Slovníček fráz

sk V taxíku   »   no I drosjen

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [trettiåtte]

I drosjen

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. Kan ------n-i-st----tille e- d-osje? K-- d- v-------- b------- e- d------ K-n d- v-n-l-g-t b-s-i-l- e- d-o-j-? ------------------------------------ Kan du vennligst bestille en drosje? 0
Koľko to stojí na železničnú stanicu? H---k--t---det -----o-s---j-nen? H-- k----- d-- t-- t------------ H-a k-s-e- d-t t-l t-g-t-s-o-e-? -------------------------------- Hva koster det til togstasjonen? 0
Koľko to stojí na letisko? H-a -o---r--e----- f-ypla-s--? H-- k----- d-- t-- f---------- H-a k-s-e- d-t t-l f-y-l-s-e-? ------------------------------ Hva koster det til flyplassen? 0
Rovno, prosím. V-----g-t-k-ø- ---------. V-------- k--- r--- f---- V-n-l-g-t k-ø- r-t- f-a-. ------------------------- Vennligst kjør rett fram. 0
Prosím, tu doprava. Ve-n-i-s--kj-r---- h-y-e----. V-------- k--- t-- h---- h--- V-n-l-g-t k-ø- t-l h-y-e h-r- ----------------------------- Vennligst kjør til høyre her. 0
Prosím, tam na rohu doľava. V-nn-i-s- -jø----l --n---e d----ed-hjø----. V-------- k--- t-- v------ d-- v-- h------- V-n-l-g-t k-ø- t-l v-n-t-e d-r v-d h-ø-n-t- ------------------------------------------- Vennligst kjør til venstre der ved hjørnet. 0
Ponáhľam sa. J-g -a--de- -rav-lt. J-- h-- d-- t------- J-g h-r d-t t-a-e-t- -------------------- Jeg har det travelt. 0
Mám čas. Je----r -od-t-d. J-- h-- g-- t--- J-g h-r g-d t-d- ---------------- Jeg har god tid. 0
Jazdite prosím pomalšie. V--nlig-----ør l-tt---kt-r-. V-------- k--- l--- s------- V-n-l-g-t k-ø- l-t- s-k-e-e- ---------------------------- Vennligst kjør litt saktere. 0
Zastavte prosím. K-- d-------- ---? K-- d- s----- h--- K-n d- s-o-p- h-r- ------------------ Kan du stoppe her? 0
Počkajte prosím chvíľu. Venn-ig-t--en- et-øy--l-kk. V-------- v--- e- ø-------- V-n-l-g-t v-n- e- ø-e-l-k-. --------------------------- Vennligst vent et øyeblikk. 0
Hneď som späť. Jeg e- st-ak--t-lbak-. J-- e- s----- t------- J-g e- s-r-k- t-l-a-e- ---------------------- Jeg er straks tilbake. 0
Dajte mi prosím účet. K-- je- -å---itt-r-n-? K-- j-- f- k---------- K-n j-g f- k-i-t-r-n-? ---------------------- Kan jeg få kvittering? 0
Nemám drobné. J----a- -------m-p---er. J-- h-- i---- s--------- J-g h-r i-g-n s-å-e-g-r- ------------------------ Jeg har ingen småpenger. 0
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. Værså-od- ---o----est--. V-------- b----- r------ V-r-å-o-, b-h-l- r-s-e-. ------------------------ Værsågod, behold resten. 0
Zavezte ma na túto adresu. K--- -eg-ti- d-----ad--s---. K--- m-- t-- d---- a-------- K-ø- m-g t-l d-n-e a-r-s-e-. ---------------------------- Kjør meg til denne adressen. 0
Zavezte ma k hotelu. Kj-- -e--ti----tell-t. K--- m-- t-- h-------- K-ø- m-g t-l h-t-l-e-. ---------------------- Kjør meg til hotellet. 0
Zavezte ma na pláž. Kj-r-m----il ---a--a. K--- m-- t-- s------- K-ø- m-g t-l s-r-n-a- --------------------- Kjør meg til stranda. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?