Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   sl Javni primestni (lokalni) promet

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [šestintrideset]

Javni primestni (lokalni) promet

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? Kj- j----tobusn- -o-taj-? K-- j- a-------- p------- K-e j- a-t-b-s-a p-s-a-a- ------------------------- Kje je avtobusna postaja? 0
Ktorý autobus ide do centra? Ka--ri-av-ob-- -e-j- v --nt--? K----- a------ p---- v c------ K-t-r- a-t-b-s p-l-e v c-n-e-? ------------------------------ Kateri avtobus pelje v center? 0
Ktorou linkou musím ísť? S ---e--- --tobus-- -- m--am p-ljat-? S k------ a-------- s- m---- p------- S k-t-r-m a-t-b-s-m s- m-r-m p-l-a-i- ------------------------------------- S katerim avtobusom se moram peljati? 0
Musím prestúpiť? Al--m--a- -r--topit-? A-- m---- p---------- A-i m-r-m p-e-t-p-t-? --------------------- Ali moram prestopiti? 0
Kde musím prestúpiť? K-e-mo--m ---s--p-ti? K-- m---- p---------- K-e m-r-m p-e-t-p-t-? --------------------- Kje moram prestopiti? 0
Koľko stojí cestovný lístok? K-l----st------z-v--ca? K----- s---- v--------- K-l-k- s-a-e v-z-v-i-a- ----------------------- Koliko stane vozovnica? 0
Koľko zastávok je to ešte do centra? Kol-ko -o--aj-j- -dt-d--o-c--tra? K----- p----- j- o---- d- c------ K-l-k- p-s-a- j- o-t-d d- c-n-r-? --------------------------------- Koliko postaj je odtod do centra? 0
Tu musíte vystúpiť. Tu-a- --rate izs--p-t-. T---- m----- i--------- T-k-j m-r-t- i-s-o-i-i- ----------------------- Tukaj morate izstopiti. 0
Musíte vystúpiť vzadu. I--t----e l-h-o -am--z----. I-------- l---- s--- z----- I-s-o-i-e l-h-o s-m- z-d-j- --------------------------- Izstopite lahko samo zadaj. 0
Ďalšie metro príde o 5 minút. Nasled------a- (p-dz-ms---že-e-n--e)-----p--čez - mi---. N-------- v--- (--------- ž--------- p----- č-- 5 m----- N-s-e-n-i v-a- (-o-z-m-k- ž-l-z-i-e- p-i-p- č-z 5 m-n-t- -------------------------------------------------------- Naslednji vlak (podzemske železnice) prispe čez 5 minut. 0
Ďalšia električka príde o 10 minút. N-s---n-i--ra-va- p---pe--ez-10 --n-t. N-------- t------ p----- č-- 1- m----- N-s-e-n-i t-a-v-j p-i-p- č-z 1- m-n-t- -------------------------------------- Naslednji tramvaj prispe čez 10 minut. 0
Ďalší autobus príde o 15 minút. N--l-dnji-a-t---s---isp--čez--- mi-ut. N-------- a------ p----- č-- 1- m----- N-s-e-n-i a-t-b-s p-i-p- č-z 1- m-n-t- -------------------------------------- Naslednji avtobus prispe čez 15 minut. 0
Kedy ide posledné metro? Kda--p---- --dnj----ak--p--z-mske-ž---z-ice-? K--- p---- z----- v--- (--------- ž---------- K-a- p-l-e z-d-j- v-a- (-o-z-m-k- ž-l-z-i-e-? --------------------------------------------- Kdaj pelje zadnji vlak (podzemske železnice)? 0
Kedy ide posledná električka? K-aj pelje z-dn-i--r-mva-? K--- p---- z----- t------- K-a- p-l-e z-d-j- t-a-v-j- -------------------------- Kdaj pelje zadnji tramvaj? 0
Kedy ide posledný autobus? Kdaj -e-----adnji-a--ob--? K--- p---- z----- a------- K-a- p-l-e z-d-j- a-t-b-s- -------------------------- Kdaj pelje zadnji avtobus? 0
Máte cestovný lístok? I-at------vnic-? I---- v--------- I-a-e v-z-v-i-o- ---------------- Imate vozovnico? 0
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. Vo------o? - -e, --m-- j-. V--------- – N-- n---- j-- V-z-v-i-o- – N-, n-m-m j-. -------------------------- Vozovnico? – Ne, nimam je. 0
Potom musíte zaplatiť pokutu. V-tem p-----u -orat- -l-ča-i---zen. V t-- p------ m----- p------ k----- V t-m p-i-e-u m-r-t- p-a-a-i k-z-n- ----------------------------------- V tem primeru morate plačati kazen. 0

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?