Slovníček fráz

sk V taxíku   »   uk У таксі

38 [tridsaťosem]

V taxíku

V taxíku

38 [тридцять вісім]

38 [trydtsyatʹ visim]

У таксі

[U taksi]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Zavolajte prosím taxík. Викли-т-, -уд---аск-, --ксі. В-------- б---------- т----- В-к-и-т-, б-д---а-к-, т-к-і- ---------------------------- Викличте, будь-ласка, таксі. 0
Vyk-y--t---b-d----ska----ks-. V--------- b---------- t----- V-k-y-h-e- b-d---a-k-, t-k-i- ----------------------------- Vyklychte, budʹ-laska, taksi.
Koľko to stojí na železničnú stanicu? Скіл-ки-ко---є-----окз-лу? С------ к----- д- в------- С-і-ь-и к-ш-у- д- в-к-а-у- -------------------------- Скільки коштує до вокзалу? 0
S--l--y-ko-h-u-e -o-vo-zalu? S------ k------- d- v------- S-i-ʹ-y k-s-t-y- d- v-k-a-u- ---------------------------- Skilʹky koshtuye do vokzalu?
Koľko to stojí na letisko? С-і-ь---к-штує -- --р--о-т-? С------ к----- д- а--------- С-і-ь-и к-ш-у- д- а-р-п-р-у- ---------------------------- Скільки коштує до аеропорту? 0
Sk-l--- k--h-u-- do---rop-rtu? S------ k------- d- a--------- S-i-ʹ-y k-s-t-y- d- a-r-p-r-u- ------------------------------ Skilʹky koshtuye do aeroportu?
Rovno, prosím. Б-д---аска, п--м-. Б---------- п----- Б-д---а-к-, п-я-о- ------------------ Будь-ласка, прямо. 0
Budʹ-laska- ---a--. B---------- p------ B-d---a-k-, p-y-m-. ------------------- Budʹ-laska, pryamo.
Prosím, tu doprava. Б-д----с--- т-т-п-а-о-уч. Б---------- т-- п-------- Б-д---а-к-, т-т п-а-о-у-. ------------------------- Будь-ласка, тут праворуч. 0
B-dʹ--a-k-, -ut pravoru--. B---------- t-- p--------- B-d---a-k-, t-t p-a-o-u-h- -------------------------- Budʹ-laska, tut pravoruch.
Prosím, tam na rohu doľava. Бу-ь--а--а,---м-н--р--і--------. Б---------- т-- н- р--- л------- Б-д---а-к-, т-м н- р-з- л-в-р-ч- -------------------------------- Будь-ласка, там на розі ліворуч. 0
Bud---aska,---m -a -o-- livor-c-. B---------- t-- n- r--- l-------- B-d---a-k-, t-m n- r-z- l-v-r-c-. --------------------------------- Budʹ-laska, tam na rozi livoruch.
Ponáhľam sa. Я ----і-аю. Я п-------- Я п-с-і-а-. ----------- Я поспішаю. 0
YA -o--ishayu. Y- p---------- Y- p-s-i-h-y-. -------------- YA pospishayu.
Mám čas. Я --ю--ас. Я м-- ч--- Я м-ю ч-с- ---------- Я маю час. 0
Y- m--- --as. Y- m--- c---- Y- m-y- c-a-. ------------- YA mayu chas.
Jazdite prosím pomalšie. Їдь--- --д----ск-, п-в-л-н--е. Ї----- б---------- п---------- Ї-ь-е- б-д---а-к-, п-в-л-н-ш-. ------------------------------ Їдьте, будь-ласка, повільніше. 0
Ïdʹ--- budʹ-las------v-----s--. I------ b---------- p----------- I-d-t-, b-d---a-k-, p-v-l-n-s-e- -------------------------------- Ïdʹte, budʹ-laska, povilʹnishe.
Zastavte prosím. Зуп-----ся-тут,--у----а-к-. З--------- т--- б---------- З-п-н-т-с- т-т- б-д---а-к-. --------------------------- Зупиніться тут, будь-ласка. 0
Z---n-t--ya t--- ---ʹ---s--. Z---------- t--- b---------- Z-p-n-t-s-a t-t- b-d---a-k-. ---------------------------- Zupynitʹsya tut, budʹ-laska.
Počkajte prosím chvíľu. Зач---йте-хви---к-- --дь--а-к-. З-------- х-------- б---------- З-ч-к-й-е х-и-и-к-, б-д---а-к-. ------------------------------- Зачекайте хвилинку, будь-ласка. 0
Zac-ekay̆t- khv--y-k-,-b-dʹ--a-k-. Z---------- k--------- b---------- Z-c-e-a-̆-e k-v-l-n-u- b-d---a-k-. ---------------------------------- Zachekay̆te khvylynku, budʹ-laska.
Hneď som späť. Я -а--- -о---нуся. Я з---- п--------- Я з-р-з п-в-р-у-я- ------------------ Я зараз повернуся. 0
Y---a--z--ov--n--ya. Y- z---- p---------- Y- z-r-z p-v-r-u-y-. -------------------- YA zaraz povernusya.
Dajte mi prosím účet. Д-й-- мені, б-------к---че-. Д---- м---- б---------- ч--- Д-й-е м-н-, б-д---а-к-, ч-к- ---------------------------- Дайте мені, будь-ласка, чек. 0
Da-̆t--me-i, -ud--la---, --e-. D----- m---- b---------- c---- D-y-t- m-n-, b-d---a-k-, c-e-. ------------------------------ Day̆te meni, budʹ-laska, chek.
Nemám drobné. В-мене -ем-- д-ібн-- гро-е-. В м--- н---- д------ г------ В м-н- н-м-є д-і-н-х г-о-е-. ---------------------------- В мене немає дрібних грошей. 0
V--e-e--e-ay- -----yk- hro---y-. V m--- n----- d------- h-------- V m-n- n-m-y- d-i-n-k- h-o-h-y-. -------------------------------- V mene nemaye dribnykh hroshey̆.
To je dobré. Zvyšok je pre Vás. До-та----- реш-а -л--вас. Д--------- р---- д-- в--- Д-с-а-н-о- р-ш-а д-я в-с- ------------------------- Достатньо, решта для вас. 0
D-s-a--ʹo- -e---- d--a v--. D--------- r----- d--- v--- D-s-a-n-o- r-s-t- d-y- v-s- --------------------------- Dostatnʹo, reshta dlya vas.
Zavezte ma na túto adresu. Відв--і-ь ме-- ----іє--а-ресою. В-------- м--- з- ц--- а------- В-д-е-і-ь м-н- з- ц-є- а-р-с-ю- ------------------------------- Відвезіть мене за цією адресою. 0
V--ve--t- m-ne-z--tsi-e-----re-oy-. V-------- m--- z- t------ a-------- V-d-e-i-ʹ m-n- z- t-i-e-u a-r-s-y-. ----------------------------------- Vidvezitʹ mene za tsiyeyu adresoyu.
Zavezte ma k hotelu. В--ве--------- -о---го г-т---. В-------- м--- д- м--- г------ В-д-е-і-ь м-н- д- м-г- г-т-л-. ------------------------------ Відвезіть мене до мого готелю. 0
V--ve---ʹ --n- -o -o-- --te-yu. V-------- m--- d- m--- h------- V-d-e-i-ʹ m-n- d- m-h- h-t-l-u- ------------------------------- Vidvezitʹ mene do moho hotelyu.
Zavezte ma na pláž. В-дв-з-т-----е-н- --я-. В-------- м--- н- п---- В-д-е-і-ь м-н- н- п-я-. ----------------------- Відвезіть мене на пляж. 0
Vid-ezi-ʹ -e-- n-----a--. V-------- m--- n- p------ V-d-e-i-ʹ m-n- n- p-y-z-. ------------------------- Vidvezitʹ mene na plyazh.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Jazykoví géniovia

Väčšina ľudí je rada, ak ovláda aspoň jeden cudzí jazyk. Sú však aj ľudia, ktorí ovládajú viac ako 70 jazykov. Vedia všetkými týmito jazykmi plynule hovoriť a správne písať. Dá sa tiež povedať, že to sú hyperpolygloti. Fenomén viacjazyčnosti je známy už celé storočia. O ľuďoch s týmto nadaním existuje veľa záznamov. Odkiaľ toto nadanie pochádza, však ešte nebolo presne zistené. Veda na to má rôzne teórie. Mnohé z nich tvrdia, že mozog polyglotov má inú štruktúru. Tento rozdiel sa prejavuje predovšetkým v Brocovom centre. V tejto oblasti mozgu vzniká reč. U polyglotov majú bunky v tejto oblasti inú štruktúru. Je možné, že preto lepšie spracúvajú informácie. K potvrdeniu tejto teórie však chýbajú ďalšie štúdie. Rozhodujúca je možno tiež zvláštna motivácia. Deti sa učia cudzie jazyky veľmi rýchlo od iných detí. Je to dané tým, že sa chcú zapojiť do hrania. Chcú sa stať súčasťou skupiny a komunikovať s ostatnými deťmi. Ich úspech závisí od ich vôle integrovať sa. Ďalšia teória tvrdí, že učením rastie mozgová hmota. Čím viac sa teda učíme, tým je to ľahšie. Je tiež ľahšie naučiť sa podobné jazyky. Kto hovorí dánsky, naučí sa rýchlo po švédsky alebo nórsky. Ešte stále nepoznáme odpovede na všetky otázky. Isté ale je, že inteligencia pritom nehrá žiadnu úlohu. Mnohí ľudia hovoria mnohými jazykmi napriek nižšej inteligencii. Aj najväčší jazykoví géniovia však potrebujú disciplínu. A to nás trochu upokojuje, že?