Slovníček fráz

sk Mestská hromadná doprava   »   te పౌర రవాణా

36 [tridsaťšesť]

Mestská hromadná doprava

Mestská hromadná doprava

36 [ముప్పై ఆరు]

36 [Muppai āru]

పౌర రవాణా

[Paura ravāṇā]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina telugčina Prehrať Viac
Kde je autobusová zastávka? బ---స్టాప----్--? బ-- స----- ఎ----- బ-్ స-ట-ప- ఎ-్-డ- ----------------- బస్ స్టాప్ ఎక్కడ? 0
B-s----p ekk--a? B-- s--- e------ B-s s-ā- e-k-ḍ-? ---------------- Bas sṭāp ekkaḍa?
Ktorý autobus ide do centra? స--ీ-స--టర్ కి ఏ ------ళ్-ు--ి? స--- స----- క- ఏ బ-- వ--------- స-ట- స-ం-ర- క- ఏ బ-్ వ-ళ-త-ం-ి- ------------------------------- సిటీ సెంటర్ కి ఏ బస్ వెళ్తుంది? 0
S--ī se-ṭ-r-ki ē ba- -eḷtun--? S--- s----- k- ē b-- v-------- S-ṭ- s-ṇ-a- k- ē b-s v-ḷ-u-d-? ------------------------------ Siṭī seṇṭar ki ē bas veḷtundi?
Ktorou linkou musím ísť? న-ను-- బ-్ ఎ-్క--ి? న--- ఏ బ-- ఎ------- న-న- ఏ బ-్ ఎ-్-ా-ి- ------------------- నేను ఏ బస్ ఎక్కాలి? 0
N--u----as -k---i? N--- ē b-- e------ N-n- ē b-s e-k-l-? ------------------ Nēnu ē bas ekkāli?
Musím prestúpiť? నే-- మ--ా-ా? న--- మ------ న-న- మ-ర-ల-? ------------ నేను మారాలా? 0
Nē-u mārālā? N--- m------ N-n- m-r-l-? ------------ Nēnu mārālā?
Kde musím prestúpiť? నేను--క్-డ --ర--ి? న--- ఎ---- మ------ న-న- ఎ-్-డ మ-ర-ల-? ------------------ నేను ఎక్కడ మారాలి? 0
Nē-u ekkaḍ----r--i? N--- e----- m------ N-n- e-k-ḍ- m-r-l-? ------------------- Nēnu ekkaḍa mārāli?
Koľko stojí cestovný lístok? ట-క-ట్ ----ం- ---ప--టవ-్-ు? ట----- క- ఎ-- ధ- ప--------- ట-క-ట- క- ఎ-త ధ- ప-్-వ-్-ు- --------------------------- టికెట్ కి ఎంత ధర పట్టవచ్చు? 0
Ṭike- -i---------ra p-ṭṭ-va-c-? Ṭ---- k- e--- d---- p---------- Ṭ-k-ṭ k- e-t- d-a-a p-ṭ-a-a-c-? ------------------------------- Ṭikeṭ ki enta dhara paṭṭavaccu?
Koľko zastávok je to ešte do centra? డౌ-్---న్ --సిటీ -ె--ర్ -ం-ే -ు--ు--న-ని -్ట-ప్-లు-ఉ--నా--? డ--- ట--- / స--- స----- క--- మ---- ఎ---- స----- ల- ఉ------- డ-న- ట-న- / స-ట- స-ం-ర- క-ట- మ-ం-ు ఎ-్-ి స-ట-ప- ల- ఉ-్-ా-ి- ----------------------------------------------------------- డౌన్ టౌన్ / సిటీ సెంటర్ కంటే ముందు ఎన్ని స్టాప్ లు ఉన్నాయి? 0
Ḍ--n ṭ-u----iṭī--eṇṭa--ka-ṭ- mu-d----n- sṭ-p lu-unnā--? Ḍ--- ṭ---- s--- s----- k---- m---- e--- s--- l- u------ Ḍ-u- ṭ-u-/ s-ṭ- s-ṇ-a- k-ṇ-ē m-n-u e-n- s-ā- l- u-n-y-? ------------------------------------------------------- Ḍaun ṭaun/ siṭī seṇṭar kaṇṭē mundu enni sṭāp lu unnāyi?
Tu musíte vystúpiť. మ-రు ఇ-్-- ది-ాలి మ--- ఇ---- ద----- మ-ర- ఇ-్-డ ద-గ-ల- ----------------- మీరు ఇక్కడ దిగాలి 0
M-r- i----a--ig--i M--- i----- d----- M-r- i-k-ḍ- d-g-l- ------------------ Mīru ikkaḍa digāli
Musíte vystúpiť vzadu. మ-రు వె---వ-పును--- ద---లి మ--- వ--- వ-------- ద----- మ-ర- వ-న- వ-ప-న-ం-ి ద-గ-ల- -------------------------- మీరు వెనక వైపునుండి దిగాలి 0
M-ru-venaka v-ip-----i----āli M--- v----- v--------- d----- M-r- v-n-k- v-i-u-u-ḍ- d-g-l- ----------------------------- Mīru venaka vaipunuṇḍi digāli
Ďalšie metro príde o 5 minút. న-క్--ట్ ట-రై-- -----ిష-ల్లో ఉంది న------- ట----- 5 న--------- ఉ--- న-క-స-ట- ట-ర-న- 5 న-మ-ష-ల-ల- ఉ-ద- --------------------------------- నెక్స్ట్ ట్రైన్ 5 నిమిషాల్లో ఉంది 0
Nek-ṭ ṭr-in - nim--āllō--ndi N---- ṭ---- 5 n-------- u--- N-k-ṭ ṭ-a-n 5 n-m-ṣ-l-ō u-d- ---------------------------- Neksṭ ṭrain 5 nimiṣāllō undi
Ďalšia električka príde o 10 minút. నెక-స-ట- -్-ాం -0-నిమ-ష-ల్ల- ఉ-ది న------- ట---- 1- న--------- ఉ--- న-క-స-ట- ట-ర-ం 1- న-మ-ష-ల-ల- ఉ-ద- --------------------------------- నెక్స్ట్ ట్రాం 10 నిమిషాల్లో ఉంది 0
N-k-ṭ ṭ--- -- --miṣ-ll- undi N---- ṭ--- 1- n-------- u--- N-k-ṭ ṭ-ā- 1- n-m-ṣ-l-ō u-d- ---------------------------- Neksṭ ṭrāṁ 10 nimiṣāllō undi
Ďalší autobus príde o 15 minút. న---స--్ బస--1- న-మ-షా---ో ఉంది న------- బ-- 1- న--------- ఉ--- న-క-స-ట- బ-్ 1- న-మ-ష-ల-ల- ఉ-ద- ------------------------------- నెక్స్ట్ బస్ 15 నిమిషాల్లో ఉంది 0
Ne--ṭ---s----nimiṣāllō u--i N---- b-- 1- n-------- u--- N-k-ṭ b-s 1- n-m-ṣ-l-ō u-d- --------------------------- Neksṭ bas 15 nimiṣāllō undi
Kedy ide posledné metro? ఆ-రి ---ై-్ ఎప్ప--ు -ంద-? ఆ--- ట----- ఎ------ ఉ---- ఆ-ర- ట-ర-న- ఎ-్-ు-ు ఉ-ద-? ------------------------- ఆఖరి ట్రైన్ ఎప్పుడు ఉంది? 0
Ākhar--ṭ-ai- -pp--u---di? Ā----- ṭ---- e----- u---- Ā-h-r- ṭ-a-n e-p-ḍ- u-d-? ------------------------- Ākhari ṭrain eppuḍu undi?
Kedy ide posledná električka? ఆ-ర- ట్--- -ప్------ంది? ఆ--- ట---- ఎ------ ఉ---- ఆ-ర- ట-ర-ం ఎ-్-ు-ు ఉ-ద-? ------------------------ ఆఖరి ట్రాం ఎప్పుడు ఉంది? 0
Ā--a-i -r-----puḍ- und-? Ā----- ṭ--- e----- u---- Ā-h-r- ṭ-ā- e-p-ḍ- u-d-? ------------------------ Ākhari ṭrāṁ eppuḍu undi?
Kedy ide posledný autobus? ఆ-రి---్ -ప్ప--ు-ఉం--? ఆ--- బ-- ఎ------ ఉ---- ఆ-ర- బ-్ ఎ-్-ు-ు ఉ-ద-? ---------------------- ఆఖరి బస్ ఎప్పుడు ఉంది? 0
Ā------ba---p--ḍu u---? Ā----- b-- e----- u---- Ā-h-r- b-s e-p-ḍ- u-d-? ----------------------- Ākhari bas eppuḍu undi?
Máte cestovný lístok? మ----్ద టిక----ఉందా? మ- వ--- ట----- ఉ---- మ- వ-్- ట-క-ట- ఉ-ద-? -------------------- మీ వద్ద టికెట్ ఉందా? 0
Mī-v-d-----ke--u---? M- v---- ṭ---- u---- M- v-d-a ṭ-k-ṭ u-d-? -------------------- Mī vadda ṭikeṭ undā?
Cestovný lístok? – Nie, nemám žiadny. టి--ట్-ా?-- ల------ా వద్ద-లేదు ట-------- - ల---- న- వ--- ల--- ట-క-ట-ట-? - ల-ద-, న- వ-్- ల-ద- ------------------------------ టికెట్టా? - లేదు, నా వద్ద లేదు 0
Ṭ-k-ṭ----------- nā--adda-lē-u Ṭ------- - L---- n- v---- l--- Ṭ-k-ṭ-ā- - L-d-, n- v-d-a l-d- ------------------------------ Ṭikeṭṭā? - Lēdu, nā vadda lēdu
Potom musíte zaplatiť pokutu. ఐతే-----------నా --్--లి ఐ-- మ--- జ------ క------ ఐ-ే మ-ర- జ-ి-ా-ా క-్-ా-ి ------------------------ ఐతే మీరు జరిమానా కట్టాలి 0
A-tē -----jari---- k-ṭṭ--i A--- m--- j------- k------ A-t- m-r- j-r-m-n- k-ṭ-ā-i -------------------------- Aitē mīru jarimānā kaṭṭāli

Vývoj jazyka

Prečo medzi sebou hovoríme, je jasné. Chceme si vymieňať informácie a dorozumieť sa. Ako presne jazyk vznikol, už ale tak jasné nie je. Existujú rôzne teórie. Isté ale je, že jazyk je veľmi starý fenomén. Predpokladom pre vznik hovorenia boli určité telesné znaky. Potrebovali sme ich, aby sme boli schopní vydávať zvuk. Už neandertálci mali schopnosť používať svoj hlas. To ich odlišovalo od zvierat. Okrem toho bol zvučný a pevný hlas dôležitý k obrane. Pomocou neho bolo možné zastrašiť alebo vydesiť nepriateľov. Vtedy už vyrábali nástroje a zapaľovali oheň. Tieto zručnosti museli nejakým spôsobom ďalej odovzdávať. Jazyk bol dôležitý aj pre skupinový lov. Jednoduchá forma dorozumievania existovala už pred 2 miliónmi rokov. Prvými jazykovými prvkami boli znaky a gestá. Ľudia sa však chceli dorozumieť aj v tme. Potrebovali teda spolu hovoriť, aj keď na seba nevideli. Preto bol vynájdený jazyk, ktorý nahradil znaky. Jazyk v dnešnom zmysle slova je starý najmenej 50 000 rokov. Keď homo sapiens opustil Afriku, rozšíril ho do celého sveta. V rôznych regiónoch sa jazyky od seba oddelili. Znamená to, že vznikli rôzne jazykové rodiny. Obsahovali však len základy jazykových systémov. Prvé jazyky boli oveľa menej komplexné než dnešné. Ďalej sa vyvíjala ich gramatika, fonológia a sémantika. Môžeme povedať: iný jazyk - iné riešenie. Problém však bol stále rovnaký: Ako ukážem, čo si myslím?