Slovníček fráz

sk V taxíku   »   fi Taksissa

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [kolmekymmentäkahdeksan]

Taksissa

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. O-kaa--y---ja -i---kaa---ksi. O---- h--- j- t------- t----- O-k-a h-v- j- t-l-t-a- t-k-i- ----------------------------- Olkaa hyvä ja tilatkaa taksi. 0
Koľko to stojí na železničnú stanicu? P-----ko -at-a rau-a-i------l-e--a---a? P------- m---- r--------------- m------ P-l-o-k- m-t-a r-u-a-i-a-e-a-l- m-k-a-? --------------------------------------- Paljonko matka rautatieasemalle maksaa? 0
Koľko to stojí na letisko? P-lj-nk--ma----le-t--en---le-mak-aa? P------- m---- l------------ m------ P-l-o-k- m-t-a l-n-o-e-t-l-e m-k-a-? ------------------------------------ Paljonko matka lentokentälle maksaa? 0
Rovno, prosím. E--enp--n, -i---s. E--------- k------ E-e-n-ä-n- k-i-o-. ------------------ Eteenpäin, kiitos. 0
Prosím, tu doprava. Tä--ä o-keal-e,---i-o-. T---- o-------- k------ T-s-ä o-k-a-l-, k-i-o-. ----------------------- Tästä oikealle, kiitos. 0
Prosím, tam na rohu doľava. Tu---k---an -ä---e- vas-m-a--e----itos. T--- k----- j------ v---------- k------ T-o- k-l-a- j-l-e-n v-s-m-a-l-, k-i-o-. --------------------------------------- Tuon kulman jälkeen vasemmalle, kiitos. 0
Ponáhľam sa. M----l- o- kiir-. M------ o- k----- M-n-l-a o- k-i-e- ----------------- Minulla on kiire. 0
Mám čas. Minul-a -- --k-a. M------ o- a----- M-n-l-a o- a-k-a- ----------------- Minulla on aikaa. 0
Jazdite prosím pomalšie. A--k---hi-a-mmin,--iito-. A----- h--------- k------ A-a-a- h-t-a-m-n- k-i-o-. ------------------------- Ajakaa hitaammin, kiitos. 0
Zastavte prosím. Py--yt--k-ä-t-ss-- kiit--. P---------- t----- k------ P-s-y-t-k-ä t-s-ä- k-i-o-. -------------------------- Pysäyttäkää tässä, kiitos. 0
Počkajte prosím chvíľu. Odot--kaa--e-k-. O-------- h----- O-o-t-k-a h-t-i- ---------------- Odottakaa hetki. 0
Hneď som späť. P--aa- pia-. P----- p---- P-l-a- p-a-. ------------ Palaan pian. 0
Dajte mi prosím účet. V---it---o -n-a- -inu----k---i-- --it-s. V--------- a---- m------ k------ k------ V-i-i-t-k- a-t-a m-n-l-e k-i-i-, k-i-o-. ---------------------------------------- Voisitteko antaa minulle kuitin, kiitos. 0
Nemám drobné. M-null--ei-ol--------a-a-. M------ e- o-- p---------- M-n-l-a e- o-e p-k-u-a-a-. -------------------------- Minulla ei ole pikkurahaa. 0
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. S---n-hy-- näi---s--t----it-ä l--u-. S- o- h--- n---- s----- p---- l----- S- o- h-v- n-i-, s-a-t- p-t-ä l-p-t- ------------------------------------ Se on hyvä näin, saatte pitää loput. 0
Zavezte ma na túto adresu. A--k-a mi-u--t--ä---s-i-teeseen. A----- m---- t---- o------------ A-a-a- m-n-t t-h-n o-o-t-e-s-e-. -------------------------------- Ajakaa minut tähän osoitteeseen. 0
Zavezte ma k hotelu. A-a------nu- -o--l---le--. A----- m---- h------------ A-a-a- m-n-t h-t-l-i-l-n-. -------------------------- Ajakaa minut hotellilleni. 0
Zavezte ma na pláž. Ajak-- -i-u---an-a-l-. A----- m---- r-------- A-a-a- m-n-t r-n-a-l-. ---------------------- Ajakaa minut rannalle. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?