Slovníček fráz

sk Na cestách   »   eo Survoje

37 [tridsaťsedem]

Na cestách

Na cestách

37 [tridek sep]

Survoje

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Jazdí na motorke. L- -otor-i--a-. L- m----------- L- m-t-r-i-l-s- --------------- Li motorciklas. 0
Jazdí na bicykli. L- -----las. L- b-------- L- b-c-k-a-. ------------ Li biciklas. 0
Ide pešo. L- pi-d-r-s. L- p-------- L- p-e-i-a-. ------------ Li piediras. 0
Ide loďou. L- -i--s. L- ŝ----- L- ŝ-p-s- --------- Li ŝipas. 0
Ide člnom. L- bo-tas. L- b------ L- b-a-a-. ---------- Li boatas. 0
Pláva. Li---ĝ--. L- n----- L- n-ĝ-s- --------- Li naĝas. 0
Je to tu nebezpečné? Ĉu e--a--da-ĝere ----i-? Ĉ- e---- d------ ĉ------ Ĉ- e-t-s d-n-e-e ĉ---i-? ------------------------ Ĉu estas danĝere ĉi-tie? 0
Je nebezpečné stopovať sám? Ĉu-e---s--a-ĝere-s-l--petv-t-r-? Ĉ- e---- d------ s--- p--------- Ĉ- e-t-s d-n-e-e s-l- p-t-e-u-i- -------------------------------- Ĉu estas danĝere sole petveturi? 0
Je nebezpečné prechádzať sa v noci? Ĉ- -s--- dan-ere nokt- --o-eni? Ĉ- e---- d------ n---- p------- Ĉ- e-t-s d-n-e-e n-k-e p-o-e-i- ------------------------------- Ĉu estas danĝere nokte promeni? 0
Zablúdili sme. Ni v-j-r-r--. N- v--------- N- v-j-r-r-s- ------------- Ni vojeraris. 0
Sme na nesprávnej ceste. Ni e---- -ur -a-m-lĝ--ta---j-. N- e---- s-- l- m------- v---- N- e-t-s s-r l- m-l-u-t- v-j-. ------------------------------ Ni estas sur la malĝusta vojo. 0
Musíme sa obrátiť. N--d--a--re-r-i-i. N- d---- r-------- N- d-v-s r-t-o-r-. ------------------ Ni devas retroiri. 0
Kde sa tu dá zaparkovať? K---par--bla--ĉi-t-e? K-- p-------- ĉ------ K-e p-r-e-l-s ĉ---i-? --------------------- Kie parkeblas ĉi-tie? 0
Je tu nejaké parkovisko? Ĉu-es--- --r-ejo----ti-? Ĉ- e---- p------ ĉ------ Ĉ- e-t-s p-r-e-o ĉ---i-? ------------------------ Ĉu estas parkejo ĉi-tie? 0
Ako dlho sa tu dá parkovať? Kiom lo--e p-rke-----ĉ--ti-? K--- l---- p-------- ĉ------ K-o- l-n-e p-r-e-l-s ĉ---i-? ---------------------------- Kiom longe parkeblas ĉi-tie? 0
Lyžujete? Ĉu vi-s--as? Ĉ- v- s----- Ĉ- v- s-i-s- ------------ Ĉu vi skias? 0
Idete lyžiarskym vlekom hore? Ĉ---i -up-en-----as --r --i---t-? Ĉ- v- s------------ p-- s-------- Ĉ- v- s-p-e-v-t-r-s p-r s-i-i-t-? --------------------------------- Ĉu vi suprenveturas per skilifto? 0
Dajú sa tu požičať lyže? Ĉu ----po-as -u------ski--- ----ie? Ĉ- o-- p---- l------ s----- ĉ------ Ĉ- o-i p-v-s l-p-e-i s-i-j- ĉ---i-? ----------------------------------- Ĉu oni povas lupreni skiojn ĉi-tie? 0

Samovrava

Keď niekto hovorí sám so sebou, je to pre tých, čo počúvajú, väčšinou komické. Pritom samovravu praktizujú pravidelne všetci ľudia. Psychológovia odhadujú, že sa to týka viac ako 95 percent dospelých. Deti hovoria samy so sebou pri hraní takmer vždy. Samovrava je teda úplne normálny jav. Ide pritom len o zvláštnu formu komunikácie. A viesť samovravu má občas aj svoje výhody! Rozprávaním si urovnávame myšlienky. Samovrava je okamih, v ktorom sa presadzuje náš vnútorný hlas. Možno teda povedať, že nahlas premýšľame. Samovravou často trpia najmä roztržití ľudia. Určitá oblasť ich mozgu je menej aktívna. Preto sú menej organizovaní. Samovrava im pomáha konať plánovite. Samovrava nám môže tiež pomôcť pri rozhodovaní. Je tiež veľmi dobrou metódou na odbúranie stresu. Samovrava podporuje koncentráciu a zvyšuje schopnosť výkonu. Keďže niečo vysloviť trvá dlhšie, než len myslieť. Pri hovorení si lepšie triedime myšlienky. Ťažšie testy zvládneme lepšie, ak pri nich premýšľame nahlas. Potvrdili to rôzne pokusy. Samovravou si tiež dodávame odvahu. I mnohí športovci hovoria sami so sebou, aby sa motivovali. Bohužiaľ so sebou hovoríme väčšinou v negatívnych situáciách. Preto by sme sa mali pokúsiť formulovať všetko pozitívne. A často by sme mali opakovať, čo si prajeme. Hovorením tak môžeme pozitívne ovplyvniť svoje konanie. Bude to fungovať bohužiaľ len vtedy, ak zostaneme realistami!