Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   mk Јавен сообраќај

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [триесет и шест]

36 [triyesyet i shyest]

Јавен сообраќај

[Јavyen soobrakjaј]

slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? Ка-- е а---------- с------? Каде е автобуската станица? 0
K---- y- a----------- s-------? Ka--- y- a----------- s-------? Kadye ye avtobooskata stanitza? K-d-e y- a-t-b-o-k-t- s-a-i-z-? ------------------------------?
Ktorý autobus ide do centra? Ко- а------ в--- в- ц-------? Кој автобус вози во центарот? 0
K-- a------- v--- v- t---------? Ko- a------- v--- v- t---------? Koј avtoboos vozi vo tzyentarot? K-ј a-t-b-o- v-z- v- t-y-n-a-o-? -------------------------------?
Ktorou linkou musím ísť? Ко-- л----- м---- д- ј- з----? Која линија морам да ја земам? 0
K--- l----- m---- d- ј- z-----? Ko-- l----- m---- d- ј- z-----? Koјa liniјa moram da јa zyemam? K-ј- l-n-ј- m-r-m d- ј- z-e-a-? ------------------------------?
Musím prestúpiť? Да-- м---- д- с- п---------? Дали морам да се прекачувам? 0
D--- m---- d- s-- p------------? Da-- m---- d- s-- p------------? Dali moram da sye pryekachoovam? D-l- m-r-m d- s-e p-y-k-c-o-v-m? -------------------------------?
Kde musím prestúpiť? Ка-- м---- д- с- п-------? Каде морам да се прекачам? 0
K---- m---- d- s-- p---------? Ka--- m---- d- s-- p---------? Kadye moram da sye pryekacham? K-d-e m-r-m d- s-e p-y-k-c-a-? -----------------------------?
Koľko stojí cestovný lístok? Ко--- ч--- е--- в---- б----? Колку чини еден возен билет? 0
K----- c---- y----- v----- b-----? Ko---- c---- y----- v----- b-----? Kolkoo chini yedyen vozyen bilyet? K-l-o- c-i-i y-d-e- v-z-e- b-l-e-? ---------------------------------?
Koľko zastávok je to ešte do centra? Ко--- а-------- с------ и-- д- ц-------? Колку автобуски станици има до центарот? 0
K----- a--------- s------- i-- d- t---------? Ko---- a--------- s------- i-- d- t---------? Kolkoo avtobooski stanitzi ima do tzyentarot? K-l-o- a-t-b-o-k- s-a-i-z- i-a d- t-y-n-a-o-? --------------------------------------------?
Tu musíte vystúpiť. Ов-- м----- д- с- с------. Овде морате да се симнете. 0
O---- m------ d- s-- s--------. Ov--- m------ d- s-- s--------. Ovdye moratye da sye simnyetye. O-d-e m-r-t-e d- s-e s-m-y-t-e. ------------------------------.
Musíte vystúpiť vzadu. Мо---- д- с- с------ п-----. Морате да се симнете позади. 0
M------ d- s-- s-------- p-----. Mo----- d- s-- s-------- p-----. Moratye da sye simnyetye pozadi. M-r-t-e d- s-e s-m-y-t-e p-z-d-. -------------------------------.
Ďalšie metro príde o 5 minút. Сл------ м---- д---- з- 5 м-----. Следното метро доаѓа за 5 минути. 0
S-------- m----- d---- z- 5 m------. Sl------- m----- d---- z- 5 m------. Slyednoto myetro doaѓa za 5 minooti. S-y-d-o-o m-e-r- d-a-a z- 5 m-n-o-i. --------------------------5--------.
Ďalšia električka príde o 10 minút. Сл------ т------ д---- з- 10 м-----. Следниот трамвај доаѓа за 10 минути. 0
S-------- t------ d---- z- 10 m------. Sl------- t------ d---- z- 10 m------. Slyedniot tramvaј doaѓa za 10 minooti. S-y-d-i-t t-a-v-ј d-a-a z- 10 m-n-o-i. ---------------------------10--------.
Ďalší autobus príde o 15 minút. Сл------ а------ д---- з- 15 м-----. Следниот автобус доаѓа за 15 минути. 0
S-------- a------- d---- z- 15 m------. Sl------- a------- d---- z- 15 m------. Slyedniot avtoboos doaѓa za 15 minooti. S-y-d-i-t a-t-b-o- d-a-a z- 15 m-n-o-i. ----------------------------15--------.
Kedy ide posledné metro? Ко-- в--- п--------- м----? Кога вози последното метро? 0
K---- v--- p---------- m-----? Ko--- v--- p---------- m-----? Kogua vozi poslyednoto myetro? K-g-a v-z- p-s-y-d-o-o m-e-r-? -----------------------------?
Kedy ide posledná električka? Ко-- в--- п--------- т------? Кога вози последниот трамвај? 0
K---- v--- p---------- t------? Ko--- v--- p---------- t------? Kogua vozi poslyedniot tramvaј? K-g-a v-z- p-s-y-d-i-t t-a-v-ј? ------------------------------?
Kedy ide posledný autobus? Ко-- в--- п--------- а------? Кога вози последниот автобус? 0
K---- v--- p---------- a-------? Ko--- v--- p---------- a-------? Kogua vozi poslyedniot avtoboos? K-g-a v-z- p-s-y-d-i-t a-t-b-o-? -------------------------------?
Máte cestovný lístok? Да-- и---- в---- б----? Дали имате возен билет? 0
D--- i----- v----- b-----? Da-- i----- v----- b-----? Dali imatye vozyen bilyet? D-l- i-a-y- v-z-e- b-l-e-? -------------------------?
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. Во--- б----? – Н-- н----. Возен билет? – Не, немам. 0
V----- b-----? – N--, n-----. Vo---- b-----? – N--- n-----. Vozyen bilyet? – Nye, nyemam. V-z-e- b-l-e-? – N-e, n-e-a-. -------------?-–----,-------.
Potom musíte zaplatiť pokutu. То--- м----- д- п------ к----. Тогаш морате да платите казна. 0
T------ m------ d- p------- k----. To----- m------ d- p------- k----. Toguash moratye da platitye kazna. T-g-a-h m-r-t-e d- p-a-i-y- k-z-a. ---------------------------------.

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?