešte dve miesta voľné? K---k-k- -oh----- --e-----ad? K-- k--- k---- o- v--- v----- K-s k-k- k-h-a o- v-e- v-b-d- ----------------------------- Kas kaks kohta on veel vabad? 0
Nie, máme už len jedno voľné miesto. Ei-----l-on v--l a-nult-üks--o----a--. E-- m--- o- v--- a----- ü-- k--- v---- E-, m-i- o- v-e- a-n-l- ü-s k-h- v-b-. -------------------------------------- Ei, meil on veel ainult üks koht vaba. 0
Kedy pristaneme? Millal-m- ---n-um-? M----- m- m-------- M-l-a- m- m-a-d-m-? ------------------- Millal me maandume? 0
Kedy tam budeme? M--l-- -- --a-um-? M----- m- s------- M-l-a- m- s-a-u-e- ------------------ Millal me saabume? 0
Kedy ide autobus do centra? M----- s--da- --s---es---nn-? M----- s----- b--- k--------- M-l-a- s-i-a- b-s- k-s-l-n-a- ----------------------------- Millal sõidab buss kesklinna? 0
Je to váš kufor? K----ee o----i--ko-ver? K-- s-- o- t--- k------ K-s s-e o- t-i- k-h-e-? ----------------------- Kas see on teie kohver? 0
Je to vaša taška? Kas-se- ----e-- -o-t? K-- s-- o- t--- k---- K-s s-e o- t-i- k-t-? --------------------- Kas see on teie kott? 0
Je to vaša batožina? K-s --- -n teie--a---? K-- s-- o- t--- p----- K-s s-e o- t-i- p-g-s- ---------------------- Kas see on teie pagas? 0
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? Kui-pal-- p-ga-----------asa ----a? K-- p---- p------ v--- k---- v----- K-i p-l-u p-g-s-t v-i- k-a-a v-t-a- ----------------------------------- Kui palju pagasit võin kaasa võtta? 0
Dvadsať kíl. K-ksküm-end--i--. K---------- k---- K-k-k-m-e-d k-l-. ----------------- Kakskümmend kilo. 0
Čože, len dvadsať kíl? Mis---in-lt--aks----en---il-? M--- a----- k---------- k---- M-s- a-n-l- k-k-k-m-e-d k-l-? ----------------------------- Mis, ainult kakskümmend kilo? 0

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!