Slovníček fráz

sk Prehliadka mesta   »   he ‫סיור בעיר‬

42 [štyridsaťdva]

Prehliadka mesta

Prehliadka mesta

‫42 [ארבעים ושתיים]‬

42 [arba\'im ushtaim]

‫סיור בעיר‬

[siur ba'ir]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Je trh otvorený každú nedeľu? ‫האם-השו--פ--- ב------ש-ן-‬ ‫--- ה--- פ--- ב--- ר------ ‫-א- ה-ו- פ-ו- ב-מ- ר-ש-ן-‬ --------------------------- ‫האם השוק פתוח בימי ראשון?‬ 0
ha-im h------p--u---bi-e- -i--h-n? h---- h----- p----- b---- r------- h-'-m h-s-u- p-t-a- b-m-y r-'-h-n- ---------------------------------- ha'im hashuq patuax bimey ri'shon?
Je veľtrh otvorený každý pondelok? ‫ה-- הי-יד-פת-ח -ימ- שנ-?‬ ‫--- ה---- פ--- ב--- ש---- ‫-א- ה-ר-ד פ-ו- ב-מ- ש-י-‬ -------------------------- ‫האם היריד פתוח בימי שני?‬ 0
h---- --y-ri--p------b---y -----? h---- h------ p----- b---- s----- h-'-m h-y-r-d p-t-a- b-m-y s-e-i- --------------------------------- ha'im hayarid patuax bimey sheni?
Je výstava otvorená každý utorok? ‫-א- ה--ר-כה פ--חה -י-- ש-י--?‬ ‫--- ה------ פ---- ב--- ש------ ‫-א- ה-ע-ו-ה פ-ו-ה ב-מ- ש-י-י-‬ ------------------------------- ‫האם התערוכה פתוחה בימי שלישי?‬ 0
ha-i----ta-a-uk--- ptux-- -i--y s-lis-i? h---- h----------- p----- b---- s------- h-'-m h-t-'-r-k-a- p-u-a- b-m-y s-l-s-i- ---------------------------------------- ha'im hata'arukhah ptuxah bimey shlishi?
Je zoo otvorené každú stredu? ‫האם ג- -ח-ו- -ת-- ב--י-ר----?‬ ‫--- ג- ה---- פ--- ב--- ר------ ‫-א- ג- ה-י-ת פ-ו- ב-מ- ר-י-י-‬ ------------------------------- ‫האם גן החיות פתוח בימי רביעי?‬ 0
h-'-m -a- ----y-----------ime- rev-'-? h---- g-- h------ p----- b---- r------ h-'-m g-n h-x-y-t p-t-a- b-m-y r-v-'-? -------------------------------------- ha'im gan haxayot patuax bimey revi'i?
Je múzeum otvorené každý štvrtok? ‫------ו-י-ון-פתו- בי------שי-‬ ‫--- ה------- פ--- ב--- ח------ ‫-א- ה-ו-י-ו- פ-ו- ב-מ- ח-י-י-‬ ------------------------------- ‫האם המוזיאון פתוח בימי חמישי?‬ 0
ha'i--h-m---y'-- pa--ax-b-mey--a--shi? h---- h--------- p----- b---- x------- h-'-m h-m-z-y-o- p-t-a- b-m-y x-m-s-i- -------------------------------------- ha'im hamuzey'on patuax bimey xamishi?
Je galéria otvorená každý piatok? ‫ה-ם--ג-ר-ה--ת----בימ--ש-ש-?‬ ‫--- ה----- פ---- ב--- ש----- ‫-א- ה-ל-י- פ-ו-ה ב-מ- ש-ש-?- ----------------------------- ‫האם הגלריה פתוחה בימי שישי?‬ 0
ha'i- --------a- --ux-h --me---h-s-i? h---- h--------- p----- b---- s------ h-'-m h-g-l-r-a- p-u-a- b-m-y s-i-h-? ------------------------------------- ha'im hagaleriah ptuxah bimey shishi?
Môže sa tu fotografovať? ‫--ת---צ---‬ ‫---- ל----- ‫-ו-ר ל-ל-?- ------------ ‫מותר לצלם?‬ 0
mu-ar le--a-em? m---- l-------- m-t-r l-t-a-e-? --------------- mutar letsalem?
Musí sa platiť vstupné? ‫-א--ה---ס--בת--ום?‬ ‫--- ה----- ב------- ‫-א- ה-נ-ס- ב-ש-ו-?- -------------------- ‫האם הכניסה בתשלום?‬ 0
h-'im-ha-n-s-h--et---l-m? h---- h------- b--------- h-'-m h-k-i-a- b-t-s-l-m- ------------------------- ha'im haknisah betashlum?
Koľko stojí vstupné? ‫כ-- --------י---‬ ‫--- ע--- ה------- ‫-מ- ע-ל- ה-נ-ס-?- ------------------ ‫כמה עולה הכניסה?‬ 0
k---- olah ---nisa-? k---- o--- h-------- k-m-h o-a- h-k-i-a-? -------------------- kamah olah haknisah?
Poskytujete zľavu pre skupiny? ‫י--ה--- ל----ו-?‬ ‫-- ה--- ל-------- ‫-ש ה-ח- ל-ב-צ-ת-‬ ------------------ ‫יש הנחה לקבוצות?‬ 0
y--h-hanax-h l---u-s--? y--- h------ l--------- y-s- h-n-x-h l-q-u-s-t- ----------------------- yesh hanaxah l'qvutsot?
Poskytujete zľavu pre deti? ‫---הנחה ---ד-ם-‬ ‫-- ה--- ל------- ‫-ש ה-ח- ל-ל-י-?- ----------------- ‫יש הנחה לילדים?‬ 0
yesh-h------ li'-a-im? y--- h------ l-------- y-s- h-n-x-h l-'-a-i-? ---------------------- yesh hanaxah li'ladim?
Poskytujete zľavu pre študentov? ‫י--הנ-ה ל--ו--ט--?‬ ‫-- ה--- ל---------- ‫-ש ה-ח- ל-ט-ד-ט-ם-‬ -------------------- ‫יש הנחה לסטודנטים?‬ 0
ye-h -anaxah l'stu-en--m? y--- h------ l----------- y-s- h-n-x-h l-s-u-e-t-m- ------------------------- yesh hanaxah l'studentim?
Čo je to za budovu? ‫--ה-משמש--ב-יין-הזה-‬ ‫--- מ--- ה----- ה---- ‫-מ- מ-מ- ה-נ-י- ה-ה-‬ ---------------------- ‫למה משמש הבניין הזה?‬ 0
l-m---m-s-a-e-h------yan-h-z-h? l---- m-------- h------- h----- l-m-h m-s-a-e-h h-b-n-a- h-z-h- ------------------------------- lemah meshamesh habinyan hazeh?
Aká stará je tá budova? ‫--- -----הבנ-י--‬ ‫--- נ--- ה------- ‫-ת- נ-נ- ה-נ-י-?- ------------------ ‫מתי נבנה הבניין?‬ 0
m--a- n-v-a--h-bin-a-? m---- n----- h-------- m-t-y n-v-a- h-b-n-a-? ---------------------- matay nivnah habinyan?
Kto postavil tú budovu? ‫מ--ב-ה--ת -ב-י---‬ ‫-- ב-- א- ה------- ‫-י ב-ה א- ה-נ-י-?- ------------------- ‫מי בנה את הבניין?‬ 0
mi -a----e- hab---an? m- b---- e- h-------- m- b-n-h e- h-b-n-a-? --------------------- mi banah et habinyan?
Zaujímam sa o architektúru. ‫--י-מתע---ן-/--- ב-ר--ט-טור--‬ ‫--- מ------ / נ- ב------------ ‫-נ- מ-ע-י-ן / נ- ב-ר-י-ק-ו-ה-‬ ------------------------------- ‫אני מתעניין / נת בארכיטקטורה.‬ 0
a-i-m-t--nie--mi--an--n-- b'-----t-------. a-- m-------------------- b--------------- a-i m-t-a-i-n-m-t-a-i-n-t b-a-k-i-e-t-r-h- ------------------------------------------ ani mit'anien/mit'anienet b'arkhiteqturah.
Zaujímam sa o umenie. ‫-נ--מתע-יין-- -- ----ו--‬ ‫--- מ------ / נ- ב------- ‫-נ- מ-ע-י-ן / נ- ב-מ-ו-.- -------------------------- ‫אני מתעניין / נת באמנות.‬ 0
ani -i----i------'an-enet--'o-a-ut. a-- m-------------------- b-------- a-i m-t-a-i-n-m-t-a-i-n-t b-o-a-u-. ----------------------------------- ani mit'anien/mit'anienet b'omanut.
Zaujímam sa o maliarstvo. ‫אנ- מ--נ-ין-/ נ- בצ-ו-.‬ ‫--- מ------ / נ- ב------ ‫-נ- מ-ע-י-ן / נ- ב-י-ר-‬ ------------------------- ‫אני מתעניין / נת בציור.‬ 0
an--m-t-a---n-m--'--ie-et b-tsiur. a-- m-------------------- b------- a-i m-t-a-i-n-m-t-a-i-n-t b-t-i-r- ---------------------------------- ani mit'anien/mit'anienet b'tsiur.

Rýchle a pomalé jazyky

Na svete existuje viac ako 6 000 jazykov. Všetky však majú rovnakú funkciu. Pomáhajú nám vymeniť si informácie. To prebieha v každom jazyku inak. Lebo každý jazyk sa riadi svojimi vlastnými pravidlami. Rýchlosť, ktorou sa hovorí, sa tiež líši. Preukázali to jazykovedci v početných štúdiách. Za týmto účelom boli krátke texty preložené do viacerých jazykov. Rodení hovoriaci potom tieto texty nahlas prečítali. Výsledky boli jednoznačné. Japončina a španielčina sú najrýchlejšími jazykmi. V týchto jazykoch sa vysloví takmer 8 slabík za sekundu. Číňania hovoria oveľa pomalšie. Vyslovia v priemere iba 5 slabík za minútu. Rýchlosť závisí od zložitosti slabík. Ak sú slabiky zložité, trvá rozprávanie dlhšie. Napríklad v nemčine má slabika priemerne tri hlásky. Preto je nemčina relatívne pomalá. Hovoriť rýchlo však neznamená, že si toho ľudia viac oznámia. Práve naopak! Slabiky, ktoré sú vyslovované rýchlo, obsahujú len málo informácií. Hoci teda Japonci hovoria rýchlo, odovzdávajú si málo informácií. Naproti tomu „pomalí“ Číňania vyjadria málo slovami veľa vecí. Anglické slabiky obsahujú tiež veľa informácií. Zaujímavé je, že všetky skúmané jazyky sú takmer rovnako efektívne! To znamená, že kto hovorí pomalšie, povie viac. A kto hovorí rýchlejšie, potrebuje viac slov. V konečnom dôsledku teda všetci dosiahnu cieľ v rovnakom čase ...