Slovníček fráz

sk Na letisku   »   fi Lentokentällä

35 [tridsaťpäť]

Na letisku

Na letisku

35 [kolmekymmentäviisi]

Lentokentällä

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Chcel /-a by som rezervovať let do Atén. Ha--ai-in-v--at- ----o-----en--n. H-------- v----- l----- A-------- H-l-a-s-n v-r-t- l-n-o- A-e-n-a-. --------------------------------- Haluaisin varata lennon Ateenaan. 0
Je to priamy let? O-ko--ämä --o------t-? O--- t--- s---- l----- O-k- t-m- s-o-a l-n-o- ---------------------- Onko tämä suora lento? 0
Prosím si miesto pri okne, nefajčiar. H-lu------i-k-n-p--kan- sav-t--m---- -uo--l--. H-------- i------------ s----------- p-------- H-l-a-s-n i-k-n-p-i-a-, s-v-t-o-a-t- p-o-e-t-. ---------------------------------------------- Haluaisin ikkunapaikan, savuttomalta puolelta. 0
Chcel /-a by som potvrdiť svoju rezerváciu. H-lu-i--n-var---ta- -ar-uksen-. H-------- v-------- v---------- H-l-a-s-n v-r-i-t-a v-r-u-s-n-. ------------------------------- Haluaisin varmistaa varaukseni. 0
Chcel /-a by som stornovať svoju rezerváciu. Halua--in -e-uut--- v-ra---en-. H-------- p-------- v---------- H-l-a-s-n p-r-u-t-a v-r-u-s-n-. ------------------------------- Haluaisin peruuttaa varaukseni. 0
Chcel /-a by som presunúť svoju rezerváciu. H--u-isin-vaih-a- --rauk-eni. H-------- v------ v---------- H-l-a-s-n v-i-t-a v-r-u-s-n-. ----------------------------- Haluaisin vaihtaa varaukseni. 0
Kedy letí ďalšie lietadlo do Ríma? M--l--n-läht-- -e---a-a le--o R-om-an? M------ l----- s------- l---- R------- M-l-o-n l-h-e- s-u-a-v- l-n-o R-o-a-n- -------------------------------------- Milloin lähtee seuraava lento Roomaan? 0
Sú ešte dve miesta voľné? On-o---el--k--si v-p---a --ikk-a j-ljel-ä? O--- v---- k---- v------ p------ j-------- O-k- v-e-ä k-k-i v-p-a-a p-i-k-a j-l-e-l-? ------------------------------------------ Onko vielä kaksi vapaata paikkaa jäljellä? 0
Nie, máme už len jedno voľné miesto. E-,--ei-l--on-vain -ks------k---ap-ana. E-- m----- o- v--- y--- p----- v------- E-, m-i-l- o- v-i- y-s- p-i-k- v-p-a-a- --------------------------------------- Ei, meillä on vain yksi paikka vapaana. 0
Kedy pristaneme? Mi---in l-sk--dum--? M------ l----------- M-l-o-n l-s-e-d-m-e- -------------------- Milloin laskeudumme? 0
Kedy tam budeme? M------ ol-mme-p---ll-? M------ o----- p------- M-l-o-n o-e-m- p-r-l-ä- ----------------------- Milloin olemme perillä? 0
Kedy ide autobus do centra? M-l-oin-läht-- ---s- --s-us----? M------ l----- b---- k---------- M-l-o-n l-h-e- b-s-i k-s-u-t-a-? -------------------------------- Milloin lähtee bussi keskustaan? 0
Je to váš kufor? O-ko t--------ä--mat-a--ukku---? O--- t--- t----- m-------------- O-k- t-m- t-i-ä- m-t-a-a-k-u-n-? -------------------------------- Onko tämä teidän matkalaukkunne? 0
Je to vaša taška? O-ko t-mä -e---n la-kku-ne? O--- t--- t----- l--------- O-k- t-m- t-i-ä- l-u-k-n-e- --------------------------- Onko tämä teidän laukkunne? 0
Je to vaša batožina? O--t-o-n-m- tei-än-m---at---r--n-? O----- n--- t----- m-------------- O-a-k- n-m- t-i-ä- m-t-a-a-a-a-n-? ---------------------------------- Ovatko nämä teidän matkatavaranne? 0
Koľko batožiny si môžem vziať zo sebou? P--jo-ko ----a--va-a- -o-n o--a--m-kaa-? P------- m----------- v--- o---- m------ P-l-o-k- m-t-a-a-a-a- v-i- o-t-a m-k-a-? ---------------------------------------- Paljonko matkatavaraa voin ottaa mukaan? 0
Dvadsať kíl. Ka-s-k----n-ä-ki-oa. K------------ k----- K-k-i-y-m-n-ä k-l-a- -------------------- Kaksikymmentä kiloa. 0
Čože, len dvadsať kíl? M-t-, -ai------i-ymme-tä k-lo-? M---- v--- k------------ k----- M-t-, v-i- k-k-i-y-m-n-ä k-l-a- ------------------------------- Mitä, vain kaksikymmentä kiloa? 0

Učenie mení mozog

Kto veľa športuje, formuje svoje telo. Evidentne je však možné trénovať aj mozog. To znamená, že kto sa chce dobre naučiť jazyky, nepotrebuje len talent. Rovnako dôležité je pravidelné precvičovanie. Pretože precvičovanie môže pozitívne ovplyvniť štruktúry v mozgu. Zvláštny talent na jazyky je prirodzene väčšinou vrodený. Napriek tomu môže intenzívny tréning určité mozgové štruktúry zmeniť. Objem rečového centra sa zväčší. U ľudí, ktorí veľa precvičujú, dochádza tiež k zmene nervových buniek. Dlho sa verilo, že mozog sa nemení. Platilo, že čo sa nenaučíš ako dieťa, už sa nenaučíš nikdy. Vedci skúmajúci mozog však dospeli k úplne inému záveru. Dokázali, že náš mozog je tvárny po celý život. Možno povedať, že funguje ako sval. Vďaka tomu môže rásť až do vysokého veku. Mozog spracúva každý impulz. Ak je však mozog trénovaný, spracováva impulzy oveľa lepšie. To znamená, že pracuje rýchlejšie a účinnejšie. Tento princíp je rovnaký u mladých aj starších ľudí. Aby sme trénovali mozog, nemusíme sa nutne len učiť. Dobrým cvičením je aj čítanie. Najmä náročná literatúra precvičuje naše rečové centrum. Znamená to, že si rozširujeme slovnú zásobu. Navyše si vylepšujeme cit pre jazyk. Zaujímavé je, že jazyk je spracovávaný nielen v rečovom centre. Nový obsah spracováva tiež oblasť, ktorá kontroluje motoriku. Preto je dôležité čo možno najčastejšie stimulovať celý mozog. Takže cvičte svoje telo AJ svoj mozog!