Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   he ‫בדיסקוטק‬

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

‫46 [ארבעים ושש]‬

46 [arba\'im w\'shesh]

‫בדיסקוטק‬

[badisqoteq]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? ‫האם---ק-ם ה-- פנ-י-‬ ‫--- ה---- ה-- פ----- ‫-א- ה-ק-ם ה-ה פ-ו-?- --------------------- ‫האם המקום הזה פנוי?‬ 0
h-'-m ----qom -a-e---a--y? h---- h------ h---- p----- h-'-m h-m-q-m h-z-h p-n-y- -------------------------- ha'im hamaqom hazeh panuy?
Smiem si k Vám sadnúť? ‫א-ש- --בת-ל-ד--‬ ‫---- ל--- ל----- ‫-פ-ר ל-ב- ל-ד-?- ----------------- ‫אפשר לשבת לידך?‬ 0
e---ar -a-h--et li-d-ha----yade--? e----- l------- l----------------- e-s-a- l-s-e-e- l-a-k-a-/-e-a-e-h- ---------------------------------- efshar lashevet liadkhah/leyadekh?
Iste. ‫-ב---.‬ ‫------- ‫-ב-ש-.- -------- ‫בבקשה.‬ 0
b-v---s-ah. b---------- b-v-q-s-a-. ----------- b'vaqashah.
Ako sa Vám páči tá hudba? ‫איך מ-----ח- -ע--יך-המו-י-ה?‬ ‫--- מ---- ח- ב----- ה-------- ‫-י- מ-צ-ת ח- ב-י-י- ה-ו-י-ה-‬ ------------------------------ ‫איך מוצאת חן בעיניך המוסיקה?‬ 0
e-k- -----'---en--'e---y--------s-q--? e--- m------ x-- b--------- h--------- e-k- m-t-e-t x-n b-e-n-y-h- h-m-s-q-h- -------------------------------------- eykh motse't xen b'eyneykha hamusiqah?
Je trochu hlasná. ‫----ר---ת---י-‬ ‫--- ר---- מ---- ‫-צ- ר-ע-ת מ-י-‬ ---------------- ‫קצת רועשת מדי.‬ 0
q-s-t r-'-shet--ida-. q---- r------- m----- q-s-t r-'-s-e- m-d-y- --------------------- qtsat ro'eshet miday.
Ale tá skupina hrá celkom dobre. ‫-ב- ----ה ---נ--די---ב.‬ ‫--- ה---- מ---- ד- ט---- ‫-ב- ה-ה-ה מ-ג-ת ד- ט-ב-‬ ------------------------- ‫אבל הלהקה מנגנת די טוב.‬ 0
aval hal-h--------a-enet-de- ---. a--- h-------- m-------- d-- t--- a-a- h-l-h-q-h m-n-g-n-t d-y t-v- --------------------------------- aval halehaqah menagenet dey tov.
Chodievate sem často? ‫-- --- מג-ע-/ ה -כא- -עי-ים ק---ות-‬ ‫-- / ה מ--- / ה ל--- ל----- ק------- ‫-ת / ה מ-י- / ה ל-א- ל-י-י- ק-ו-ו-?- ------------------------------------- ‫את / ה מגיע / ה לכאן לעיתים קרובות?‬ 0
a-ah/-----g--a/---i-a- -'k--n --i-----ro-ot? a------ m------------- l----- l----- q------ a-a-/-t m-g-'-/-e-i-a- l-k-'- l-i-i- q-o-o-? -------------------------------------------- atah/at megi'a/megi'ah l'ka'n l'itim qrovot?
Nie, toto je prvý raz. ‫--- ז-- -פ-- -רא-ו-ה-‬ ‫--- ז-- ה--- ה-------- ‫-א- ז-ת ה-ע- ה-א-ו-ה-‬ ----------------------- ‫לא, זאת הפעם הראשונה.‬ 0
lo--z--- h-pa'---hari-shonah. l-- z--- h------ h----------- l-, z-'- h-p-'-m h-r-'-h-n-h- ----------------------------- lo, zo't hapa'am hari'shonah.
Ešte som tu nebol. ‫-א הי--י כ-ן----פעם.‬ ‫-- ה---- כ-- א- פ---- ‫-א ה-י-י כ-ן א- פ-ם-‬ ---------------------- ‫לא הייתי כאן אף פעם.‬ 0
lo -aiti--a-- -f-pa'-m. l- h---- k--- a- p----- l- h-i-i k-'- a- p-'-m- ----------------------- lo haiti ka'n af pa'am.
Zatancujete si? ‫---/ ה --קד /--?‬ ‫-- / ה ר--- / ת-- ‫-ת / ה ר-ק- / ת-‬ ------------------ ‫את / ה רוקד / ת?‬ 0
a-a--at -----/r-q--e-? a------ r------------- a-a-/-t r-q-d-r-q-d-t- ---------------------- atah/at ruqed/ruqedet?
Možno neskôr. ‫-ו-- --ו---י----‬ ‫---- מ---- י----- ‫-ו-י מ-ו-ר י-ת-.- ------------------ ‫אולי מאוחר יותר.‬ 0
ulay---'uxa- -o---. u--- m------ y----- u-a- m-'-x-r y-t-r- ------------------- ulay me'uxar yoter.
Neviem tak dobre tancovať. ‫אנ- -א-י-דע - ת--ר-ו--כ---ך---ב-‬ ‫--- ל- י--- / ת ל---- כ- כ- ט---- ‫-נ- ל- י-ד- / ת ל-ק-ד כ- כ- ט-ב-‬ ---------------------------------- ‫אני לא יודע / ת לרקוד כל כך טוב.‬ 0
a-i ----o-e/yo-a-a--l-r-od-----kh-k--t--. a-- l- y----------- l----- k-- k---- t--- a-i l- y-d-/-o-a-a- l-r-o- k-l k-a-h t-v- ----------------------------------------- ani lo yode/yoda'at lirqod kol khakh tov.
To je celkom jednoduché. ‫זה ---- מ-וד.‬ ‫-- פ--- מ----- ‫-ה פ-ו- מ-ו-.- --------------- ‫זה פשוט מאוד.‬ 0
zeh-----------d. z-- p----- m---- z-h p-s-u- m-o-. ---------------- zeh pashut m'od.
Ukážem Vám to. ‫-נ- --א--ל--‬ ‫--- א--- ל--- ‫-נ- א-א- ל-.- -------------- ‫אני אראה לך.‬ 0
a-- -r-eh --kh---a--. a-- a---- l---------- a-i a-'-h l-k-a-l-k-. --------------------- ani ar'eh lekha/lakh.
Nie, radšej niekedy inokedy. ‫לא, ---- -פ-ם--ח---‬ ‫--- א--- ב--- א----- ‫-א- א-ל- ב-ע- א-ר-.- --------------------- ‫לא, אולי בפעם אחרת.‬ 0
lo,--la--b--a'---ax-re-. l-- u--- b------ a------ l-, u-a- b-f-'-m a-e-e-. ------------------------ lo, ulay bafa'am axeret.
Čakáte na niekoho? ‫-ת / ה מחכה ל-י-הו / -י----‬ ‫-- / ה מ--- ל----- / מ------ ‫-ת / ה מ-כ- ל-י-ה- / מ-ש-י-‬ ----------------------------- ‫את / ה מחכה למישהו / מישהי?‬ 0
a----a--mex---h -'---h--i/---i-----? a------ m------ l------------------- a-a-/-t m-x-k-h l-m-s-e-i-l-m-s-e-u- ------------------------------------ atah/at mexakah l'mishehi/l'mishehu?
Áno, na môjho priateľa. ‫------בר-ש-י.‬ ‫--- ל--- ש---- ‫-ן- ל-ב- ש-י-‬ --------------- ‫כן, לחבר שלי.‬ 0
ke-, l---ve- --e-i. k--- l------ s----- k-n- l-x-v-r s-e-i- ------------------- ken, laxaver sheli.
Tam vzadu už prichádza! ‫הנ- הו-----ע-‬ ‫--- ה-- מ----- ‫-נ- ה-א מ-י-!- --------------- ‫הנה הוא מגיע!‬ 0
h-n-- hu-meg-'a! h---- h- m------ h-n-h h- m-g-'-! ---------------- hineh hu megi'a!

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!