Slovníček fráz

sk Porucha auta   »   he ‫תקר ברכב‬

39 [tridsaťdeväť]

Porucha auta

Porucha auta

‫39 [שלושים ותשע]‬

39 [shloshim w\'tesha]

‫תקר ברכב‬

[teqer barekhev]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Kde je najbližšia čerpacia stanica? ‫-י-- נ--את-תח-- -דל- הק---ה-‬ ‫---- נ---- ת--- ה--- ה------- ‫-י-ן נ-צ-ת ת-נ- ה-ל- ה-ר-ב-?- ------------------------------ ‫היכן נמצאת תחנת הדלק הקרובה?‬ 0
heyk-a- n---s--t--a-anat h-d-l---h-q-o--h? h------ n------- t------ h------ h-------- h-y-h-n n-m-s-'- t-x-n-t h-d-l-q h-q-o-a-? ------------------------------------------ heykhan nimtse't taxanat hadeleq haqrovah?
Mám defekt. ‫----- ת--.‬ ‫-- ל- ת---- ‫-ש ל- ת-ר-‬ ------------ ‫יש לי תקר.‬ 0
y-s- li-teq-r. y--- l- t----- y-s- l- t-q-r- -------------- yesh li teqer.
Môžete vymeniť koleso? ‫-וכ- --י ל---יף----ה--יג?‬ ‫---- / י ל----- א- ה------ ‫-ו-ל / י ל-ח-י- א- ה-מ-ג-‬ --------------------------- ‫תוכל / י להחליף את הצמיג?‬ 0
t-k-al/----l- -'-ax--- -t-ha---mi-? t------------ l------- e- h-------- t-k-a-/-u-h-i l-h-x-i- e- h-t-a-i-? ----------------------------------- tukhal/tukhli l'haxlif et hatsamig?
Potrebujem pár litrov nafty. ‫-נ- --י- כמ- -י---- ד-ז-.‬ ‫--- צ--- כ-- ל----- ד----- ‫-נ- צ-י- כ-ה ל-ט-י- ד-ז-.- --------------------------- ‫אני צריך כמה ליטרים דיזל.‬ 0
ani-tsa-i-h/tsrikhah k-ma- l-t-i- d-z--. a-- t--------------- k---- l----- d----- a-i t-a-i-h-t-r-k-a- k-m-h l-t-i- d-z-l- ---------------------------------------- ani tsarikh/tsrikhah kamah litrim dizel.
Nemám už žiaden benzín. ‫--- ל- י--ר-ד-ק.‬ ‫--- ל- י--- ד---- ‫-י- ל- י-ת- ד-ק-‬ ------------------ ‫אין לי יותר דלק.‬ 0
eyn-l- y-t-r d----. e-- l- y---- d----- e-n l- y-t-r d-l-q- ------------------- eyn li yoter deleq.
Máte náhradný kanister? ‫-ש לכ- -י-ל-רז---י?‬ ‫-- ל-- מ--- ר------- ‫-ש ל-ם מ-כ- ר-ר-ו-?- --------------------- ‫יש לכם מיכל רזרווי?‬ 0
yesh l---e- meyk----r--e--i? y--- l----- m------ r------- y-s- l-k-e- m-y-h-l r-z-r-i- ---------------------------- yesh lakhem meykhal rezerwi?
Kde si môžem zatelefonovať? ‫--כן--------ל-ן-כ-ן-‬ ‫---- נ--- ל---- כ---- ‫-י-ן נ-ת- ל-ל-ן כ-ן-‬ ---------------------- ‫היכן ניתן לטלפן כאן?‬ 0
h-y-----ni--n l---l-en ka--? h------ n---- l------- k---- h-y-h-n n-t-n l-t-l-e- k-'-? ---------------------------- heykhan nitan l'talfen ka'n?
Potrebujem odťahovú službu. ‫א-י-צ-יך --ה --רו- -רי-ה-‬ ‫--- צ--- / ה ש---- ג------ ‫-נ- צ-י- / ה ש-ר-ת ג-י-ה-‬ --------------------------- ‫אני צריך / ה שירות גרירה.‬ 0
ani -------/tsr----- -hir-- g--r--. a-- t--------------- s----- g------ a-i t-a-i-h-t-r-k-a- s-i-u- g-i-a-. ----------------------------------- ani tsarikh/tsrikhah shirut grirah.
Hľadám autoopravovňu. ‫אני -חפ----- מוסך-‬ ‫--- מ--- / ת מ----- ‫-נ- מ-פ- / ת מ-ס-.- -------------------- ‫אני מחפש / ת מוסך.‬ 0
a-i----ap--s/mex-----e--m--a--. a-- m------------------ m------ a-i m-x-p-s-/-e-a-e-s-t m-s-k-. ------------------------------- ani mexapess/mexapesset musakh.
Stala sa nehoda. ‫--ת- ת--נה.‬ ‫---- ת------ ‫-ר-ה ת-ו-ה-‬ ------------- ‫קרתה תאונה.‬ 0
q-rt-h te--na-. q----- t------- q-r-a- t-'-n-h- --------------- qartah te'unah.
Kde je najbližší telefón? ‫-י-ן ---א --לפ-ן הק--ב-‬ ‫---- נ--- ה----- ה------ ‫-י-ן נ-צ- ה-ל-ו- ה-ר-ב-‬ ------------------------- ‫היכן נמצא הטלפון הקרוב?‬ 0
h-yk-an n--t-a ha----fon ----rov? h------ n----- h-------- h------- h-y-h-n n-m-s- h-t-l-f-n h-q-r-v- --------------------------------- heykhan nimtsa hatelefon haqarov?
Máte pri sebe mobilný telefón? ‫----- טלפון נ--ד?‬ ‫-- ל- ט---- נ----- ‫-ש ל- ט-פ-ן נ-י-?- ------------------- ‫יש לך טלפון נייד?‬ 0
yesh-lek-a-lak- -----o- n---d? y--- l--------- t------ n----- y-s- l-k-a-l-k- t-l-f-n n-y-d- ------------------------------ yesh lekha/lakh telefon nayad?
Potrebujeme pomoc. ‫---נו-ז-וקים--ע--ה.‬ ‫----- ז----- ל------ ‫-נ-נ- ז-ו-י- ל-ז-ה-‬ --------------------- ‫אנחנו זקוקים לעזרה.‬ 0
an--n---quqim ---e-r-h. a----- z----- l-------- a-a-n- z-u-i- l-'-z-a-. ----------------------- anaxnu zquqim le'ezrah.
Zavolajte lekára! ‫--א---י-לרופ-!‬ ‫--- / י ל------ ‫-ר- / י ל-ו-א-‬ ---------------- ‫קרא / י לרופא!‬ 0
qra-qi--i-----fe! q-------- l------ q-a-q-r-i l-r-f-! ----------------- qra/qir'i l'rofe!
Zavolajte políciu! ‫-ר- /-- ל---ר-!‬ ‫--- / י ל------- ‫-ר- / י ל-ש-ר-!- ----------------- ‫קרא / י למשטרה!‬ 0
q-a/q-r'i-l-m--ht-r--! q-------- l----------- q-a-q-r-i l-m-s-t-r-h- ---------------------- qra/qir'i l'mishtarah!
Vaše doklady, prosím. ‫--שיונות-בב-שה.‬ ‫-------- ב------ ‫-ר-י-נ-ת ב-ק-ה-‬ ----------------- ‫הרשיונות בבקשה.‬ 0
h---s--o-o---'v---shah. h---------- b---------- h-r-s-y-n-t b-v-q-s-a-. ----------------------- harishyonot b'vaqashah.
Váš vodičský preukaz, prosím. ‫ר-שיון----י-ה בבקשה-‬ ‫------ ה----- ב------ ‫-י-י-ן ה-ה-ג- ב-ק-ה-‬ ---------------------- ‫רישיון הנהיגה בבקשה.‬ 0
r--h-o---anehi--h-b-----s-a-. r------ h-------- b---------- r-s-y-n h-n-h-g-h b-v-q-s-a-. ----------------------------- rishyon hanehigah b'vaqashah.
Váš technický preukaz, prosím. ‫ר-שיון ה-כב -בק-ה-‬ ‫------ ה--- ב------ ‫-י-י-ן ה-כ- ב-ק-ה-‬ -------------------- ‫רישיון הרכב בבקשה.‬ 0
rish-on har-k-----'----s-ah. r------ h------- b---------- r-s-y-n h-r-k-e- b-v-q-s-a-. ---------------------------- rishyon harekhev b'vaqashah.

Talent na jazyky u malých detí

Deti toho vedia o jazykoch veľa ešte skôr, než sa naučia hovoriť. To preukázali mnohé experimenty. Vývoj detí bol skúmaný v špeciálnych detských laboratóriách. Analyzovalo sa pri ňom ako sa deti učia hovoriť. Malé deti sú zjavne inteligentnejšie, ako sme si doteraz mysleli. Mnohé jazykové schopnosti majú už v 6 mesiacoch. Poznajú napríklad svoju materčinu. Francúzske a nemecké bábätká reagujú inak na určité tóny. Rôzne vyslovený dôraz vyvolá rôzne správanie. Malé deti majú tiež cit pre prízvuk svojho jazyka. Veľmi malé deti sú tiež schopné si zapamätať viac slovíčok. Rodičia sú však pre jazykový vývoj detí veľmi dôležití. Deti totiž potrebujú ihneď po narodení interakciu. Chcú so svojou mamičkou a oteckom komunikovať. Túto interakciu ale musia sprevádzať pozitívne emócie. Rodičia nesmú byť v strese, keď so svojím dieťaťom hovoria. Je tiež zlé, ak na neho hovoríme veľmi málo. Stres alebo mlčanie môžu mať pre dieťa negatívne následky. Ich jazykový vývoj môže byť nevhodne ovplyvnený. Učenie pre dieťa začína ale už u mamičky v brušku! Ešte pred narodením reagujú na rozprávanie. Vedia presne rozpoznať akustické signály. Po narodení tieto signály rozoznávajú znova. Už nenarodené deti sa učia rytmus jazyka. Hlas svojej matky počuje dieťa už v brušku. Hovoriť teda môžeme už i na nenarodené dieťa. Preháňať by sa to ale nemalo ... Po pôrode má dieťa na precvičovanie predsa len dosť času!