Slovníček fráz

sk Prehliadka mesta   »   bg Разглеждане на града

42 [štyridsaťdva]

Prehliadka mesta

Prehliadka mesta

42 [четирийсет и две]

42 [chetiriyset i dve]

Разглеждане на града

[Razglezhdane na grada]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bulharčina Prehrať Viac
Je trh otvorený každú nedeľu? Паз---- -тв-ре--ли-е-- нед-ля? П------ о------ л- е в н------ П-з-р-т о-в-р-н л- е в н-д-л-? ------------------------------ Пазарът отворен ли е в неделя? 0
P-z--yt ot--r-n----y- - -e-el-a? P------ o------ l- y- v n------- P-z-r-t o-v-r-n l- y- v n-d-l-a- -------------------------------- Pazaryt otvoren li ye v nedelya?
Je veľtrh otvorený každý pondelok? Панаи----от-орен -и --в-п-н-де-н--? П------- о------ л- е в п---------- П-н-и-ъ- о-в-р-н л- е в п-н-д-л-и-? ----------------------------------- Панаирът отворен ли е в понеделник? 0
P-n-i-yt -t-o--- li-ye - -on----nik? P------- o------ l- y- v p---------- P-n-i-y- o-v-r-n l- y- v p-n-d-l-i-? ------------------------------------ Panairyt otvoren li ye v ponedelnik?
Je výstava otvorená každý utorok? И--ожба-а--т-ор--- ---е във---орн-к? И-------- о------- л- е в-- в------- И-л-ж-а-а о-в-р-н- л- е в-в в-о-н-к- ------------------------------------ Изложбата отворена ли е във вторник? 0
Izlozhba---o--o--na-l- ye vyv ---rni-? I--------- o------- l- y- v-- v------- I-l-z-b-t- o-v-r-n- l- y- v-v v-o-n-k- -------------------------------------- Izlozhbata otvorena li ye vyv vtornik?
Je zoo otvorené každú stredu? З-------- -тв-р-н-ли е-в -р-да? З-------- о------ л- е в с----- З-о-а-к-т о-в-р-н л- е в с-я-а- ------------------------------- Зоопаркът отворен ли е в сряда? 0
Z---arkyt otvoren -i-y--v-sr-a--? Z-------- o------ l- y- v s------ Z-o-a-k-t o-v-r-n l- y- v s-y-d-? --------------------------------- Zooparkyt otvoren li ye v sryada?
Je múzeum otvorené každý štvrtok? Му-еят ---оре- -и---- -----р--к? М----- о------ л- е в ч--------- М-з-я- о-в-р-н л- е в ч-т-ъ-т-к- -------------------------------- Музеят отворен ли е в четвъртък? 0
Mu-e-a- ot-o--n l---e-v c----y---k? M------ o------ l- y- v c---------- M-z-y-t o-v-r-n l- y- v c-e-v-r-y-? ----------------------------------- Muzeyat otvoren li ye v chetvyrtyk?
Je galéria otvorená každý piatok? Г--е-ият- отворен------ --петък? Г-------- о------- л- е в п----- Г-л-р-я-а о-в-р-н- л- е в п-т-к- -------------------------------- Галерията отворена ли е в петък? 0
G-le-iyata -------a--- ---- pe-yk? G--------- o------- l- y- v p----- G-l-r-y-t- o-v-r-n- l- y- v p-t-k- ---------------------------------- Galeriyata otvorena li ye v petyk?
Môže sa tu fotografovať? Мо----и д- се----ма? М--- л- д- с- с----- М-ж- л- д- с- с-и-а- -------------------- Може ли да се снима? 0
M--he------ -e-sni-a? M---- l- d- s- s----- M-z-e l- d- s- s-i-a- --------------------- Mozhe li da se snima?
Musí sa platiť vstupné? Тр-б---л-----се----щ- в-о-? Т----- л- д- с- п---- в---- Т-я-в- л- д- с- п-а-а в-о-? --------------------------- Трябва ли да се плаща вход? 0
T---b-- -i-------pl-s-ch- -k--d? T------ l- d- s- p------- v----- T-y-b-a l- d- s- p-a-h-h- v-h-d- -------------------------------- Tryabva li da se plashcha vkhod?
Koľko stojí vstupné? К---о---ру-а----дът? К---- с----- в------ К-л-о с-р-в- в-о-ъ-? -------------------- Колко струва входът? 0
K---o st-u-----h-dyt? K---- s----- v------- K-l-o s-r-v- v-h-d-t- --------------------- Kolko struva vkhodyt?
Poskytujete zľavu pre skupiny? Има-----амал-н-е за-г--п-? И-- л- н-------- з- г----- И-а л- н-м-л-н-е з- г-у-и- -------------------------- Има ли намаление за групи? 0
I---li n------ie -a-gr--i? I-- l- n-------- z- g----- I-a l- n-m-l-n-e z- g-u-i- -------------------------- Ima li namalenie za grupi?
Poskytujete zľavu pre deti? И-а-ли -ам---ние--- ----? И-- л- н-------- з- д---- И-а л- н-м-л-н-е з- д-ц-? ------------------------- Има ли намаление за деца? 0
Im- li-----lenie -a d---a? I-- l- n-------- z- d----- I-a l- n-m-l-n-e z- d-t-a- -------------------------- Ima li namalenie za detsa?
Poskytujete zľavu pre študentov? И-а-ли ----ле-и---а сту--н--? И-- л- н-------- з- с-------- И-а л- н-м-л-н-е з- с-у-е-т-? ----------------------------- Има ли намаление за студенти? 0
I-a-l- n-m-l-n-e-z--stu--nt-? I-- l- n-------- z- s-------- I-a l- n-m-l-n-e z- s-u-e-t-? ----------------------------- Ima li namalenie za studenti?
Čo je to za budovu? К---- ----з----р--а? К---- е т--- с------ К-к-а е т-з- с-р-д-? -------------------- Каква е тази сграда? 0
K--va -- taz- sgrada? K---- y- t--- s------ K-k-a y- t-z- s-r-d-? --------------------- Kakva ye tazi sgrada?
Aká stará je tá budova? К--к---тара е ---ад-т-? К---- с---- е с-------- К-л-о с-а-а е с-р-д-т-? ----------------------- Колко стара е сградата? 0
K---o ---r- --------at-? K---- s---- y- s-------- K-l-o s-a-a y- s-r-d-t-? ------------------------ Kolko stara ye sgradata?
Kto postavil tú budovu? Кой-е--о---о-л --рад---? К-- е п------- с-------- К-й е п-с-р-и- с-р-д-т-? ------------------------ Кой е построил сградата? 0
Ko--------tr-il s--a-a-a? K-- y- p------- s-------- K-y y- p-s-r-i- s-r-d-t-? ------------------------- Koy ye postroil sgradata?
Zaujímam sa o architektúru. Аз с--и---р--увам-о- --х-те-т-ра. А- с- и---------- о- а----------- А- с- и-т-р-с-в-м о- а-х-т-к-у-а- --------------------------------- Аз се интересувам от архитектура. 0
Az----i-t--es-vam-----r-h--e-t-ra. A- s- i---------- o- a------------ A- s- i-t-r-s-v-m o- a-k-i-e-t-r-. ---------------------------------- Az se interesuvam ot arkhitektura.
Zaujímam sa o umenie. А-----и--ере--вам -- из--с-в-. А- с- и---------- о- и-------- А- с- и-т-р-с-в-м о- и-к-с-в-. ------------------------------ Аз се интересувам от изкуство. 0
A---e----e---uv-m-o- iz----vo. A- s- i---------- o- i-------- A- s- i-t-r-s-v-m o- i-k-s-v-. ------------------------------ Az se interesuvam ot izkustvo.
Zaujímam sa o maliarstvo. А- с- ----р----а- -т-жи---ис. А- с- и---------- о- ж------- А- с- и-т-р-с-в-м о- ж-в-п-с- ----------------------------- Аз се интересувам от живопис. 0
Az -e -nte---uv---o- ----o-i-. A- s- i---------- o- z-------- A- s- i-t-r-s-v-m o- z-i-o-i-. ------------------------------ Az se interesuvam ot zhivopis.

Rýchle a pomalé jazyky

Na svete existuje viac ako 6 000 jazykov. Všetky však majú rovnakú funkciu. Pomáhajú nám vymeniť si informácie. To prebieha v každom jazyku inak. Lebo každý jazyk sa riadi svojimi vlastnými pravidlami. Rýchlosť, ktorou sa hovorí, sa tiež líši. Preukázali to jazykovedci v početných štúdiách. Za týmto účelom boli krátke texty preložené do viacerých jazykov. Rodení hovoriaci potom tieto texty nahlas prečítali. Výsledky boli jednoznačné. Japončina a španielčina sú najrýchlejšími jazykmi. V týchto jazykoch sa vysloví takmer 8 slabík za sekundu. Číňania hovoria oveľa pomalšie. Vyslovia v priemere iba 5 slabík za minútu. Rýchlosť závisí od zložitosti slabík. Ak sú slabiky zložité, trvá rozprávanie dlhšie. Napríklad v nemčine má slabika priemerne tri hlásky. Preto je nemčina relatívne pomalá. Hovoriť rýchlo však neznamená, že si toho ľudia viac oznámia. Práve naopak! Slabiky, ktoré sú vyslovované rýchlo, obsahujú len málo informácií. Hoci teda Japonci hovoria rýchlo, odovzdávajú si málo informácií. Naproti tomu „pomalí“ Číňania vyjadria málo slovami veľa vecí. Anglické slabiky obsahujú tiež veľa informácií. Zaujímavé je, že všetky skúmané jazyky sú takmer rovnako efektívne! To znamená, že kto hovorí pomalšie, povie viac. A kto hovorí rýchlejšie, potrebuje viac slov. V konečnom dôsledku teda všetci dosiahnu cieľ v rovnakom čase ...