Slovníček fráz

sk V taxíku   »   bg В таксито

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [трийсет и осем]

38 [triyset i osem]

В таксито

[V taksito]

slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. Мо--- и-------- т----. Моля, извикайте такси. 0
M----, i-------- t----. Mo---- i-------- t----. Molya, izvikayte taksi. M-l-a, i-v-k-y-e t-k-i. -----,----------------.
Koľko to stojí na železničnú stanicu? Ко--- с----- д- г-----? Колко струва до гарата? 0
K---- s----- d- g-----? Ko--- s----- d- g-----? Kolko struva do garata? K-l-o s-r-v- d- g-r-t-? ----------------------?
Koľko to stojí na letisko? Ко--- с----- д- л-------? Колко струва до летището? 0
K---- s----- d- l----------? Ko--- s----- d- l----------? Kolko struva do letishcheto? K-l-o s-r-v- d- l-t-s-c-e-o? ---------------------------?
Rovno, prosím. Мо--- н------. Моля, направо. 0
M----, n------. Mo---- n------. Molya, napravo. M-l-a, n-p-a-o. -----,--------.
Prosím, tu doprava. Мо--- т-- н------. Моля, тук надясно. 0
M----, t-- n-------. Mo---- t-- n-------. Molya, tuk nadyasno. M-l-a, t-k n-d-a-n-. -----,-------------.
Prosím, tam na rohu doľava. Мо--- т-- н- ъ---- н-----. Моля, там на ъгъла наляво. 0
M----, t-- n- y---- n------. Mo---- t-- n- y---- n------. Molya, tam na ygyla nalyavo. M-l-a, t-m n- y-y-a n-l-a-o. -----,---------------------.
Ponáhľam sa. Бъ----. Бързам. 0
B-----. By----. Byrzam. B-r-a-. ------.
Mám čas. Им-- в----. Имам време. 0
I--- v----. Im-- v----. Imam vreme. I-a- v-e-e. ----------.
Jazdite prosím pomalšie. Ка----- п-------- м---. Карайте по-бавно, моля. 0
K------ p--b----, m----. Ka----- p-------- m----. Karayte po-bavno, molya. K-r-y-e p--b-v-o, m-l-a. ----------------,------.
Zastavte prosím. Сп---- т--- м---. Спрете тук, моля. 0
S----- t--, m----. Sp---- t--- m----. Sprete tuk, molya. S-r-t- t-k, m-l-a. ----------,------.
Počkajte prosím chvíľu. Из------- е--- м------ м---. Изчакайте един момент, моля. 0
I--------- y---- m-----, m----. Iz-------- y---- m------ m----. Izchakayte yedin moment, molya. I-c-a-a-t- y-d-n m-m-n-, m-l-a. -----------------------,------.
Hneď som späť. Ве----- с- в-----. Веднага се връщам. 0
V------ s- v--------. Ve----- s- v--------. Vednaga se vryshcham. V-d-a-a s- v-y-h-h-m. --------------------.
Dajte mi prosím účet. Мо--- д---- м- к--------. Моля, дайте ми квитанция. 0
M----, d---- m- k----------. Mo---- d---- m- k----------. Molya, dayte mi kvitantsiya. M-l-a, d-y-e m- k-i-a-t-i-a. -----,---------------------.
Nemám drobné. Ня--- д----- п---. Нямам дребни пари. 0
N----- d----- p---. Ny---- d----- p---. Nyamam drebni pari. N-a-a- d-e-n- p-r-. ------------------.
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. Та-- е д----- р------ е з- В--. Така е добре, рестото е за Вас. 0
T--- y- d----, r------ y- z- V--. Ta-- y- d----- r------ y- z- V--. Taka ye dobre, restoto ye za Vas. T-k- y- d-b-e, r-s-o-o y- z- V-s. -------------,------------------.
Zavezte ma na túto adresu. За------- м- н- т--- а----. Закарайте ме на този адрес. 0
Z-------- m- n- t--- a----. Za------- m- n- t--- a----. Zakarayte me na tozi adres. Z-k-r-y-e m- n- t-z- a-r-s. --------------------------.
Zavezte ma k hotelu. За------- м- д- м-- х----. Закарайте ме до моя хотел. 0
Z-------- m- d- m--- k-----. Za------- m- d- m--- k-----. Zakarayte me do moya khotel. Z-k-r-y-e m- d- m-y- k-o-e-. ---------------------------.
Zavezte ma na pláž. За------- м- н- п----. Закарайте ме на плажа. 0
Z-------- m- n- p-----. Za------- m- n- p-----. Zakarayte me na plazha. Z-k-r-y-e m- n- p-a-h-. ----------------------.

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?