Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   sq Transporti lokal publik

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [tridhjetёegjashtё]

Transporti lokal publik

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina albánčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? Ku ё---- s------- i a--------? Ku ёshtё stacioni i autobusit? 0
Ktorý autobus ide do centra? Ci-- a------ s---- n- q-----? Cili autobus shkon nё qendёr? 0
Ktorou linkou musím ísť? Ci--- l---- d---- t- m---? Cilёn linjё duhet tё marr? 0
Musím prestúpiť? A m- d---- t- n------ a------? A mё duhet tё ndёrroj autobus? 0
Kde musím prestúpiť? Ku d---- t- n------ a------? Ku duhet tё ndёrroj autobus? 0
Koľko stojí cestovný lístok? Sa k------ n-- b-----? Sa kushton njё biletё? 0
Koľko zastávok je to ešte do centra? Sa s------- j--- d--- n- q-----? Sa stacione janё deri nё qendёr? 0
Tu musíte vystúpiť. Ju d---- t- z------ k---. Ju duhet tё zbrisni kёtu. 0
Musíte vystúpiť vzadu. Ju d---- t- z------ m-----. Ju duhet tё zbrisni mbrapa. 0
Ďalšie metro príde o 5 minút. Me----- t----- v--- p-- 5 m-----. Metroja tjetёr vjen pёr 5 minuta. 0
Ďalšia električka príde o 10 minút. Tr------ t----- v--- p-- 10 m-----. Tramvaji tjetёr vjen pёr 10 minuta. 0
Ďalší autobus príde o 15 minút. Au------ t----- v--- p-- 15 m-----. Autobusi tjetёr vjen pёr 15 minuta. 0
Kedy ide posledné metro? Ku- n---- m------ e f-----? Kur niset metroja e fundit? 0
Kedy ide posledná električka? Ku- n---- t------- i f-----? Kur niset tramvaji i fundit? 0
Kedy ide posledný autobus? Ku- n---- a------- i f-----? Kur niset autobusi i fundit? 0
Máte cestovný lístok? A k--- n-- b-----? A keni njё biletё? 0
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. Bi----? – J-- n-- k--. Biletё? – Jo, nuk kam. 0
Potom musíte zaplatiť pokutu. At----- d---- t- p------ g----. Atёherё duhet tё paguani gjobё. 0

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?