Slovníček fráz

sk V taxíku   »   ru В такси

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [тридцать восемь]

38 [tridtsatʹ vosemʹ]

В такси

[V taksi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ruština Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. Вы---е-е- п-ж---йс--,--а---. В-------- п---------- т----- В-з-в-т-, п-ж-л-й-т-, т-к-и- ---------------------------- Вызовете, пожалуйста, такси. 0
V-------,-poz-a-uyst-,---ks-. V-------- p----------- t----- V-z-v-t-, p-z-a-u-s-a- t-k-i- ----------------------------- Vyzovete, pozhaluysta, taksi.
Koľko to stojí na železničnú stanicu? С--л-ко----------и-ь-д- -окз--а? С------ б---- с----- д- в------- С-о-ь-о б-д-т с-о-т- д- в-к-а-а- -------------------------------- Сколько будет стоить до вокзала? 0
Sko--k----------o-tʹ--- -okz-la? S------ b---- s----- d- v------- S-o-ʹ-o b-d-t s-o-t- d- v-k-a-a- -------------------------------- Skolʹko budet stoitʹ do vokzala?
Koľko to stojí na letisko? Ско--ко б-д-- --ои-ь до-а---п-рт-? С------ б---- с----- д- а--------- С-о-ь-о б-д-т с-о-т- д- а-р-п-р-а- ---------------------------------- Сколько будет стоить до аэропорта? 0
Skol-----ud-t sto-tʹ--o---ro--rta? S------ b---- s----- d- a--------- S-o-ʹ-o b-d-t s-o-t- d- a-r-p-r-a- ---------------------------------- Skolʹko budet stoitʹ do aeroporta?
Rovno, prosím. Пр---, ----л-й-та. П----- п---------- П-я-о- п-ж-л-й-т-. ------------------ Прямо, пожалуйста. 0
Pr---o- po--al-y--a. P------ p----------- P-y-m-, p-z-a-u-s-a- -------------------- Pryamo, pozhaluysta.
Prosím, tu doprava. З--с--на-пра-о, по-а--йс-а. З---- н- п----- п---------- З-е-ь н- п-а-о- п-ж-л-й-т-. --------------------------- Здесь на право, пожалуйста. 0
Zd--ʹ-----rav-,---zhalu--t-. Z---- n- p----- p----------- Z-e-ʹ n- p-a-o- p-z-a-u-s-a- ---------------------------- Zdesʹ na pravo, pozhaluysta.
Prosím, tam na rohu doľava. В----- ----------пожалу---а, нал-во. В-- н- т-- у---- п---------- н------ В-т н- т-м у-л-, п-ж-л-й-т-, н-л-в-. ------------------------------------ Вот на том углу, пожалуйста, налево. 0
Vot na--om ug-u- po-hal-ysta, -a--vo. V-- n- t-- u---- p----------- n------ V-t n- t-m u-l-, p-z-a-u-s-a- n-l-v-. ------------------------------------- Vot na tom uglu, pozhaluysta, nalevo.
Ponáhľam sa. Я тор-п---ь. Я т--------- Я т-р-п-ю-ь- ------------ Я тороплюсь. 0
Ya --ro----sʹ. Y- t---------- Y- t-r-p-y-s-. -------------- Ya toroplyusʹ.
Mám čas. У-мен- д-------но-----е--. У м--- д--------- в------- У м-н- д-с-а-о-н- в-е-е-и- -------------------------- У меня достаточно времени. 0
U-----a-d-stato-h-o --e---i. U m---- d---------- v------- U m-n-a d-s-a-o-h-o v-e-e-i- ---------------------------- U menya dostatochno vremeni.
Jazdite prosím pomalšie. Пожа-у-с--, -е-и-- ---м--л--н--. П---------- в----- п------------ П-ж-л-й-т-, в-д-т- п---е-л-н-е-. -------------------------------- Пожалуйста, ведите по-медленнее. 0
Po-h-luys-a, ve-i-- -o--edle-n---. P----------- v----- p------------- P-z-a-u-s-a- v-d-t- p---e-l-n-e-e- ---------------------------------- Pozhaluysta, vedite po-medlenneye.
Zastavte prosím. Ос-----итес----ожал-йс----здес-. О------------ п---------- з----- О-т-н-в-т-с-, п-ж-л-й-т-, з-е-ь- -------------------------------- Остановитесь, пожалуйста, здесь. 0
Ostan---tes-, -o--aluy-----z--sʹ. O------------ p----------- z----- O-t-n-v-t-s-, p-z-a-u-s-a- z-e-ʹ- --------------------------------- Ostanovitesʹ, pozhaluysta, zdesʹ.
Počkajte prosím chvíľu. П-ж-л-й-та- -о--ж--те--ут--ч-т-. П---------- п-------- ч--------- П-ж-л-й-т-, п-д-ж-и-е ч-т---у-ь- -------------------------------- Пожалуйста, подождите чуть-чуть. 0
P-zh--uys--,--odoz------------ch---. P----------- p--------- c----------- P-z-a-u-s-a- p-d-z-d-t- c-u-ʹ-c-u-ʹ- ------------------------------------ Pozhaluysta, podozhdite chutʹ-chutʹ.
Hneď som späť. Я ---р- вернус-. Я с---- в------- Я с-о-о в-р-у-ь- ---------------- Я скоро вернусь. 0
Y- --oro v-rnusʹ. Y- s---- v------- Y- s-o-o v-r-u-ʹ- ----------------- Ya skoro vernusʹ.
Dajte mi prosím účet. Выпи--те--н-, п-ж-л-йст-, --ё-. В------- м--- п---------- с---- В-п-ш-т- м-е- п-ж-л-й-т-, с-ё-. ------------------------------- Выпишите мне, пожалуйста, счёт. 0
Vypishi-e-mn-,-p--h-lu--t-,-s--ët. V-------- m--- p----------- s----- V-p-s-i-e m-e- p-z-a-u-s-a- s-h-t- ---------------------------------- Vypishite mne, pozhaluysta, schët.
Nemám drobné. У -ен- --т --ло-и. У м--- н-- м------ У м-н- н-т м-л-ч-. ------------------ У меня нет мелочи. 0
U --ny--ne--m-l-chi. U m---- n-- m------- U m-n-a n-t m-l-c-i- -------------------- U menya net melochi.
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. Пр-в--ьн-,----чу-о---вьт- ----. П--------- с---- о------- с---- П-а-и-ь-о- с-а-у о-т-в-т- с-б-. ------------------------------- Правильно, сдачу оставьте себе. 0
P--v-l---- sd---- o--av----sebe. P--------- s----- o------- s---- P-a-i-ʹ-o- s-a-h- o-t-v-t- s-b-. -------------------------------- Pravilʹno, sdachu ostavʹte sebe.
Zavezte ma na túto adresu. Отв--------ня--о э-о-- ---ес-. О------- м--- п- э---- а------ О-в-з-т- м-н- п- э-о-у а-р-с-. ------------------------------ Отвезите меня по этому адресу. 0
Ot-e-----men-a-po -to-u -dr-su. O------- m---- p- e---- a------ O-v-z-t- m-n-a p- e-o-u a-r-s-. ------------------------------- Otvezite menya po etomu adresu.
Zavezte ma k hotelu. От--з-т- м--я-к мо----о--ин--е. О------- м--- к м--- г--------- О-в-з-т- м-н- к м-е- г-с-и-и-е- ------------------------------- Отвезите меня к моей гостинице. 0
O-ve-i-- m--y- --m---- gostin-t--. O------- m---- k m---- g---------- O-v-z-t- m-n-a k m-y-y g-s-i-i-s-. ---------------------------------- Otvezite menya k moyey gostinitse.
Zavezte ma na pláž. О--е--т------ на -ля-. О------- м--- н- п---- О-в-з-т- м-н- н- п-я-. ---------------------- Отвезите меня на пляж. 0
Otv--it---en-- -- --ya-h. O------- m---- n- p------ O-v-z-t- m-n-a n- p-y-z-. ------------------------- Otvezite menya na plyazh.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?