Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   fr A la discothèque

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [quarante-six]

A la discothèque

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina francúzština Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? Est--e qu-----te -l--e e-t--i-re ? E----- q-- c---- p---- e-- l---- ? E-t-c- q-e c-t-e p-a-e e-t l-b-e ? ---------------------------------- Est-ce que cette place est libre ? 0
Smiem si k Vám sadnúť? Pu-s-j- --a---oir-à -ô-- de--o---? P------ m-------- à c--- d- v--- ? P-i---e m-a-s-o-r à c-t- d- v-u- ? ---------------------------------- Puis-je m’asseoir à côté de vous ? 0
Iste. J- -ous--n-prie. J- v--- e- p---- J- v-u- e- p-i-. ---------------- Je vous en prie. 0
Ako sa Vám páči tá hudba? C--men-----u--z-v--s ---m---q-- ? C------ t----------- l- m------ ? C-m-e-t t-o-v-z-v-u- l- m-s-q-e ? --------------------------------- Comment trouvez-vous la musique ? 0
Je trochu hlasná. U--p-- tr-- f-rt-. U- p-- t--- f----- U- p-u t-o- f-r-e- ------------------ Un peu trop forte. 0
Ale tá skupina hrá celkom dobre. M-i--l- --oup- ---- t-è- b-en. M--- l- g----- j--- t--- b---- M-i- l- g-o-p- j-u- t-è- b-e-. ------------------------------ Mais le groupe joue très bien. 0
Chodievate sem často? V-ne---o-s---u-e-t--ci ? V--------- s------ i-- ? V-n-z-v-u- s-u-e-t i-i ? ------------------------ Venez-vous souvent ici ? 0
Nie, toto je prvý raz. N-n,----s- l- -r-m--re-fois. N--- c---- l- p------- f---- N-n- c-e-t l- p-e-i-r- f-i-. ---------------------------- Non, c’est la première fois. 0
Ešte som tu nebol. Je -’y-étai--e--or--ja-ai-------. J- n-- é---- e----- j----- v----- J- n-y é-a-s e-c-r- j-m-i- v-n-e- --------------------------------- Je n’y étais encore jamais venue. 0
Zatancujete si? Voulez-vou- d-n--- ? V---------- d----- ? V-u-e---o-s d-n-e- ? -------------------- Voulez-vous danser ? 0
Možno neskôr. Pl-s -ar-,---ut---re. P--- t---- p--------- P-u- t-r-, p-u---t-e- --------------------- Plus tard, peut-être. 0
Neviem tak dobre tancovať. J--ne---i--pa- tr-s -ie----ns-r. J- n- s--- p-- t--- b--- d------ J- n- s-i- p-s t-è- b-e- d-n-e-. -------------------------------- Je ne sais pas très bien danser. 0
To je celkom jednoduché. C’--t ---s -----e. C---- t--- s------ C-e-t t-è- s-m-l-. ------------------ C’est très simple. 0
Ukážem Vám to. Je-vou- -on-rer--. J- v--- m--------- J- v-u- m-n-r-r-i- ------------------ Je vous montrerai. 0
Nie, radšej niekedy inokedy. No-,-p--tôt-un- -u-r- --is. N--- p----- u-- a---- f---- N-n- p-u-ô- u-e a-t-e f-i-. --------------------------- Non, plutôt une autre fois. 0
Čakáte na niekoho? E----- -u----us-att--d-z-que-q-’u- ? E----- q-- v--- a------- q-------- ? E-t-c- q-e v-u- a-t-n-e- q-e-q-’-n ? ------------------------------------ Est-ce que vous attendez quelqu’un ? 0
Áno, na môjho priateľa. Oui- m----m-. O--- m-- a--- O-i- m-n a-i- ------------- Oui, mon ami. 0
Tam vzadu už prichádza! Il arr-ve--u-t- de-ri--e----- ! I- a----- j---- d------- n--- ! I- a-r-v- j-s-e d-r-i-r- n-u- ! ------------------------------- Il arrive juste derrière nous ! 0

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!